Media|27.11.2018|17:42
Slovenské školstvo bojuje s problémom vzdelávania

Vzdelávanie žiakov z odlišného sociokultúrneho prostredia a hlavne rómskych detí z vylúčených komunít je vážnym problémom slovenského školstva. Táto situácia pretrváva už desaťročia. Mnohé deti rómskeho pôvodu na Slovensku prepadávajú, ich základné vzdelanie končí v siedmom ročníku alebo sú umiestené na špeciálnych školách. Paradoxom ale ostáva, že Rómovia, ktorí odišli do Veľkej Británie či Belgicka majú prácu, kvalitné bývanie a ich deti končia stredné i vysoké školy. Už takmer 30 rokov sa na Slovensku rieši otázka „rómskeho problému“, ktorý sa sústreďuje na 4 oblasti – vzdelávanie, bývanie, zdravie a prácu. Riešením prvej z týchto štyroch oblastí sa intenzívne zaoberá Zuzana Révészová, ktorá sa rómskym deťom z vylúčených komunít a všeobecne deťom s rôznymi vzdelávacími potrebami venuje už viac ako 25 rokov.

Prečo sa v škole rómskym deťom nedarí?

Školstvo na Slovensku sa dostalo do začarovaného kruhu. Rómovia majú iba spolužiakov Rómov. V osadách sú škôlky, základné školy, učilištia, pošta, pobočka úradu práce aj potraviny. Preto nie sú nútení opúšťať svoje dobre známe prostredie a integrovať sa. V predškolskom veku nie sú rómske deti zvyknuté na vzory od ostatných detí a nie sú vzájomne motivované, aby sa zlepšovali, vzdelávali či komunikovali v slovenčine. „Ako chceme integrovať do spoločnosti dieťa, ktoré nie je konfrontované s ničím iným, len so svojou komunitou a v škole znova len so svojou komunitou? Rodičov aj deti treba motivovať, aby dodržiavali povinnú školskú dochádzku. Deti tiež nemajú podnety z obrázkov, kníh, nevedia listovať v knihe či držať ceruzku a kresliť,“ zamýšľa sa odborníčka na rómsku otázku.

V slovenskom školstve sa podľa nej nedarí iba rómskym, ale aj bielym deťom. Kultúra a pravidlá vzdelávania na Slovensku sú nastavené pre deti, ktoré vedia v prvom ročníku počítať do päť, poznajú farby a vedia rozlišovať a pomenovať predmety. Deti, ktoré nezvládajú tieto základy, sú často pozadu. „Kým dobehnú deficity vyplývajúce z ich inakosti, je polrok prvého ročníka, rovesníci sú ďaleko a tento rozdiel sa len zväčšuje. Deti, ktoré sa inak veľmi tešili do školy zažívajú neúspech, sú frustrované a strácajú motiváciu,“ hovorí Révészová.  

Ďalším problémom je aj segregácia. Tisíce rómskych detí na celom Slovensku naďalej navštevujú oddelené, výlučné rómske školy a triedy, čo predstavuje pre nich odopretie práva na vzdelanie bez diskriminácie. „Mnohí riaditelia sa boja deti miešať, aby tie z majority nevzali rodičia zo školy. Múdri a predvídaví starostovia a riaditelia škôl deti miešajú čeliac ich nevôli, no v konečnom dôsledku majú viac úspešnejších žiakov. Škola vtedy musí zabojovať o priazeň rodičov z majority.“ Prácu segregujúcich škôl však často nahrádzajú komunitné nadácie, ktoré s takýmito deťmi pracujú.


V zahraničí majú špeciálny status

Na Slovensku sú rómske deti často zaradené do špeciálnych škôl. V Anglicku a Belgicku sú ale v školách úspešné a navštevujú stredné i vysoké školy. Podľa Zuzany Révészovej náš školský systém zlyháva. „Slovenskí učitelia nie sú špeciálne pripravení vzdelávať rómske deti z vylúčených osád. Ale to nie sú ani učitelia vo Veľkej Británii či Belgicku. Schopnosť vzdelávať kultúrne a jazykovo rôzne deti v britských, belgických či francúzskych školách je podľa mňa daná kultúrnym vývojom a dlhou tradíciou vo vzdelávaní detí cudzincov.“ Zuzana v škole zažila odchod detí do Veľkej Británie, ale aj ich návraty späť na Slovensko. „Prekvapilo ma, že aj tí väčší ovládali len veľké tlačené písmená, pár anglických slov, číslice, ale nevedeli sčítať a odčítať. V anglickej škole sa veľa hrali, rozprávali, kreslili, čítali rozprávky. Nepreberali učivo, ale učili sa osvojovať si jazyk na komunikačnej úrovni. Títo žiaci sa však u nás väčšinou prekvapivo naštartovali a všetko dobehli. Dozvedela som sa, že rodiny mali podporu asistentov zo školy i z komunity, ktorí pomáhali na vyučovaní, sprevádzali deti a komunikovali s rodinami.“

Aj napriek tomu, že sa deti najmä hrali, po návrate domov rýchlo dobehli svojich spolužiakov. Dôvodom môže byť fakt, že v zahraničí mali štatút žiakov z odlišného jazykového prostredia. To sa u nás v prípade žiakov s rómskym materinským jazykom neuplatňuje. Gramatiku sa učia rovnako ako tí, ktorých materinským jazykom je slovenčina. „Hoci mnohé držia po prvýkrát v rukách písací nástroj, musia si za rok osvojiť všetky veľké a malé tvary tlačenej a písanej abecedy,“ dodáva odborníčka.  

Vďaka pomoci vznikli programy na podporu vzdelávania detí s rozličnými potrebami

Upriamiť pozornosť na závažnú problematiku vzdelávania zdravotne či sociálne znevýhodnených detí sa snaží aj Nadácia pre deti Slovenska, už po druhý rok s podporou dobročinného Plesu v opere. Vďaka rekordnému výťažku z posledného ročníka vznikli dva programy Kto chýba?Škola inkluzionistov a v pomoci sa pokračuje aj tento rok. „Pevne veríme, že oba programy skutočne pomôžu odbúrať bariéry a realizovať funkčné zmeny, ktoré umožnia všetkým deťom rovnakú šancu na vzdelanie,“ hovorí Ondrej Gallo, riaditeľ Nadácie pre deti Slovenska.  


 

 
 
 
Stiahni si aktuálne číslo magazínu WomanMan