Travel|02.01.2017|16:46
Český stredovek

Sťahovanie národov okolo roku 500 až po zámorské objavy približne o tisíc rokov neskôr sú nám na míle vzdialené a poznáme ich len z historických kníh. Všetko bolo vtedy iné. Aj jedlo na tanieri. Nielen stredoveké pamiatky, ale aj dávnu kuchyňu možno vyskúšať na viacerých miestach v susednej Českej republike.


Dnes okresné, ale v stredoveku druhé najvýznamnejšie mesto v celom kráľovstve – Kutná Hora sa na zoznam bohatých panstiev dostalo vďaka striebornej rude, ktorú tu ťažili päť storočí až do osemnásteho storočia. Podrobnosti sú názorne zobrazené a sprievodcom vysvetlené v múzeu striebra. Po návšteve bude už všetkým jasné, ako sa ťažila a spracovávala vzácna ruda a akým spôsobom sa z nej následne razili mince. Počas prehliadky môže byť na chvíľku každý baníkom. Stačí si dať na seba pláštenku, na hlavu helmu a svietiť si po dvestopäťdesiat metrov dlhej ešte pôvodnej podzemnej chodbe, v ktorej sa ťažba konala.

Obdivovať je čo aj na povrchu. Napríklad miestnu katedrála, ktorá od roku 1681 nesie prívlastok najskvostnejšia bazilika. Spolu s neďalekou kostnicou tvorí najstaršiu časť mesta. V časoch najväčšieho rozkvetu bolo o pochovávanie na tomto mieste veľký záujem. Každý totiž chcel po smrti odpočívať na kúsku svätej zeme. Priniesol ju jeden z opátov, ktorý bol v Jeruzaleme. Aj preto sa tu nachádzajú kosti približne štyridsaťtisíc ľudí. Vytvorili z nich obrazce lustra, erbu, kríža či pyramídy. Ide o symboly pominuteľnosti a následného života po smrti. Odchádzať teda nebudete so žiadnymi morbídnymi pocitmi, ale práve naopak, odnesiete si umelecký zážitok.

Poklad Starých Hradov


Približne šesťdesiat kilometrov smerom na sever vás v celoročne otvorenom gotickom hrade s renesančným zámkom privíta duch: „Vitaj, kto v dobrom prichádzaš.“ Na juhu Českého raja v Starých Hradoch kedysi žil aj cisár František Jozef I. V akej kuchyni mu služobníctvo varilo, v akej spálni spal a kde pracoval, sa dozviete počas prehliadky areálu. Nebude to žiadna nuda ani pre deti. Sídlia tu totiž rôzne rozprávkové bytosti. Princovia, škriatkovia aj víly počas výkladu ožívajú. A čo by to bol za hrad, ak by sa s ním neviazala aspoň jedna legenda. Najznámejšia je o templároch, čiže členoch rytierskeho radu. Boli jeho pôvodnými vlastníkmi. Z jednej výpravy sa nevrátili domov s prázdnymi rukami. Priniesli si sochy dvanástich apoštolov v životnej veľkosti. Aby o poklad neprišli, zakopali ho do zeme a zbavili sa aj krompáčov. Keď chceli bohatstvo premiestniť, skončili strašnou smrťou. Takto vraj dopadne každý, kto by sa chcel pokladu zmocniť.

Fakír a rytieri pri večeri


Kto ešte stredovekých pamiatok nemá dosť, nech pokračuje do Děteníc. Zámok jedných láka gotickými, renesančnými i barokovými freskami. Ďalší obdivujú zbierku historických zbraní a loveckých trofejí. Všetci si ale s chuťou doprajú stredovekú hostinu v neďalekej krčme http://www.krcmadetenice.cz/.

Za jej bránou sú si všetci rovní. Obsluha bez opýtania tyká každému, nepozná žiadne prosím alebo nech sa páči. Skrátka počastuje vás sprostými výrazmi, aké na hostí používali kedysi. Navyše každý večer sa pomedzi stoly prechádza fakír s hadom, bijú sa rytieri a lietajú horiace fakle. Nechýbajú ani žobráci. Všetko sa to deje za zvukov živej muziky. Zážitkom je nielen program, ale aj stolovanie. K špecialitám na ohni nikto nedostane príbor. Preto odhoďte všetky zábrany a jedzte rukami.

Žranica v Prahe ako za starých čias


Presne takto kedysi hodovali aj v najstaršom hostinci v českej metropole. V pražskej Malej Strane otvorili stredovekú krčmu U kráľa Brabantského www.krcmabrabant.cz v roku 1375. Za drevenými stolmi sedávali králi, ktorí tam chodievali tajnou chodbou priamo z hradu. Išlo o obľúbené miesto aj rôznych šarlatánov i významných osobností. Na bravčovom kolene si neraz pochutnával dramatik Karel Čapek a chutilo aj hudobnému skladateľovi Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi. Vraj tu zložil Malú nočnú hudbu. V hostinci bolo údajne kedysi hlučnejšie ako dnes. A to najmä na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia. Majiteľom bol istý Krügler, ktorý obľuboval piskot a bubnovanie vareškou po stoloch. Rád svojimi historkami bavil aj hostí. Dnešní návštevníci sa môžu baviť každý večer od utorka do soboty, kedy sa podzemné prostredie mení na stredovekú žranicu s hudobným a tanečným sprievodom.

Text: Lucia Lukušová

Foto: Libor Sváček, Ladislav Renner, David Soukup, archív zámocký rezort Dětenice 

 
 
 
Stiahni si aktuálne číslo magazínu WomanMan