Media|15.12.2017|11:48|VIDEO
 

Do kín CinemaCity prichádza novodobé spracovanie Popolušky vo vtipnom a romantickom šate s názvom MADAM SLÚŽKA.

Bohatý a dobre situovaný americký pár Anne (Toni Colette) a  Bob (Harvey Keitel), sa rozhodne okoreniť svoj upadajúci vzťah a presťahuje sa do zámku v romantickom Paríži. Pri príprave zvlášť luxusnej večere pre priateľov, zrazu poverčivá a arogantná pani domu zistí, že pri stole je prestrené len pre 13 hostí a to vo svojej poverčivosti, v žiadnom prípade nemôže dovoliť. Hostiteľka teda vymyslí plán. Trvá na tom, aby sa jej verná slúžka Mária (Rossa de Palma) prestrojila za tajomnú španielsku šľachtičnú, čím odvráti „nešťastie“ pri jej stole. Ale stačí trochu viac vína a Maria si to začne pri stole užívať. Jej osobitý šarm očaruje extravagantného britského makléra (Michael Smiley) a zrodí sa vášnivý románik. To sa však Anne vôbec nepáči, prenasleduje svoju slúžku po celom Paríži a rozhodne sa stoj čo stoj túto milostnú aférku zničiť...

Keď sa spýtali Amandy Stehrs, jako vznikol príbeh Madam slúžky. na chvíľu sa zamyslela: „Námet ma napadol u môjho psychológa. Niekedy má v živote každý pocit, že je na mieste, kam vlastne nepatrí. Ja som sa takto cítila v detstve. Môj otec, veľký filantrop a lekár, sa znova oženil s oveľa bohatšou ženou než on sám. Zrazu som svoje prázdniny trávila v Saint- Tropez miesto toho, aby som behala po vidieku u starých rodičov. Ocitla som sa vo svete ovládanom peniazmi. Počas honosných večerí som si pripadala ako slúžka. Takže je možné, že postava Marie (Rossy de Plama) je v skutočnosti moje pubertálne ja!“

Rossy de Palma, okúzľujúca a osobitá španielska herečka, ktorá sa preslávila ako múza režiséra Pedra Almodóvara i Jean-Paul Gaultiera, dala do postavy Marie veľa zo seba: „Je to veľmi pozitívna žena so silným vnútorným svetlom. Necíti sa byť horšia, pretože upratuje, čo iní zašpinili. Je to slúžka a je na to pyšná! Jednoduchá, prirodzená osobnosť. Mám s ňou veľa spoločné – spôsob, akým pozerám na svet, zvedavosť. A tiež túžbu, nikdy nestratiť to dievčatko v sebe. Maria je si s tou svojou veľmi blízka a ja, ako starnem, začínam byť tiež."

Je to moderná Popoluška, veľmi romantická žena, ktorá verí na rozprávky. Aj ja si myslím, že môžeme do svojich životov vložiť nejaké tie kúzla.“


Všetci herci sa tiež zhodujú na tom, že napriek tomu, alebo práve preto, pochádza každý z iného kúta sveta – vzniklo medzi nimi zvláštne puto. „Bol to skvelý tím.“ hovorí Harvey Keitel. „Rossy je Španielka, Toni Austrálčanka, ja som svetobežník, ale vždy sme si našli spoločného menovateľa.“

Réžia - Amanda Sthers

Na samotné nakrúcanie sme sa dosť pripravovali. „Museli sme postavy spraviť naozaj nezabudnuteľnými hneď na začiatku, hlavne hostí na večeri. Pri príprave sme mysleli predovšetkým na Veľkú nádheru od Paola Sorrentina. Vo filme, ktorý mimochodom milujem, vidíte postavy na večierku alebo tancovať a vďaka jedinému detailu môžeme uhádnuť, čo sú zač – dokonca ich zaradiť do správnej spoločenskej vrstvy. Radšej poznávam ľudí cez ich mlčanie, než cez ich silné reči. Kino je predovšetkým o obraze.“

Ojedinelý prístup k nasvieteniu snímky, mu dodáva nerealistický vzhľad rozprávky. „Régis (hlavný kameraman) a ja sme si film predstavovali dosť tmavý s niekoľkými zábleskami a trblietkami nádeje. Vo filme je veľmi málo bielej, okrem Rossyiných šiat na tej zásadnej večeri. Hovorí sa, že biela je farba čistoty, tu je to farba klamstva.“- pokračuje režisérka Amanda Sthers. 

Jednou z veľkých výziev bolo naaranžovanie TEJ večere, kde sa predstavujú všetky postavy a začína zápletka. „Je to dvadsaťminútová scéna, na ktorej sme s kameramanom a asistentom réžie pracovali veľmi dlho. Nakreslila som si každučkú scénu a každá postava mala inú farbu. Šípkami som si označila, kto s kým hovorí, kto koho počúva atď. Neinšpirovali ma ľudia, ktorých som v živote stretla, pretože som sa zúčastnila hodneee takých večerí. A milujem dobrý dialóg. Niekedy píšem to, čo by som si priala, aby na tých večeriach zaznelo, pretože v skutočnosti, sú tieto „akcie“ extrémne nudné!“


Epilóg

„Madam slúžka (Madame) nie je ani francúzsky ani americký film.“, vysvetľuje Amanda Stehrs a okamžite dodáva, ako veľmi ju ovplyvnila práca Woodyho Allena. „Je to film súčasného globálneho sveta. Keď sme boli mladší, ktokoľvek cestoval do USA, poprosili sme ho, či by nám nepriviezol to alebo ono.. Dnes nájdete všetko, všade na jedno kliknutie. Skoro všetci hovoria anglicky, niekedy je ťažké rozoznať národnosť človeka. Ale Francúzsko má stále 2 veci – umenie lásky a lásku k umeniu. Naši protagonisti prišli  do Franzúzska, pretože si mysleli, že Paríž je múzeum lásky, ktoré ich manželstvo postaví znova na nohy.

Čo sa stane Marii po konci filmu? Pokiaľ si divák položí túto otázku, tak film zafungoval. Je to otázka, na ktorú som sa v detstve pýtala svojho otca, keď ma vzal do kina: Čo sa stane potom? Mám svoju vlastnú odpoveď, ale každý si musí nájsť tú svoju sám…“ dodáva režisérka.

 
 
 
Stiahni si aktuálne číslo magazínu WomanMan