„V Španej Doline ľudí nehľadajte podľa mena a už vôbec nie podľa čísla domu,“ hovorí tunajší rodák. „U nás sa musíte orientovať podľa mena bývalých majiteľov domu, možno i spred stáročí.“
Našli by ste tu domy, ktoré domáci volajú do Fischera, do Bety, do Schlesingerov, do Ivanišov, do Lolkov, do Caranov…
Španiu Dolinu azda poznáte v súvislosti s paličkovanou čipkou – menej je známe, že cez zimu tu paličkovali aj muži. Obec má však predovšetkým bohatú a slávnu históriu popretkávanú súvislosťami s ťažbou medi. Preukázateľne ju dobývali najmenej dvetisíc rokov pred naším letopočtom. V šestnástom storočí sa okolo druhého najväčšieho náleziska v Európe sústredilo toľko baníkov, že Špania Dolina mala viac ako tritisíc obyvateľov, kým vtedy slávna Banská Bystrica osemtisíc. A keďže všetky cechové platby odtiaľto prúdili práve do Bystrice, kým špaňodolinskí baníci treli nesmiernu biedu, rozhodli sa nenávidené mesto zničiť.
Ozbrojení rôznym náčiním vtrhli do ulíc, pálili domy a plienili – zastavilo ich až cisárske vojsko. Vzbúrencov pozavierali a postavili pred súd, ktorému predsedal osobne palatín Verbőczy. Ten 13. marca 1526 vyniesol tvrdý rozsudok: štyridsaťosem baníkov mali popraviť. Pravda, všetko sa udialo o čosi miernejšie – väčšina odsúdencov ušla, popravili len piatich nešťastníkov. Súčasťou rozsudku však bolo aj ustanovenie pravidiel,. ktoré by sme dnes nazvali pojmom sociálne istoty. A tak od tých čias mali baníci v Španej Doline nielen vlastného lekára, ale i nemeckého a slovenského farára, deti už v tom čase chodili do školy, dvakrát do roka išlo po štyridsať zlatých na nasýtenie chudoby, zbierali sa prostriedky na pomoc pri nešťastí, podporu baníckych vdov, baníci nikde neplatili clo, mládencov nesmeli zverbovať do vojska, atď…
Banícke bratstvo (Herrengrund), dnes by sme povedali odbory, vydržalo až do roku 1940, keď ho zrušili. V súčasnosti však opäť funguje, i keď má celkom iné poslanie.
V bratstve je síce len sedem bývalých baníkov, no tí ostatní sú možno ešte väčší zanietenci. Sú medzi nimi technici, počítačoví experti i bývalý lekár.
Členom bratstva sa už podarilo zriadiť aj múzeum – nachádza sa v priestoroch obecného úradu. Okrem rôzneho pracovného náčinia, či minerálov, z ktorých sa (až dvadsiatimisiedmimi operáciami) získavala meď, tu nájdete aj kvázifunkčnú maketu thurzovsko-fuggerovského hámru, ktorý stál v Banskej Bystrici. Unikátom sú bronzové sochy až z africkej Nigérie a Beninu – spektrálnou analýzou bolo dokázané, že tamojší umelci ich odliali z medi vyťaženej v tunajších baniach.
V Španej Doline sa v časoch najväčšej slávy používala najmodernejšia technika. No neboli to len úžasné stroje, ktoré sem lákali zvedavcov. Do Španej Doliny chodili aj naozajstní špióni. V stredoveku sa celkom vážne verilo v transmutáciu kovov a tisíce alchymistov pracovalo na vývoji technológie, ktorou by bolo možné vyrobiť zlato. No a do sveta odrazu prenikla správa, že tunajšia voda po šiestich týždňoch dokáže premeniť železné nádoby na medené… Stačí ich do nej ponoriť.
Niet divu, že sa sem hrnuli zástupcovia popredných svetových univerzít. Mimochodom, až do dvadsiateho storočia z tunajších minerálov pochádzala aj najkvalitnejšia zelená farba, ktorú používali maliari najzvučnejších mien.
Všeobecne sa hovorí, že patrónkou baníkov je svätá Barbora. Menej sa už spomína Katarína Alexandrijská, no v Španej Doline uctievali svätého Klimenta. Všetko sa zmenilo príchodom Jezuitov, ktorí nahradili zasvätenie kostola, a tak dnes vlastne majú v dedine odpust (či hody), dvakrát do roka – na sviatok Premenenia Pána a na svätého Klimenta. Cez víkend „premenenia“ sa všetci rodáci stretnúna tzv. hostine – väčšinou sa varí tradičný guláš na dvore, spomína sa, plánuje…
V sobotu večer sa celá dedina zíde na pôsobivom „fakelcúgu“ – fakľovom sprievode, na čele ktorého kráčajú deti oblečené za permoníkov a členovia bratstva v dobových uniformách. V nedeľu je slávnostná omša, kde aušusníci nesú na posvätenie insígnie – pozlátené kladivko a želiezko, ktoré uchovávajú už od roku 1701.
Zaujímavosti o Španej Doline
Podľa hodnoverných prameňov, v Španej Doline sa vyťažilo dokopy viac ako 300 000 ton medi a 520 ton striebra. Pod dedinou vedie 72 km chodieb, v okolí je 16 háld. Priamo nad kostolom sa nachádza najväčšia – so 410 000 kubíkmi hlušiny (zo šachty Maximilián). Boli tu ešte šachty Mária, Ferdinand, Ludovika, František, Terézia a Haliarska. Bane boli definitívne zatvorené v roku 1888, no ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa vyskytli pokusy o technologické zhodnotenie hlušiny.
JÁN GREŠ, Foto: autor