Blogy|Ela|13.05.2015|14:23

Mala som asi tri roky a mama mi večer pred spaním čítala snáď po stý krát Disneyho Dumba. Ako malá som milovala tú knihu. Príbeh malého sloníka s úprimnými očkami, ktorý túžil vedieť lietať a zmeniť tak podstatu vlastného predurčenia. Veril, že všetko je možné. Že aj na prvý pohľad nemenné, môže silou a vierou v samého seba napokon skutočne zmeniť. Neviem čo som ako malá milovala na tom príbehu najviac. Veď ako troj štvorročná som nemohla rozumieť tak krásnej životnej idei ktorú tá rozprávka niesla. Jednoducho sa mi páčila a bodka.

Dumbo mal mamičku ku ktorej sa cirkusanti, s ktorými žila, nesprávali úctivo. Ale keď v prítmí maringotky, uväznená v okovách, jedného dňa zbadala svojho jediného synčeka, všetka bolesť a trápenie zmizli.

Moja mamina nás so sestrou vychovávala sama. Skoro ráno chodila do práce, neskoro večer unavená na smrť, z práce. Než si hodila sprchu urobila nám chutnú večeru, lebo teplá strava bola dôležitejšia a potom skontrolovala staršej sestre domáce úlohy do školy. Dozrela kým sme si umyli zuby, dali zajačikovské pyžamá a obe nás zakryla. Ako dieťa som bola duraselka a povel "je neskoro, musíš spinkať" nemal u mňa opodstatnenie. Až dnes mi dochádza, že to znamenalo aj "padám únavou, tak prosím zaspi, nech si môžem ísť ľahnúť aj ja...". Ale mne sa nechcelo a jediné, čo ma vedelo upokojiť boli stránky kníh. Mama si ku mne, ešte stále oblečená pracovne, ľahla a čítala mi Dumba. Iná knižka samozrejme neprichádzala do úvahy. Občas, keď sa jej zdalo že už driemem, obrátila dve tri stránky a preskočila ich. Okamžite som bola pri vedomí a upozornila ju, že sa "pomýlila", že vynechala "tú a tú scénu"! Hoci som nevedela čítať, poznala som tú knižku naspamäť. Mama trpezlivo obrátila stránky späť a čítala ďalej. Keď príbeh skončil, pokojne som zaspala s myšlienkou, že aj slony môžu lietať. Mama padla do postele a v tom znova vstala. Bolo ďalšie ráno.

Časom som jej Dumba začala čítať po večeroch ja sama. Mala som tri roky. Mama ma naučila každý večer ako vyzerá jedno písmenko a ako sa správne vyslovuje. Netrvalo dlho a už som vedela čítať celé vety. Po pár týždňoch prečítala som jej na dobrú noc celučičkú knihu bez jediného zaváhania. Ako mohlo trojročné dieťa vedieť čítať? Rovnako, ako mohol slon začať lietať. Vďaka svojej mame.

Ja neviem kde brala energiu, trpezlivosť, silu. Venovať sa nám. Starať sa o nás. Ľubiť nás. A pritom všetko nám dokázať, že nič na svete nie je nemožné. Dnes som silná žena. Lebo som dcérou tej najsilnejšej mami na svete.

Ela.

 
Aktuálne číslo 03-04/2016
Stiahni si aktuálne číslo magazínu WomanMan