Väčšina rodičov, ktorí sa stretávajú s nočným pocikávaním svojich ratolestí, si dlhý čas hovorí, že dieťa z pocikávania vyrastie. No ak už dieťa nastúpilo do predškolského ročníka či školy, tak problém s odborným názvom enuréza, môže malému školákovi priniesť v nasledujúcich mesiacoch a rokoch veľa trápenia.

„Nočné pomočovanie je veľmi rozšíreným problémom. Netreba čakať, kým z neho dieťa vyrastie. Za ten čas sa môže poškodiť traumou jeho psychika a spôsobí mu problém na celý život,“ vysvetľuje detská psychiatrička Terézia Rosenbergerová z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.

„Jedno percento detí z pocikávania nevyrastie a tento problém pretrváva do dospelosti. Ak by sa včas začalo s dôslednou liečbou, tak tieto deti a neskôr dospelí ľudia by sa týmto problémom nemuseli trápiť,“ hovorí detská nefrologička Andrea Černianska z Nefrologickej ambulancie v Bratislave.

Rodičia sa zo začiatku snažia riadiť bežnými radami, ktoré je určite dobré do predškolského veku vyskúšať – zabezpečiť pitný režim dieťaťa počas dňa, aby domov neprišlo smädné, obmedziť príjem tekutín v podvečerných hodinách, ukladať dieťa na spanie v pravidelnom čase, a v neposlednom rade držať sa známeho pravidla: „Vycikať, umyť si zuby a spať.“

Podobné rady v podobe režimových opatrení dostanú aj pri návšteve lekára, vysvetľuje A. Černianska: „Deti sú zvyknuté tesne pred spánkom piť. Kapacita močového mechúra detí predškolského veku je pritom približne 150 mililitrov. Ak teda dieťa vypije pred spánkom šálku (približne 200-250 ml), močový mechúr sa počas noci preplní a dieťa sa pociká. Dieťa sa zatiaľ nevie prebudiť na pocit, že mu treba cikať.“ Vekom kapacita močového mechúra stúpa, to však neznamená, že dieťa, ktoré sa už dlhší čas nepocikalo, môže vypiť tesne pred spaním väčší objem vody. Dieťa sa totiž na pocit potreby na močenie začne budiť až vo veku 10 až 11 rokov, preto treba režimové opatrenia dlhodobo dodržiavať.

„Je potrebné prísť aspoň šesť až deväť mesiacov vopred. Nemôžeme čakať, že enurézu trvajúcu päť-šesť rokov vyliečime za päť-šesť hodín alebo päť-šesť dní. Je potrebné počítať minimálne s obdobím šesť až desať mesiacov, kým dieťa nastavíme, zlepšíme mu stav alebo ho kompletne vyliečime,“ vysvetľuje Andrea Černianska. Každé dieťa je individuálne, niektoré sa vylieči za tri mesiace, inému to môže trvať aj niekoľko rokov.

Nočné pocikávanie môže mať viacero príčin, jednou z najčastejších, býva ochorenie obličiek a môže byť dedičné. „Existujú štúdie, ktoré hovoria, že ak jeden z rodičov mal rovnaký problém, potom je 50% pravdepodobnosť, že dieťa bude trpieť enurézou. Ak obidvaja, potom sa táto pravdepodobnosť ešte zvyšuje. Na druhej strane sú aj deti, ktorých rodičia tento problém nemali, takže nie je to len genetický problém,“ dopĺňa A. Černianska.

Dieťa je z pohľadu lekára vyliečené, ak je šesť mesiacov „suché“. Ak sa problém vráti, vtedy sa môže jednať o sekundárnu enurézu, ktorá sa zvykne spájať so psychogénnou príčinou, napr. stresová situácia (rozvod rodičov, presťahovanie sa, nástup do školy, narodenie mladšieho súrodenca). „Aj v tomto prípade musíme však vždy na úvod vylúčiť organickú príčinu pocikávania,“ dodáva na záver A. Černianska.

 

Rady pre rodičov detí s enurézou, poradňu a kontakty na lekárov po celom Slovensku nájdu rodičia aj na stránke www.suchapostielka.sk. Zo všetkého najdôležitejšie je však navštíviť lekára.

 

video: youtube.com / suchapostielka.sk

 
 
 
Stiahni si aktuálne číslo magazínu WomanMan