Travel|23.07.2017|23:04
Renesančné Toskánsko

Taliansky región Toskánsko mnohí považujú za esenciu celej krajiny. Obyvatelia sa pýšia tým, že práve ich dialekt bol podkladom pre vznik talianskeho jazyka. Na svedomí to má básnik Dante Alighieri, ktorý v nárečí svojej rodnej Florencie napísal Božskú komédiu.


O šikmej veži v Pise počul už hádam každý. Podstatne bohatšia je však sedemnásť kilometrov vzdialená Lucca. Rodisko skladateľa Giacoma Pucciniho rozkvitalo už v dobe starovekého Ríma na obchode s hodvábom. Peniaze do regionálnej kasy už roky prináša aj výroba olivového oleja. Úrodná pôda sa podpisuje pod najlepšie plody olív, ale aj ďalšej zeleniny a ovocia.

Popri nákupoch čas na kávu

Do historického centra vedie šesť brán, ktoré sú spojené hradným kolosom s mohutnými baštami a obklopené záhradami. Jeho väčšia časť je pešou zónou, a tak vám auta nebudú brániť pri prechádzke a fotografovaní. Jedinou prekážkou môže byť množstvo turistov. Napríklad pred Katedrálou San Martino. Obdivujú jej asymetriu. Jej pravý oblúk a lodžia sú zmenšené pre zvonicu. Tento detail ale katedrále neuberá na pompéznosti.

Najviac kaviarní je zas sústredených na oválnom námestí Piazza Amfiteatro. Preštrikujete sa k nemu starovekými uličkami plnými malých obchodíkov so suvenírmi a butikov talianskych značiek. Na návštevu mesta si teda vyčleňte aspoň jeden deň, aby ste stihli si odniesli aj suvenír, ktorý si budete radi obliekať.

Taliani jedia najmä biely chlieb

Každé ráno pijem kapučíno v niektorom z barov. Stojím pri pulte s domácimi. Kým oni čítajú dennú tlač a horlivo debatujú, ja otváram mapu. Mojím ďalším cieľom je pätnásťtisícové Altopascio, ktoré sa pýši prvou nemocnicou v okolí. Vybudovali ju v roku 1084. Ošetrovali v nej hlavne pútnikov, ktorí sa peši vybrali z Ríma do Francúzska a niektorí aj do Anglicka. Námestie zvládam prejsť za pár minút, podstatne dlhšie sa ale zdržiavam v novootvorenej reštaurácií za mestom Casta D´uva. Rodáka z Ekvádora Alberta Leonarda Mathieua si talianska rodina adoptovala ešte ako niekoľkomesačné dieťa, a tak sa považuje za rodeného Taliana.

Vyštudovaný biochemik vymenil laboratórium za kuchyňu, kde receptom z babičkinej kuchárky dáva nový šat. Proces od skombinovania správnych ingrediencií až po zaradenie dobroty do jedálneho lístka je zdĺhavý. Šéfkuchára to ale neodrádza. A preto nové jedlá môžu hostia ochutnávať každý mesiac. Na žiadnom stole počas stolovania nesmie chýbať chlieb.

„Pečieme päť druhov rôzneho chleba. Je to totiž základ našich predkov, jedlo chudobných. Taliani jedia veľa chleba. Ešte stále sa držia klasiky - biely je najobľúbenejší. Je základom aj pre kašovitú polievku pappa al pomodoro, kde sa pridávajú aj paradajky a bylinky,“ hovorí. Blízkosť Ligúrskeho mora cítiť aj na tanieri. Talianske halušky gnocchi s morskými plodmi na pikantnej omáčke posypané sladkou strúhankou sú hitom sezóny. K jablkovému dezertu s vanilkovou zmrzlinou podáva dezertné víno zo Sicílie Zibibbo. Viac sa o tomto podnikom dozviete na Facebooku: www.facebook.com/Casta-duva-1870557553201675/

Všade samé vinice


Prestížnou vinárskou oblasťou je Chianti. Vinice medzi Florenciou a Sienou sú zdobené dedinkami a mestečkami na kopci, ku ktorým vedú zväčša úzke kľukaté a často len prašné cesty. Oplatí sa ich absolvovať, lebo nádherné výhľady a atmosféra, ktoré vás čakajú v cieli, sú na nezaplatenie. Jeden z nich sa ponúka z reštaurácie Oltre Il Giardino v Panzano in Chianti. Pre viac informácií si kliknite na stránku reštaurácie:  www.ristoranteoltreilgiardino.com

Už vyše dvadsať rokov patrí rodine Sammicheli. Zatiaľ čo mama Marta nevarí len doma, ale aj pre všetkých návštevníkov, syn Stephano víta a obsluhuje hostí. Jedlá jeho detstva môže tak ochutnať ktokoľvek. „Bruschetta s paradajkami alebo hubami na raňajky, domáce ravioli plnené špenátom a syrom ricotta na obed a ako dezert tiramisu som chcel jesť každú nedeľu. Zostalo mi to dodnes. Hoci v našom kraji sú typické rôzne bravčové salámy, šunky a tiež hovädzina. Toskánska kuchyňa vo vnútrozemí nie je veľmi ľahká. Dôvodom je, aby mali ľudia energiu pracovať vo viniciach a na poliach. Všetky suroviny, z ktorých mama varí, pochádzajú výlučne od malých farmárov, ktorých poznáme,“ vysvetľuje. Vďaka obrovskej terase pokrytej zeleňou z dvadsaťročného stromu je možné sedieť v tieni aj na pravé poludnie.

Od stola za obed sa vám bude síce vstávať ťažko, ale kalórie spálite šliapaním do centra. Najskôr vás zaujme starobylý kostol. Za ním je ešte starší hrad. Jeho vysokú vežu vidieť už zďaleka, keďže prevyšuje všetky ostatné. Vďaka prechádzke sa prenesiete do obdobia sedemnásteho až dvadsiateho storočia.

Text a foto: Lulu

 
 
 
Stiahni si aktuálne číslo magazínu WomanMan