Možno to poznáte. Ste spolu už nejaký čas, on vás miluje, je k vám dobrý a zrazu z jeho strany príde otázka „vezmeš si ma“? Vám to všetko tak pekne zapadá len vtedy, keď odpoviete „áno“. Aj keď vás v noci strašia pochybnosti, cez deň hádky a z celého vzťahu zlý pocit.

Už len záchvev pochybností dvíha varovný prst a hovorí, že tu čosi nie je v poriadku. Na prstenníku vám žiari snubný prsteň, ktorý sa vám páči viac, ako predstava vymeniť ho za obrúčku.

Svadobné prípravy sú v plnom prúde, šaty objednané, rodina sa teší a vy máte starosti nad hlavu. Na nejaké dohady o tom, či sa vlastne chcete vydať, čas nie je! Svoje o tom vie aj naša čitateľka Nela, ktorá je vydatá takmer rok. Aj ona zažívala emočné tlaky. „V deň svadby určite. Nemala som čas premýšľať, čo sa deje. Všetko išlo rýchlo,“ začína rozprávanie. Mala nádherné šaty, dojímavý obrad a všetko muselo klapať do poslednej bodky. To, že ich vzťah začal haprovať už pol roka pred dňom D, riešiť nestíhala.

A prečo sa vlastne vydala? „Myslím si, že som sa vydala z rozumu. Úlohu zohral aj fakt, že mi ťahá na tridsať. A do tridsiatky som chcela dieťa. Mala som pocit, že sa to odo mňa čaká,“ hovorí. Do tridsiatky už Nela stihne možno akurát tak rozvod. Keď sa do takéhoto vzťahu „zapletie“ ešte aj dieťa a majetok, je o zábavu postarané. Naťahovačky nebudú mať konca kraja, na konci budete akurát tak vy s nervami.

Naskytá sa tu aj otázka, prečo Nela Patrikovi povedala „áno“? „Zdalo sa mi, že je to správne. Že sa máme radi, máme na to svoj vek a poznáme sa roky ako priatelia.“ Teraz toho svojho priateľa ako manžela nespoznáva.

Prečo sa teda ženy vydávajú za muža, ktorého nemilujú a nechcú s ním prežiť zvyšok svojho života? Psychológ Dr. Tibor Hrozáň hovorí , že práve vplyv veku je pre ženu veľmi významný faktor. Možnosť založiť si rodinu a naplniť si svoje veľké poslanie materstva je pre ženu veľmi silnou motiváciou. Podľa skúsenosti, čo má aj veľmi normálnym faktorom, biologicky vrodenou, danou potrebou.

Dr. Hrozáň hovorí aj o ekonomickej motivácii. „Býva to túžba hmotne a ekonomicky sa zabezpečiť. Obyčajne však žena za toto rozhodnutie veľa zaplatí. Dobrý vzťah má mať potenciu naplniť viacero potrieb partnerky – nie iba jej požiadavku na zabezpečenie svojich hmotných potrieb. V tom manželskom vzťahu bude žiť veľa rokov. A ak sa v ňom cíti žena bez hodnoty, bez slobody, bez citového potvrdenia, možnosti uplatňovať a presadzovať aj svoju osobnosť, svoju kreativitu – tak skôr či neskôr začne v takomto vzťahu trpieť. A oľutuje, že použila pre svoj výber iba jedno, napríklad tu spomenuté ekonomické kritérium.“

Podľa neho pri všetkom, čo robíme a má to mať stabilitu, by malo byť prítomné nielen emočné, ale i rozumové kritérium. Ak použije žena iba emočné, vyberie si síce partnera, s ktorým sa dajú zažiť jedinečné chvíle radosti, sexu či dobrodružstva, ale len veľmi málokedy aj dlhodobej stability a pokoja v manželstve.

A presne tú stabilitu a pokoj hľadala v manželstve s Patrikom aj naša čitateľka Nela. Myslela si, že sa jeho správanie a ich vzťah po svadbe zlepší, že sa zmení a že to bude fungovať. „Že dospeje, budeme mať deti, psa, dom a že si budeme oporou,“ dodáva Nela.

Už odmalička väčšina dievčat sníva o krásnej rozprávkovej svadbe v dlhých bielych šatách s vlečkou, tortou na ktorej sú postavičky ženícha a nevesty, skrátka najkrajší deň v živote. A chcú ho zažiť. Niekedy aj za cenu toho, že ženích nie je žiadny princ na bielom koni.

Lenže takýto zväzok už z logického hľadiska nemôže skončiť dobre a dvojica sa často tak odcudzí, že sú už manželmi len na papieri. A ak to aj trvá dlhšie, psychológ vysvetľuje, v akom prípade to tak môže byť. „Ak sú v manželstve partneri, ktorí si nie sú blízki, ktorí si nerozumejú, tak potom ich manželstvo môže fungovať iba vtedy, ak sú od seba dosť vzdialení. Napríklad jeden žije v Prahe a druhý v Bratislave. Víkendovo sa stretnú, čosi vzájomne alebo aj s deťmi vyriešia a zasa idú od seba,“ hovorí. Lenže dodáva aj to, že najväčšou krízou takého vzťahu je spoločná dovolenka či nasťahovanie sa do jedného bytu.

„Ak sú manželmi ľudia, ktorí si nerozumejú a pritom však v tomto manželstve pre seba čakajú naplnenie potrieb vyplývajúcich z ich normálnej psychiky, potom budú obaja trpieť. Keď máme dlhodobé utrpenie, keď sme v dlhodobom strese, hoci aj z nenaplnených citových potrieb alebo z nejasností môjho významu a hodnoty v tomto vzťahu, potom skôr či neskôr na základe tejto dlhodobo pôsobiacej frustrácie, príde k postupnému zlyhávaniu vyšších psychických, vzťahových či telesných organizácií. Prestávame sa cítiť dobre, začína nám zlyhávať zdravie, hádame sa, trpíme psychicky postupne depresiami, úzkosťami, vzťah začne byť naplnený nedôverou, neverou, nenávisťou či ignorujúcou prázdnotou,“ dodáva Dr. Hrozáň.

Nechcete predsa celý život pretrpieť, byť chorý alebo sa hneď rozvádzať pre jedno zlé a zbytočne nepremyslené „áno“.

by Andrea L.

foto: internet

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu