Travel|18.11.2017|17:44
V Taliansku vyhráva jedlo nad históriou

Vybrať sa do talianskeho regiónu Emilia Romagna znamená navštíviť srdce krajiny. V minulosti v ňom vládli renesančné rodiny milujúce umenie a pozostatky doby minulej cítiť kamkoľvek vám padne zrak. Bol by ale hriech, ak by hlavným cieľom výletu boli len pamiatky. Ide totiž o oblasť, v ktorej obyvatelia najradšej míňajú na jedlo.

Kde inde odštartovať prvý deň dovolenky, ak nie v lokálnej osterii? Mimochodom, viete rozdiel medzi ostériou, tratóriou a reštauráciou? V prvých dvoch varia len lokálne špeciality z domácich surovín. Nejde o žiadne nóbl podniky s prvotriednou obsluhou v rukavičkách, ale skôr o familiárny prístup personálu. No a v talianskych reštauráciách ponúkajú pri pekne prestretých stoloch aj jedlá medzinárodnej kuchyne.

Stretnutie pri Neptúnovej fontáne

Osobne preferujem jedlo ako od talianskej starej mamy, a tak sadám za stôl v centre Bologne v Osteria del Capello Rosso https://www.alcappellorosso.it/it/osteria Prví kuchári v nej varili už v roku 1375.

Vyberám si tortelloni plnené syrom ricotta a petržlenovým maslom a passatelli, ktoré pripomínajú makaróny. Počas obeda spriadam plány, kam skôr sa v meste vybrať. Čašník turistom pri vedľajšom stole odporúča nazrieť do pamiatok stojacich na námestiach Maggiore a del Nettuno. Ani v jesennom období nie je Neptúnova fontána, ktorá sa na druhom z nich nachádza, pochmúrna. Pre domácich ide nielen o symbol mesta, ale aj hlavný stretávací bod. Centrum je plné palácov. V niektorých sú úrady, v iných múzeá. O tom, že Taliani majú radi umenie, svedčí aj stúpajúca návštevnosť múzea, ktoré je venované jednému z najvýznamnejších talianskych maliarov 20.storočia Giorgiovi Morandimu.

Motať sa po Bologni v daždivom počasí nie je žiaden problém ani bez dáždnika. Historické domy s arkádami zabezpečia, aby vám netieklo nielen do topánok, ale ani na hlavu.

Všade samí študenti

Duchovnou metropolou regiónu je zas necelých 50 kilometrov vzdialená Modena. Labyrint uličiek v starom meste vedie okolo dómu z 12.storočia, ktorý zasvätili Madone. Poznať ho už z diaľky podľa dvoch levov a reliéfov sochára Wiligelma, na ktorého domáci nedajú dopustiť. Jeho prácu vidieť aj vnútri.

Okrem toho je sprístupnené aj okolie hrobky patróna mesta sv. Geminiána. Obidve mestá vďaka univerzitám možno označiť za študentské. Preto knižnica Estense nie je otvorená len pre vysokoškolákov. Za prehliadku stoja listy kráľov a pápežov označené veľkými voskovými pečaťami i staré mapy. Najväčšiu cenu má ale kniha Biblia di Borso d´Este, ktorú radia medzi najviac vyzdobenú publikáciu na svete.

V centre Parmy je mramor z Verony

Keď sa z Modeny presuniete ďalších 60 kilometrov smerom na severozápad, ocitnete sa vraj v meste s najvyššou životnou úrovňou v krajine. V Parme je všadeprítomný dojem provinčného bohatstva. Návštevníci tam chodia aj za operou. Obyvatelia sú hneď po Milánčanoch najkritickejším obecenstvom a  za hocijaký výkon na javisku len tak nezatlieskajú.

Charakteristickí sú aj tým, že nemajú v obľube nákupné centrá, a tak gro všetkých obchodov je stále na pešej zóne a v jej blízkom okolí. Ulice sú plné šatstva medzinárodných značiek, ale aj butikov, v ktorých lokálni umelci tvoria svoje originálne kúsky.

Ulica Cavour vedie k námestiu, na ktorom hrá prím lombardsko-románsky dóm postavený v 11.storočí a baptistérium z ružového mramoru z Verony.

Pred rizotom ešte šunka

Jedlom sme začali, a jedlo aj skončíme. Tento raz v reštaurácii Borgo 20 http://www.borgo20.it/, kde okrem domácich cestovín pripravujú vraj najlepšie rizotá v meste. Ryža, ktorú kuchár dáva do hrnca, rastie na poliach vzdialených necelých 200 kilometrov. Špecialitou v jedálnou lístku je parmezánové rizoto. Kým je jedlo hotové, hostia nesedia naprázdno. Čašník prichádza s domácim pečivom a natenko nakrájanou parmskou šunkou.

Buon viaggio e buon appetito, čiže šťastnú cestu a dobrú chuť.

Text a foto: LULU

 
 
 
Stiahni si aktuálne číslo magazínu WomanMan