Showbiz|07.02.2017|14:17
Odhaľ temnejšie odtiene vášne!

A je to tu! Do kín prichádza film Päťdesiat odtieňov temnoty, druhý diel svetoznámej série. A spolu s ním vychádza kniha s filmovou obálkou a bonusmi.

Pri príležitosti premiéry filmu Päťdesiat odtieňov temnoty, ktorá je 9. februára, vyšla už 6.februára kniha s filmovou obálkou. Jedinečné spracovanie knihy obsahuje bonusové materiály v podobe fotografií priamo z natáčania filmu od samotnej autorky (a zároveň producentky filmu) E L Jamesovej. A tiež úryvok z pripravovaného titulu Päťdesiat odtieňov temnoty, z pohľadu Christiana Greya.

S viac ako 125 miliónmi predaných kusov sa séria Päťdesiat odtieňov stala celosvetovým fenoménom. Taktiež román Grey prekonal hranice predajnosti; počas prvých štyroch dní sa vo Veľkej Británii predalo viac ako 1 milión výtlačkov.
Státisícové predaje dosiahli aj všetky tri knihy série na Slovensku. Päťdesiat odtieňov sivej, Päťdesiat odtieňov temnoty a Päťdesiat odtieňov slobody sa predalo viac ako 180 tisíc kusov.

Päťdesiat odtieňov temnoty je druhý diel erotického románu o temných túžbach v každom z nás…
Po tom, čo Anastasia Steelová na vlastnej koži pocíti, aké temné sú tajomstvá Christiana Greya, opúšťa ho. Napriek všetkému, čo sa medzi nimi stalo, na neho stále nemôže zabudnúť. Keď jej Christian predloží novú zmluvu, neodolá a vracia sa k mužovi, ktorého miluje. Postupne odhaľuje všetky tajomstvá a zisťuje, že jeho päťdesiat odtieňov sivej je temnejších, než si kedy dokázala predstaviť. A zatiaľ čo Christian bojuje so svojimi démonmi, Ana musí urobiť najdôležitejšie rozhodnutie vo svojom živote...

„Fenomén Päťdesiatich odtieňov sivej je stále aktuálny a stále si získava nových fanúšikov, preto knihy opakovane dotláčame,“ tvrdí Michaela Celárková, šéfredaktorka vydavateľstva XYZ. „K oživeniu záujmu prispela aj úspešná filmová adaptácia prvého dielu. Sme radi, že sa autorka k námetu vrátila. Kniha Grey patrila k našim najočakávanejším novinkám roku 2016.“

Začítajte sa do knihy Päťdesiat odtieňov temnoty:

Kapitola 1

Práve som prežila Deň Tretí Po Christianovi a môj prvý deň v práci. Bolo to vítané rozptýlenie. Čas plynul zároveň s tým, ako sa predo mnou mihali nové tváre, nová práca a pán Jack Hyde... Pán Jack Hyde sa na mňa usmieva, modré oči mu len žiaria, keď sa opiera o môj stôl.
„Výborne, Ana. Myslím, že z nás bude skvelý tím.“
Pri pokuse o úsmev sa mi nejako podarí vytiahnuť kútiky smerom hore.
„Pre dnešok by som už rada skončila, ak môžem,“ zahundrem.
„Ale samozrejme, veď je pol šiestej. Uvidíme sa zajtra.“
„Dovidenia, Jack.“
„Dovidenia, Ana.“
Beriem si kabelku, obliekam si sako a vyrážam von. Tam, na čerstvom vzduchu večerného Seattlu sa zhlboka nadýchnem.
Lenže ani to nevyplní tú prázdnotu v mojej hrudi, ktorá sa tam usídlila už od sobotňajšieho rána. Tú, ktorá mi pripomína moju stratu. Kráčam k autobusovej zastávke, hlavu mám sklonenú, pozerám si na topánky a rozjímam nad tým, aké to je byť bez mojej milovanej Wandy, môjho starého chrobáčika... alebo bez audi.
Pred touto spomienkou okamžite zabuchnem dvere. Nie. Na neho nemysli! Samozrejme by som si mohla dovoliť kúpiť auto – a pekné, nové. Podozrievam ho, že bol až príliš štedrý, keď ma mlátil, a tá myšlienka mi zanecháva horkú pachuť na jazyku. Snažím sa ju odohnať a nemyslieť pokiaľ možno vôbec na nič. Nemôžem si ho pripomínať. Nechcem znovu začať plakať – nie vonku na ulici.
Byt je prázdny. Chýba mi tu Kate. Predstavujem si ju, ako leží  na pláži v Barbadose a popíja dobre vychladený koktail. Oživujem plochú obrazovku televízie – aspoň sa tu rozliehajú nejaké zvuky, ktoré vypĺňajú to vákuum a poskytujú zdanie spoločnosti. Lenže ju nesledujem ani nepočúvam. Len sedím a bezducho civiem do tehlovej steny. Som otupená. Necítim nič okrem bolesti. Ako dlho ju ešte budem musieť znášať?
Moje utrpenie prerušuje zvuk domového zvončeka. Srdce mi vynecháva jeden úder. Kto to len môže byť? Zdvíham domáci telefón.
„Zásielka pre slečnu Steelovú,“ zaznie v ňom znudený, odosobnený hlas a mňa zaplavuje vlna sklamania. Apaticky sa vlečiem dole a zbadám tam chlapca, ktorý mľaskavo žuje žuvačku, v ruke drží veľkú kartónovú škatuľu a opiera sa o vchodové dvere. Podpisujem prevzatie balíka a odnášam si ho hore. Je to veľké a prekvapujúco ľahké. Vnútri sú dva tucty bielych ruží na dlhých stonkách a odkaz.

Gratulujem k prvému dňu v práci.
Dúfam, že sa vydaril.
A ďakujem za ten vetroň. To bolo veľmi nápadité. Má teraz čestné miesto na mojom stole.
Christian

Pozerám na tú vytlačenú kartičku a v hrudi sa mi rozpína ničota. Niet pochýb o tom, že to poslala jeho asistentka. Christian sa na tom veľmi pravdepodobne podieľal len okrajovo. Je príliš bolestné na to myslieť. Prezerám si ruže – sú prekrásne a ja sa skrátka nedokážem prinútiť, aby som ich vyhodila do koša. Mechanicky sa odoberám do kuchyne, aby som sa poobzerala po nejakej váze.
A tak prichádza rutina. Vstať, pracovať, plakať, spať. Teda, pokúsiť sa spať. Nedokážem mu uniknúť ani v snoch. Vídavam sivé prenikavé oči, jeho snivý pohľad, jeho vlasy – žiariace svojimi odleskmi.
A počúvam hudbu, toľko hudby... Už ju vôbec nedokážem počúvať. Starostlivo sa jej vyhýbam, za každú cenu. Dokonca aj pri reklame v televízii sa myknem.
S nikým nekomunikujem. Dokonca som nezavolala ani mame, ani Rayovi. Jednoducho teraz nemám silu na banálne reči o ničom. Nie, to by som fakt nezvládla. Stal sa zo mňa osamelý ostrov. Spustošený, vojnou zničený kus zeme, kde nič nerastie a jeho obzory sú prázdne. Tak to som ja. Vďaka tomu sa dokážem v práci správať vecne, ale to je všetko. Viem, že keby som o tom hovorila s mamou, zdrvilo by ma to ešte väčšmi – a to si nemôžem dovoliť.
Nedokážem poriadne jesť. V stredu okolo poludnia do seba dostávam téglik jogurtu. Je to prvá vec, ktorú som od piatka zjedla.
Prežívam na diétnej kole a novoobjavenej schopnosti znášať latte. Práve kofeín ma udržuje v chode, ale zároveň som vinou neho nepokojná. Jack sa okolo mňa začína nejako veľmi krútiť, znervózňuje ma, kladie mi osobné otázky. Čo odo mňa chce? Správam sa k nemu zdvorilo, ale snažím sa držať si ho od tela.
Sedím a preberám horu jeho korešpondencie a som za to rozptýlenie v podobe nečinorodej práce vďačná. Zaregistrujem prichádzajúci e-mail a rýchlo kontrolujem, od koho je. No to ma podrž. Od Christiana. To nie, nie tu... nie v práci. 

 

 
 
 
Aktuálne číslo 03-04/2016
Stiahni si aktuálne číslo magazínu WomanMan