Kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej, dnes známy ako Katarínka, je pozoruhodným svedkom bohatej náboženskej histórie západného Slovenska. Nachádza sa v hlbokých lesoch Malých Karpát neďaleko Dechtíc.
Tento františkánsky kláštor zo 17. storočia prešiel búrlivými obdobiami rozkvetu, úpadku a nakoniec znovuzrodenia. Založený bol v roku 1618 grófom Krištofom Erdödym a vzápätí sa stal dôležitým duchovným centrom regiónu. Františkáni, známi svojou oddanosťou chudobe a službe, tu vytvorili komunitu zasvätenú modlitbe, štúdiu a zároveň pomoci okolitým dedinám. Svoj kláštor zasvätili svätej Kataríne Alexandrijskej, patrónke filozofov a učencov, čo plne odrážalo intelektuálne ambície rehole.
Počas svojho rozkvetu v 17. a 18. storočí Katarínka slúžila ako centrum duchovného života a vzdelanosti. Mnísi sa venovali nielen modlitbám a kontemplácii, ale aj vzdelávaniu miestneho obyvateľstva a poskytovaniu pomoci chudobným ľuďom. Tunajšia knižnica bola známa svojou rozsiahlou zbierkou teologických a filozofických diel.
Nešťastím pre Katarínku sa však stali osvietenecké reformy cisára Jozefa II. v roku 1786, v rámci ktorých panovník zrušil mnohé kláštory, vrátane tohto. Mnísi boli nútení odísť a rozsiahly objekt začal chátrať. Nasledujúce storočia priniesli postupný úpadok, keď sa z kedysi majestátnej stavby stala ruina zarastená bujnou vegetáciou.
Obrat nastal až v roku 1994, keď skupina nadšencov založila občianske združenie pod názvom Katarínka. Ich cieľom bolo zachrániť to, čo zostalo z kláštora a súčasne obnoviť jeho duchovné dedičstvo. Odvtedy sa tu každé leto konajú dobrovoľnícke tábory, počas ktorých mladí ľudia pracujú na obnove ruín, no zároveň sa venujú duchovným aktivitám.
Práce na obnove kláštora sú nielen fyzickou rekonštrukciou, ale aj duchovným oživením miesta. Dobrovoľníci sa snažia zachovať františkánske hodnoty jednoduchosti a služby. Organizujú sa tu modlitby, meditácie a diskusie o viere, čím sa nadväzuje na pôvodnú spiritualitu miesta.
Katarínka tak opäť ožíva ako miesto, kde sa prelína história s prítomnosťou a kde sa hmotné dedičstvo prepája s duchovným odkazom. Hoci už neslúži ako aktívny kláštor, stáva sa pútnickým miestom a zároveň miestom pre tých, ktorí hľadajú ticho, spiritualitu a spojenie s históriou.
Príbeh Katarínky je príbehom obnovy nielen kamenných múrov, ale aj duchovného odkazu. Je svedectvom o sile viery a odhodlania, ktoré dokážu prekonať storočia zabudnutia a vdýchnuť nový život do ruín minulosti.
Text, foto a diaporáma: Ján Greš
