Po takmer dvoch rokoch boja s koronavírusovou pandémiou odborníci už vedia, že COVID-19 nepostihuje len pľúca, ale následky infekcie môžu poškodiť aj srdcový sval, postihujú cievy, narúšajú zrážanie krvi a spôsobujú tromboembolizmus. Poškodené pľúcne tkanivo zase môže viesť k preťaženiu srdca. S prichádzajúcou treťou vlnou pandémie COVID-19 by si najmä pacienti s chronickými ochoreniami mali uvedomiť, že v prípade nákazy môžu mať ťažší priebeh infekcie, proti ktorému sa však už dnes dá účinne chrániť vakcináciou.
Výzvou nielen pre kardiológiu, ale pre celú medicínu bude tzv. long covid (dlhodobý covid), ktorý môže postihovať pacientov bez ohľadu na to, či prekonali ťažký, alebo len mierny typ ochorenia. Práve dlhodobý covid si bude vyžadovať monitoring pacientov z hľadiska sledovania nielen ich vitálnych funkcií, ale aj základných parametrov akými sú krvný tlak, pulz, EKG. V tejto súvislosti sa javí telemedicína opäť ako dôležitá téma, o ktorej by sa nemalo len hovoriť, ale mali by sme ju uviesť do praxe.
Kým v druhej vlne pandémie boli nemocnice plné pacientov na JIS a na umelých pľúcnych ventiláciách, dnes pri tretej vlne by mohla byť iná situácia. Lekári majú väčšie skúsenosti s liečbou, dokážu lepšie odhadnúť priebeh ochorenia a najmä máme k dispozícii očkovanie. Dá sa predpokladať, že nemocničné lôžka budú teraz zapĺňať najmä neočkovaní pacienti a pacienti s inými pridruženými ochoreniami. Ak sa do nemocnice dostane aj zaočkovaný človek nad 70 rokov, zrejme už nebude musieť byť ventilovaný a vážne ochorenie zvládne. S príchodom nových variantov koronavírusu sa mení aj riziková skupina pacientov. Zatiaľ čo na začiatku pandémie išlo najmä o starších ľudí, seniorov, prípadne polymorbídnych pacientov, teraz ide najmä o mladších pacientov – sotva nad 40 rokov, a COVID-19 sa nevyhýba ani mladším ročníkom.
Následky po prekonaní COVID-19
S prekonaním ochorenia COVID-19 sa spája viacero kardio-vaskulárnych komplikácií. „Pri infekcii COVID-19 môže dôjsť k rozkolísaniu hodnôt krvného tlaku, vzniku arytmií, zápalu srdcového svalu, až k akútnemu srdcovému zlyhávaniu. Obávanou komplikáciou môže byť poškodenie koronárnych tepien, vznik infarktu myokardu,“ vysvetľuje MUDr. Anna Vachulová, PhD., kardiologička z bratislavského Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb. Takéto komplikácie sa môžu vyskytnúť aj u predtým zdravých ľudí bez predchádzajúceho srdcovo-cievneho ochorenia, ale tiež zhoršujú už existujúce kardiovaskulárne ochorenie.
Závažnou komplikáciou v súvislosti s COVID-19 je embólia. „Na základe štúdie publikovanej v minulom roku môže byť riziko tromboembólie až 20 %,“ hovorí MUDr. Anna Vachulová, PhD. Kardiologička ďalej upozorňuje, že lieky na riedenie krvi dokážu pomôcť pacientom minimalizovať riziká súvisiace s krvnými zrazeninami, avšak musia byť ordinované odborníkmi. „Lieky na riedenie krvi na jednej strane minimalizujú riziko vzniku krvných zrazenín, ale na druhej strane zvyšujú riziko krvácania. Neodborné a neopodstatnené užívanie liekov na riedenie krvi môže mať za následok krvácavé komplikácie, napríklad z tráviaceho traku. Liečba liekmi na riedenie krvi patrí výhradne do rúk odborníkom a riadi sa príslušnými odporúčaniami,“ dodáva kardiologička.
Vakcinácia je východiskom
Najúčinnejším nástrojom ako sa v súčasnosti chrániť proti ochoreniu COVID-19 a jeho ťažkému priebehu je vakcinácia. Očkovanie proti COVID-19 jednoznačne odporúčajú medzinárodné a národné kardiologické spoločnosti, vrátane Slovenskej kardiologickej spoločnosti. Podľa odborníkov je očkovanie vhodné a dôležité najmä pre pacientov s pridruženými ochoreniami. Chráni ich pred ťažkým priebehom ochorenia, hospitalizáciou a neraz i pred smrťou.
Prednosti telemedicíny
Počas prvej a druhej vlny pandémie koronavírusu vznikom okrem COVID-19 nový problém: pacienti sa nedostali do ambulancíí svojich lekárov. Niektorí zanedbali svoje ochorenie, iným sa zhoršil stav, lebo nemali potrebné lieky a odbornú pomoc, ale mnohým pomohla zvládnuť situáciu telemedicína. Pandémia nám okrem iného ukázala, že využívanie telemedicíny by významne uľahčilo kontakt lekára a pacienta. Podľa Jany Adamcovej zo združenia SK+ MED (združuje zastupuje záujmy 26 dodávateľov zdravotníckych pomôcok pôsobiacich na Slovensku) je dôležité, aby manažovanie pacienta prostredníctvom telemedicíny bolo považované za reálny lekársky výkon zaplatený zdravotnou poisťovňou. „O telemedicíne sa v ostatnom období hovorí pomerne často, chýbajú však podstatné reálne kroky, ktoré by telemedicínu naštartovali aj v praxi. Hovoríme o takej forme telemedicíny, ktorá by v prvom rade pomohla lekárom. Odbremenila ich od dennej rutiny, pomohla by im získať o pacientovi a jeho zdravotnom stave viac informácií vďaka moderným technológiám a bola by skutočne užitočným pomocníkom v praxi,“ uzatvára Jana Adamcová.
„Mnohí lekári komunikujú so svojimi pacientmi telefonicky alebo emailovo už aj dnes, avšak robia to z vlastnej vôle a na úkor svojho času, pretože za takýto výkon nemajú zaplatené,“ upozorňuje Ing. Katarína Danková, MPH, výkonná riaditeľka SK+ MED.
Na Slovensku sú s telemedicínou veľké skúsenosti najmä v odbore kardiológia. „Prínos telemedicíny je aj v tom, že pri niektorých implantovaných elektroimpulzogenerátoroch môžeme mať včasné informácie o príčine zhoršenia stavu a vieme efektívne reagovať,“ dodáva MUDr. Anna Vachulová, PhD.
Problémom Slovenska je dnes skutočnosť, že zdravotné poisťovne nepreplácajú lekárom samotný výkon (náročné telemedicínske zhodnotenie stavu, komunikáciu s pacientom a pod.). Potom lekári nemajú veľkú motiváciu využívať telemedicínu. V praxi to znamená naďalej plné čakárne pacientov v ambulanciách a nemocniciach, pričom niektorých pacientov by napríklad vďaka vzdialenému monitoringu mohol lekár vidieť len sporadicky, nakoľko informácie o pacientovi by získaval na diaľku priamo z monitorovacieho zariadenia.
Pripravil Grape PR
Foto: pixabay.com