Blogy|Viktor|13.03.2015|23:03
Street

Jedno úžasné ráno sa začína pre väčšinu obyvateľov celkom bežne. Na oblohe už vidieť slnko. Oblizuje ju celkom nesmelo, ale optimisticky môžeme sľúbiť, že v tento výnimočný deň bude svietiť až do večera. A nie je ani taká treskúca zima, nemrzne, aby sme sa rozumeli, žeby musel človek vytiahnuť kabát. Je vcelku príjemne. Tak akurát…

Tak akurát ako postava našej Zuzky. Ani tenká, ani silná… Mimochodom, kde je? Aha, tu beží po chodníku. Na zastávku je to, chvalabohu, už len kúsok, utešuje samu seba. Neznáša, keď musí bežať, preto túžila odísť z domu skôr. No chcela byť aj pekná. A byť hviezdou a zároveň všade prísť načas veľmi nejde dohromady. To predsa vieme.

Pozná sa. Až priveľmi dobre, preto vstala o pol šiestej ráno. Celú hodinu a pol skôr pred odchodom. Budík po zazvonení už neprestavovala, rýchlo sa bežala osprchovať, potom sa namaľovala a nakoniec si učesala polodlhé gaštanové vlasy do uzla. Dala si pančucháče. Očko. Do kelu! Išli dolu. Potom trasúcimi rukami vytiahla zo škatuľky druhé. Začala prejavovať nervozitu. Dobre, že nechty si nalakovala už večer. Spodnú bielizeň z určitých zásad preskočíme, to však neznamená, že by si ju nedala. Z vešiaka šmahom schňapla tú najlepšiu sukňu, akú zatiaľ kedy v obchode našla. Čiernu, úzkeho strihu. K nej hodila na seba blúzku pieskovej farby s mašľou pri krku a na záver rýchlo skočila do čiernych lodičiek s guľatou špičkou. Na seba dala ešte čierne sako. Dnes chce byť predsa kočka na zjedenie, pomyslela si. Z nedostatku času raňajkovala iba maslový chlieb, kávu nechala pre prípad nehody – obliatia sa – nedotknutú. Skoro by zabudla! Náušnice! Opatrne vytiahla lesknúce sa náušnice zo šperkovnice. Od Tonyho, pomyslela si samovoľne a zároveň sa pritom pousmiala.

Zastávka sa už približuje. Čierna kabelka jej  pritom veselo poskakuje po sukni. Klop-klup-klop. Ako laň. Presne tak prebehla priechodom, lodičky – nelodičky. Rozhliada sa. Je tam celkom veľa ľudí. Zadýchaná, no zároveň rada, že to na poslednú chvíľku stihla, pátra očami z jednej strany na druhú, hľadá. Kde môže byť? Nie je všedný, jeho predsa neprehliadne. Nemôže. Á, už ho vidí, fešáka. Hneď jej srdiečko poskočilo a rozbehla sa rovno k nemu.

Vlasy uhladené smerom nabok mu odkrývajú starostlivo upravenú cestičku. Oblečenú má čiernu koženú bundu, pod ktorou je snehobiela košeľa. Z jej golieru vychádza čierna úzka kravata. Tú košeľu má zapravenú do mierne obšúchaných užších džínsov. Ich spodné okraje sú jemne vyhrnuté a zrolované, vďaka čomu vyniknú jeho čierne tenisky.

„Ešteže si kúpil lístky ty, miláčik!“ zvolá naňho a vzápätí nasleduje pusa.

„To nič, aj nabudúce,“ pošepne ešte mierne zadýchanej Zuzke do ucha. „Dnes ti to fakt sluší, úplne sa na dnešok teším.“

Zuzka sa už iba doširoka usmeje a sprisahanecky zažmurká.

Mladý muž však po chvíli s miernym, trochu hraným, úsmevom na tvári dodáva: „Vieš, čo je veľká škoda? Že niektoré lístky jednoducho nezoženiem…“ Vzápätí na prekvapenú Zuzku žmurkne a oblizne si ešte raz pery od jej červeného rúžu.

Naši predstavitelia, Zuzka a Tony, by mali mať na sebe oblečené niečo takéto:

Zuzka

čierne bavlnené sako Soft Grey By La Redoute, piesková priliehavá blúzka Class Fx, čierna sukňa Mim, náušnice s brúseným kameňom Accessories, menšia čierna taška Next, čierne lodičky Geox

Zuzka

Tony

čierna kožená bunda (ovčia) Soft Grey By La Redoute, biela košeľa Next, čierna kravata Ellos, čierne úzke traky Next, tyrkysové džínsy Next, čierne topánky s textúrou, Next

Tony

Viac na www.viktorovsvet.wordpress.com

Zdroj foto: www.stilago.sk, internet

 
Stiahni si aktuálne číslo magazínu WomanMan