Showbiz|24.07.2017|11:52
Láska v oblakoch

Práve prišla o prácu. Nič príjemné, ale dalo by sa to prežiť, keby sa jej aspoň v súkromí darilo. Hrozí však, že príde aj o svojo milovaného partnera...

Tamara McKinleyová je svetoznáma britsko-austrálska autorka, ktorá si získala milióny fanúšikov práve príbehmi z nádhernej Austrálie. V slovenčine jej už vyšli knihy Nikdy viac sama, Mať krídla a letieť, Láska v plameňoch, či Most lásky v Paríži.
V príbehu Láska v oblakoch sa prelína súčasnosť s rokom 1930. Je to rozprávanie o rodinných vzťahoch, tvrdej rivalite, ale aj sile čistej lásky. Jej rozprávačský štýl je veľmi sugestívny a dokáže popísať divokú austrálsku krajinu naozaj farbisto a príťažlivo.
Výborne vykreslené postavy, pútavý príbeh a akurátna dávka romantiky, takže nie je presladený. Knihy Tamary McKinleyovej si budete vychutnávať.

Architektka Fleur chce zistiť, čo sa skrýva za neochotou jej manžela, úspešného detského chirurga, založiť si rodinu. Dostáva sa však do slepej uličky a riskuje, že o Grega nadobro príde.

Fleur mala príšerné nutkanie vletieť mu do náruče, silno ho zovrieť a bozkávať dovtedy, kým mu nezmiznú nové vrásky, povedať mu, že sa cez všetko dostanú. Ibaže – nemohla to urobiť. Nie po tom, čo jej spôsobil toľkú bolesť!

V tom istom čase sa dozvie, že jej neznáma príbuzná odkázala obrovský majetok a svoje staré denníky. Fleur sa teda nedočkavo pustí do čítania príbehu tety Annie, ktorá pred šesťdesiatimi rokmi veľkoryso vymenila veľkomesto mesto za drsnú, nespútanú, no zároveň nádhernú savanu v odľahlom kúte Austrálie.
Aj napriek osobným tragédiám a nástrahám podnebia vybudovala jej teta prosperujúcu dobytčiu farmu.

V denníkoch však Fleur nenájde odpoveď na otázku, prečo Annie zanechala všetko práve jej. A tak odchádza do tetinho posledného útočiska, na farmu Vtáčia pieseň, aby pátrala ďalej...

Začítajte sa do novinky Láska v oblakoch:

Brisbane, 2000

V ten deň si dala Fleur na príprave večere zvlášť záležať. Vedela, že Greg sa po ďalšej dlhej a rušnej šichte na operačnej sále nemocnice vráti uťahaný a vyhladovaný. Napriek tomu sa netešila – bola v napätí, nemala chuť do jedla. Takže sa ho takmer nedotkla, len chlipkala chladené chardonnay, tešila sa z pohľadu na jediaceho partnera.
Greg Mackenzie sa mohol vo svojich tridsiatich deviatich rokoch popýšiť atletickou postavou a výzorom, ktorý pripomínal skôr rockovú hviezdu než váženého a uznávaného detského chirurga. Mal široké plecia, pevné brucho a dozadu sčesané husté svetlé vlasy, ktoré sa mu pod ušami vlnili. Čo ju však na ňom pred tromi rokmi najviac upútalo, boli oči. Mal ich zelenkasté ako oceán v lete, lemované dlhými hustými mihalnicami, a zračila sa v nich jasná, až nebezpečná zmyselnosť. A práve tá Fleur opantala.
Keď jej vtedy ponúkol, aby sa k nemu nasťahovala, prekvapilo ju to: v tom čase spolu chodili takmer rok a ona sa už viac-menej vzdávala nádeje, že ich vzťah má budúcnosť. Predtým sa Greg zubami-nechtami držal vlastnej nezávislosti, vpred ho hnala túžba zlepšiť problematický a často boľavý svet detskej chirurgie, a tak mu v živote veľa miesta na ďalšie záväzky neostávalo.
Teraz sú spolu bezmála tri roky, a aj keď život s Gre gom nie je vzhľadom na jeho prácu i neochotu pozhovárať sa o dieťati vždy jednoduchý, jej láska k nemu je silnejšia než kedykoľvek predtým.
Greg ju prichytil, ako ho pozoruje, dokonca si všimol, že sa jedla ani nedotkla. „Ó, Fleur,“ vzdychol. „Stále ťa trápi práca, mám pravdu?“
Prikývla, nechala si dlhé tmavé vlasy padnúť do tváre tak, aby si Greg nevšimol slzy, ktoré sa jej nečakane natisli do očí.
Načiahol sa ponad stôl a chytil ju za ruku. „Som si istý, že napokon všetko dobre dopadne,“ povedal rozhodným hlasom.
„Oz Architects sú veľká firma s výbornou reputáciou. Nesrachujú, uvidíš.“
Kiežby aj ona zdieľala jeho optimizmus! Lenže nálada v kancelárii, kde pracuje, sa nedávno zmenila, všade vládne tieseň, nemôže ju nič rozptýliť. Tieto chýry sa šíria už mesiace a s odkladaním projektov, odchodom personálu i dovtedy lojálnych klientov ku konkurencii nadobúdajú hrozivé dimenzie. Nemastno-neslano mu opätovala úsmev a znova si uchlipla z vína.
Greg si zatiaľ ďalej pochutnával na steaku.
„Predpokladám, že by som si mohla začať hľadať iné zamestnanie,“ zašomrala, krčiac obrúsok, „lenže som vo firme už od výšky, takpovediac si ma vychovali, darilo sa mi u nich. Pripadalo by mi neférové odísť len preto, lebo sa niečo šepká. Napriek tomu ani teraz nemôžem uveriť, že by sa len tak položili!“
Greg odtlačil prázdny tanier a teplou dlaňou jej prikryl neposedné prsty. „Vôbec nemá zmysel umárať sa pre to, Fleur,“ povedal nežne. „Akékoľvek rozhodnutie o ich osude je mimo teba. A aj keby skrachovali, si prvotriedna architektka, takže ti môžem takmer zaručiť, že dlho bez práce neostaneš.“
Nemohla si pomôcť a usmiala sa – ako len Greg neochvejne verí v jej schopnosti! „Mám tridsaťštyri, som pristará na to, aby som žila zo štátnej podpory,“ odvetila s istou dávkou irónie.
Greg zasunul stoličku, obišiel stôl a nežne ju vzal do náručia.
„Vidím, že sa utápaš v sebaľútosti,“ zamumlal a perami sa jej obtrel o líce.

Milan Buno, literárny publicista


 
 
 
Stiahni si aktuálne číslo magazínu WomanMan