Showbiz|30.08.2018|11:28
Felix Kutlik a jeho láska k filmovej tvorbe

Narodil sa v roku 1946 v Bratislave. Prvých osem rokov  strávil v Uhříněvsi pri Prahe. Po návrate do Bratislavy začal študovať na Jilemnickej škole, v Palisádach. Už ako dieťa sa zamiloval do filmovej tvorby a po skončení strednej školy začína pracovať ako osvetlovač v Kolibe.

New York City bolo v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch hlavným mestom urban kultúry. Udávalo trendy, zanechávalo dojem na celý svet a dá sa povedať, že ho zároveň menilo.Lokálna punková a hardcore scéna dosiahla vrcholného vplyvu v 70. a 80. rokoch. Klubová scéna bola dominantná (CBGB-hudobný klub, Mudd Club-hudobný klub, Hells Angels-klub motorkárov a rokerov, Studio 54-nočný klub...) a zároveň inšpirujúca aj pre umelcov. Z tohto diania pochadza aj film, ktorého kameramanom bol Felix Kutlík. Je to dvojdielna dráma, Petit Mol a druhý Ciao Bella. Scenár je o klube Hells Angels a Gogo tanečnikoch. Dnes je možnost uvidieť scenériu tohto obdobia v múzeach moderné umenia. Pri návšteve New Yorku je to práve MoMA, múzeum moderného umenia.

Kreslenie bola jeho druhá láska. Tu spája s prastrýkovou tvorbou Cyrila Kutlíka, ktorého tvorba je v Slovenskej Národnej galérii.

 

1. V roku 1968 odchádzate do Paríža, kde ste sa zamerali na filmovú tvorbu a štúdium filmu. Mohli by ste nam priblíži toto obdobie?        

To bolo tak, cez Juhosláviu a Rakúsko som sa v roku 1968 dostal do Paríža. Pracoval som v americkej firme Mole Richardson, ako osvetlovač. Zároveň som si však podal žiadost na americkej ambasáde na emigráciu do USA. Francúzi dovolili emigrantom študovat v školách a univerzitách. Môj zamestnavateľ ma sponzoroval v štúdiu na Sorbonne University a tam som študoval kameru.

 

2.Napriek tomu však odchádzate z Paríža a vaše cesty smerujú na americký kontinent. Plán Hollywood.

Školu som nedokončil, pretože som dostal koncom roku 1970 z americkej ambasády oznámenie, že moja žiadost o emigráciu do USA bola kladne vybavená. Môj zamestnávateľ mi vybavil, že môžem pokračovať v práci v americkej firme Mole Richardson v Hollywoode. Tak som bol na ceste do USA a Hollywoodu.

3.Ďalší nový začiatok na novom kontinente. Mohli by ste nam ho priblížiť?

Moja prvá zástavka bol New York. Zamiloval som sa do NYC a tam som aj zostal. Zoznamil som sa s Lauren Abrams a Betzy Bromberg. Lauren študovala dramatické pisanie a Betzy študovala film v Sarah Lawrence College. Veľmi sme si rozumeli, pretože sme mali spoločnú vášeň a tou bol film. Tak začala naša spolupráca, tak začalo moje underground, experimentálna filmová tvorba a Punk rock. Pracoval som a zoznámil som sa s umelcami v art kruhoch, hudbe a samozrejme filme.

 

4.Úspech nenechal dlho na seba čakať a vaše dva filmy skončili v predstižnom New Yorskom muzeu MoMa.

NYC ulice, CBGB, Mott Club, Great Gildersleeves club, Max's kansas city a Studio 54 boli miesta kde sme hľadali inšpirácie na naše fimy. Loren bola scenáristka, Betzy bola režiséraka a ja som bol kameraman. Vtedy sme mali veľmi dobrý vzťah s Hells Angels (klub motorkárov a rokerov), a to preto lebo, Betzy mala priatela z Hell Angels.

 

5.Pracovali ste na Subway Riders (filmový thriller) s Amos Poe (americký režisér a scenárista v New Yorku), kde ste sa zoznámili so Susan Tyrrell (americká herečka ). Aka bola táto spolupráca?

Osemdesiate roky v NYC boli veľmi tvorivé roky v umeleckej sfére. Mal som príležitosť práve v tomto období spolupracovať s Amos Poe, na jeho filme Subway Riders ako kameraman, ako osvetľovač ale aj ako ako herec. V tomto filme harala Susan Tyrrell s ktorom som mal veľmi dobrý priateľský vzťah aj po ukončení filmu. Ona ma zoznámila s Andy Warholom.

 

6.Začína spolupráca s americkým maliarom, filmovým tvorcom a významnou osobnosťou v hnuti pop art, ktorou bol Andy Warhol.

V roku 1984 ma Andy požiadal o spoluprácu na jeho filme "You are the One". Po troch týždňoch sústredenia a doslova tvrdej práce na tomto filme Andy sa rozhodol, že už nebude pokračovať na tomto projekte. Práve táto skúsenosť a spolupráca nezanechala dobrý dojem a tak moja spolupráca s týmto umelcom skončila.

7.Dnes pracujete na zaujímavých projektoch v divadle, ktoré produkujú živé predstavenia a koncerty.

Áno, dnes pracujem ako manažér dizajnu a zvukového zariadenia pre Broodway a živých predstavení. Aj táto práca ponúka prácu s umelcami. Aj keď moje meno nie je vidieť na žiadnom plagáte alebo titulkoch, predsa je to nesmierne dobrý pocit, že moja práca je veľmi zaujímavá z hľadiska vizuálnej formy.

 

8.Filmové a divadelné umenie je najvýznamnejším komunikačným vyjadrením umeleckých trendov. Tiež aj najpôsobivejším umeleckým a najvplyvnejším spoločensko-politickým nástrojom humanizácie človeka v súčastnosti.

Napriek tomu, že žijete dlhý čas v zahraničí máte prepojenie so slovenskou umeleckou sférou. Na akej úrovni je táto spolupráca?

Moja spolupráca začala v roku 1993 pri predstavovaní našich umelcov práve na pôde USA ako Janka Lehotského, Stana Dančiaka a Maroša Zednikoviča. Toto turne malo veľký úspech. V roku 1995-1996 spolu s Henrym Kalanom sme pozvali členov činohry Slovenského národneho divadla Magdalénu Vášáryovú, Emila Horvátha, Mariana Labudu. V roku 1998 som s polu s Petrom Lipom, Dodom Šuhajdom, Adamom Kmetom (Švédsko), Renátou Morgan (Australia) zorganizovali medzinárodné stretnutie Československých emigrantov v Bratislavskom V-Klube. Momentálne sa mi naskytla možnosť spolupráce s Jurom Kukurom v divadle Aréna na jeho sólo projekte.

 

Elena Fedorková

 
 
 
Stiahni si aktuálne číslo magazínu WomanMan