Media|24.10.2018|11:32
Mali by roboti mať ľudské práva?

Sci-fi seriál Humans z dielne AMC okrem vzrušujúceho pohľadu do možnej blízkej budúcnosti otvára niekoľko dôležitých otázok, týkajúcich sa spolužitia ľudí a humanoidov – robotov s ľudskými vlastnosťami. Nakoľko sú roboti podobní ľuďom a v čom sa odlišujeme? A dokážeme spolu fungovať v mierovom svete? Aj to sa dozvieme v tretej sérii Humans už čoskoro. 

 Na naše obrazovky sa s treťou sériou vracia seriál Humans. Futuristické sci-fi od tvorcov Sama Vincenta a Jonathana Brackleyho bude televízna stanica AMC od 8. októbra vysielať každý pondelok o 22:00 hod. Príbeh sa odohráva v paralelnej súčasnosti a skúma, čo sa stane, keď sa rozostria hranice medzi ľuďmi a strojmi. Poskytuje vzrušujúci pohľad na vývoj technológií a ich vplyv na spoločnosť. V novej sérii sa k stabilnému osadenstvu v podaní Gemmy Chan, Katherine Parkinson, Toma Goodman-Hilla, Emily Berrington, Colina Morgana, Ivanna Jeremiaha a Ruth Bradley pripojí Mark Bonnar ako behaviorálny vedec Dr. Neil Sommer. 

Keď roboti získajú vedomie

 Do sveta Humans sa vraciame presne rok po hromadnom „prebudení“ Synthov na konci druhej série. Od takzvaného Dňa nula takmer päťsto miliónov Synthov dokáže premýšľať a cítiť,  a viac ako sto tisíc ľudí prišlo o život. A v dôsledku napätia v samotnej komunite Synthov hrozí, že súlad medzi človekom a strojom nemôže existovať v žiadnej podobe, čo by mohlo zničiť akúkoľvek nádej na stabilitu medzi dvoma „etnikami“.

 

Oranžové oči – dobré, zelené oči – zlé

 V tretej sérii prichádza na svet nová generácia Synthov. Nový druh je stále poslušný a od „prebudených“ sa odlišuje svojimi výraznými oranžovými očami. Zelenookí Mia, Niska a Max sa pokúšajú zlepšiť obraz Synthov po Dni nula, ktorý priniesol zaznávanie a odmietanie základných ľudských práv prebudeným robotom. Synthovia sú vyrábaní s modrými očami a po pripojení k svojmu primárnemu užívateľovi sa ich farba mení na známu zelenú. Ale mali by mať Synthovia vôbec ľudské práva? 

 


Občianka Sophia

Keď humanoidná robotka Sophia z dielne americkej firmy Hanson Robotics v októbri 2017 získala občianstvo v Saudskej Arábii ako prvý robot, ktorý získal občianstvo kdekoľvek na svete, mnohí ľudia boli pobúrení. Niektorým vadilo, že má teraz viac práv ako milióny ľudských žien, žijúcich v tej istej krajine. Saudská Arábia je totiž napríklad jednou z mála moslimských krajín s väčšinovým moslimským obyvateľstvom, ktoré uzákoňujú spôsob obliekania žien. Ženy sú povinné nosiť šatku a abáju, oblečenie, ktoré zakrýva ženu až po členky. Sophia však počas svojho prejavu na pódiu počas podujatia Future Investment Initiative nič také na sebe nemala a dokonca ju ani nesprevádzal mužský  spoločník. V krajine sa pritom očakáva, že každú ženu bude na verejnosti sprevádzať muž, ktorý je oprávnený konať v jej mene. 

Vie robot, že je robot? 

 Novinár Andrew Ross Sorkin sa v rozhovore Sophie opýtal: „Sú si roboti vedomí sami seba a vedia, že sú robotmi?“, na čo Sophia pohotovo odpovedala: „Ako viete, že ste človek?“ Názory vedcov na túto problematiku sa rôznia. Podľa profesora informatiky a strojárstva na univerzite v Michigane Benjamina Kuipersa existuje významný rozdiel medzi ľuďmi a robotmi (a ďalšími strojmi vybavenými umelou inteligenciou - AI). Ľudská bytosť je jedinečná a nenahraditeľná osoba s obmedzenou životnosťou. Roboty (a ďalšie AI) sú výpočtové systémy a môžu byť zálohované, uložené, prevzaté alebo kopírované, dokonca aj do nového zariadenia. Robot nie je jedinečný ani nenahraditeľný. Dokonca aj keď roboty dosiahnu úroveň kognitívnych schopností (vrátane sebauvedomenia a vedomia), ktoré sa vyrovnajú ľuďom, alebo dokonca ak technológia pokročí do takej miery, že ľudí bude možné zálohovať, obnoviť či zdvojiť (ako v niektorých častiach seriálu Star Trek), vôbec nie je jasné, čo to znamená pre „práva“ takýchto „osôb“. 

 

Profesor Husajn A. Abbás z Fakulty inžinierstva a informatiky na univerzite v Južnom Walese – Canberre si naopak myslí, že roboti sú síce „iba“ technológiou slúžiacou na podporu ľudstva, ale máme morálnu povinnosť ich chrániť, navrhovať tak, aby boli zabezpečené pred zneužitím a boli morálne harmonizovaní s ľudstvom. Mali by získať napríklad tieto dve práva: právo byť chránení našim právnym a etickým systémom a právo byť navrhnutí tak, aby boli dôveryhodní; t.j. technologicky vhodní na svoj účel a kognitívne a spoločensky kompatibilní (bezpeční, s etickým a právnym povedomím, atď.).

To, ako bude náš svet vyzerať s nástupom vedomých robotov, si zatiaľ môžeme len predstavovať. Alebo si pozrieť tretiu sériu Humans na kanáli AMC.

 

foto: Humans

 
 
 
Stiahni si aktuálne číslo magazínu WomanMan