V poslednom období vzniklo veľa odborných aj umeleckých publikácií literatúry faktu, ktoré vypovedajú o histórii Slovenského štátu, približujú jeho atmosféru a život počas druhej svetovej vojny. Aj vydavateľstvo Dajama prispelo do spektra kníh o tomto období románom Deti vojny-povojny: Vierka z prostredia Čadce. Umelecký dokument je zároveň výborný sprievodca vtedajšími a nielen kysuckými reáliami.
O knihe a pozadí, aj autorovi píše najnovšie číslo časopisu Krásy Slovenska 1-2/2026. Je to najdlhšie vychádzajúci slovenský časopis, ktorý ponúka množstvo tipov na výlety, túry, poznávačky, ale aj takéto zaujímavé pohľady do našej histórie – tu si môžete zvoliť predplatné časopisu.
Chudobný kysucký región
Ako píše autor článku Daniel Kollár, región Kysúc patril v prvej polovici 20. storočia medzi hospodársky najmenej rozvinuté na území vtedajšieho Slovenska. Jediný významnejší podnik – textilka v Čadci, skrachoval v dôsledku krízy a konkurencie už v roku 1921 a dominantným priemyselným odvetvím bolo len piliarstvo a drevárstvo. K rozvoju priemyslu veľmi neprispela ani poloha na Košicko-bohumínskej železnici, ktorá bola najvýznamnejšou západno-východnou traťou vo vtedajšom Československu. Napriek tomu práca na železnici a v lesoch poskytovala akú-takú príležitosť na obživu miestnemu obyvateľstvu.
Žilo sa tu síce biedne (nie náhodou z tejto oblasti pochádzalo aj najväčšie vysťahovalectvo do Ameriky a západnej Európy), avšak napríklad v rámci vzťahov medzi slovenským a početným židovským obyvateľstvom nedochádzalo v tomto období k výraznejším rozporom. Všetko zmenila až existencia Slovenského štátu a druhá svetová vojna.
Deti vojny-povojny: Vierka
Autor Tomáš Galierik zasadil dej románu Deti vojny-povojny: Vierka do svojho rodného mesta Čadca, ktoré de facto mestom vtedy ani nebolo. Ako píše v úvode románu sám autor: „Vtedajšiu Čadcu by sme skôr mohli nazvať veľkou dedinou, kde sa všetci poznali. Nebola v nej núdza o remeselníkov, obchodníkov či roľníkov. Kopcovitá krajina v okolí Čadce bola posiata rozdrobenými a málo úrodnými poľami a lesmi. Dreva bolo však na pílach a v železničných skladoch vždy dosť, rovnako ako práce okolo neho. Z lesov v okolí Čadce sa zvážalo celý rok. Z takých Bystríc a Vychylovky dokonca železničkou až do Oščadnice na pílu, kde ho nakladali na železnicu. Moji starkí hovorievali, že kým nebolo košicko-bohumínskej železnice, bola Čadca koncom sveta, Pánu Bohu za chrbtom.“
Práve na tejto železnici a miestnej železničnej stanici sa odohrávajú kľúčové dejové epizódy románu, tadiaľto prechádzali od roku 1942 transporty Židov do okupovaného Poľska. Aj v Čadci totiž kedysi žila činorodá židovská komunita, ktorá v ekonomickom a spoločenskom živote mesta niečo znamenala.
Z tohto pohľadu nie je náhoda, že autor načrtáva práve tieto reálie, pretože ony tvoria kulisu smutných príbehov obyvateľov Čadce počas druhej svetovej vojny a existencie Slovenského štátu. „Na pozadí reálnych udalostí, archívnych prameňov a spomienok pamätníkov vyrastá silná dráma o dospievaní v tieni propagandy, nenávisti, strachu a neistoty z toho, čo si myslieť a aké slová pred ľuďmi použiť. Nielen „tam vonku“, ale aj doma vo vlastnej rodine,“ približuje jeho knihu D.Kollár.
Ako propaganda a nenávisť ničia životy…
Kniha Deti vojny-povojny: Vierka prináša príbehy a osudy mnohých rodín počas vojny a zároveň obdobia po nej – povojny. Obdobia, ktoré neprinieslo úplný mier a nezastavilo prílev zlých správ. Je síce fiktívnym príbehom, ale zároveň aj mozaikou reálnych udalostí, postáv a osudov rodín nielen z Kysúc, ale aj celého Slovenska. Pripomína, že propaganda a nenávisť dokážu síce meniť ľudí i celú spoločnosť, ale aj uprostred týchto hrôz existuje nádej na splnenie sľubu dievčaťa…
Román zachytáva príbeh priateľstva dvoch dievčat – Vierky a Kitty. Vierka je Slovenka s kresťanskou výchovou a jej priateľka Kitty je židovského pôvodu. Na pozadí ich príbehu priateľstva sú verne vykreslené skutočné udalosti odohrávajúce sa v meste – deportácie Židov, aj to, čo im predchádzalo a nasledovalo po nich. Jednou z inšpirácií pri písaní boli aj denníky, ktoré sa dnes nachádzajú v Múzeu holokaustu vo Washingtone.
Ak sa ešte dnes nájde niekto, kto obhajuje vtedajšie najvyššie politické slovenské „elity“ a relativizuje vojnovú dobu na Slovensku, mal by si knihu Vierka prečítať. Jej príbeh totiž nie je len o holokauste a arizácii v malom prihraničnom meste, ale má veľký presah aj do súčasnosti najmä v tom, ako ľahko sú ľudia manipulovateľní a ako ľahko podliehajú rôznym ideológiám.
Prečítajte si viac o denníkoch Kitty, o samotnom príbehu, ale aj o ďalších zaujímavostiach v časopise Krásy Slovenska.
Foto: archív vydavateľstva Dajama, T.Galierik