Pri pobyte v prírode predstavuje kliešť jedno z najčastejších a zároveň najnebezpečnejších rizík. Môžeme sa s ním stretnúť najmä počas jari, leta a začiatku jesene. Napriek svojej malej veľkosti môžu kliešte prenášať závažné ochorenia. Najlepšou ochranou je dôsledná prevencia.
Prečo sú kliešte nebezpečné?
Kliešte sú parazity, ktoré sa živia krvou cicavcov, vtákov aj ľudí. Problém spočíva v tom, že môžu byť, a neraz aj sú, prenášačmi infekčných chorôb. Najčastejšie ide o tieto choroby:
Lymská borelióza – bakteriálne ochorenie, ktoré môže postihnúť kĺby, nervový systém aj srdce. Prvým príznakom býva červená škvrna (erythema migrans) okolo miesta prisatia. (Pri lymskej borelióze zohráva kľúčovú úlohu čas. Riziko nákazy stúpa už po 24 – 36 hodinách od prisatia.)
Kliešťová encefalitída – vírusové ochorenie, ktoré môže viesť k zápalu mozgu alebo mozgových blán. Je závažnejšie ako borelióza a často vyžaduje hospitalizáciu.
Anaplazmóza, babesióza, tularémia – menej časté, no tiež nebezpečné.
Kde sa kliešte vyskytujú?
V listnatých a zmiešaných lesoch, na okrajoch lúk a ciest.
Vo vysokej tráve, kroví, vlhkom prostredí.
V mestských parkoch alebo záhradách – teda nielen v „divokej“ prírode.
Ako sa pred kliešťami chrániť?
Dôležitá je prevencia. Určite odporúčame nosiť do prírody dlhé nohavice, tričko s dlhým rukávom, pevné topánky. Oblečenie svetlej farby uľahčuje odhalenie kliešťov. Osvedčenou ochranou sú aj repelenty proti hmyzu obsahujúce účinné látky ako DEET, ikaridín alebo IR3535. Po návrate z prírody si dôsledne prezrieme celé telo, najmä miesta ako podpazušie, slabiny, krk, okolie pása a rôzne záhyby na tele. Potom sa osprchujeme. Rovnako pozorne skontrolujeme aj deti a domácich miláčikov. Ideálnou ochranou a prevenciou proti kliešťovej encefalitíde je účinné očkovanie.
Čo, ak nájdeme prisatého kliešťa?
Kliešťa je potrebné z tela odstrániť čo najskôr. Ideálne pinzetou alebo špeciálnymi klieštikmi. Nie točením! Miesto po prisatí dezinfikujeme a sledujeme zdravotný stav počas nasledujúcich týždňov. Pri výskyte prvých príznakov (horúčka, vyrážka, bolesti hlavy) čo najskôr navštívime lekára.
Rozhodne sa vyhýbame takzvaným „babským radam“: môžu narobiť viac škody než úžitku. Rady ako „kvapni olej“, „natri masťou“, „použi mydlo“ alebo „krúť s ním, aby vyšiel sám“ môžu kliešťa podráždiť alebo spôsobiť jeho dusenie. Vtedy môže vyvrhnúť obsah čriev späť do rany – a s ním aj pôvodcov závažných ochorení, ako sú kliešťová encefalitída alebo borelióza.
Riziko, že kliešť pri manipulácii vypustí obsah svojho tráviaceho traktu späť do rany a prenesie infekcie, môžeme znížiť aj špeciálnym sprejom z lekárne, ktorým ho zmrazíme. Až potom ho opatrne odstránime pinzetou alebo špeciálnym háčikom – bez krútenia, stláčania a hlavne bez použitia oleja či masti.
Bezpečná likvidácia kliešťa
Rovnako dôležité je aj správne zneškodnenie kliešťa. Nevyhadzujeme ho do koša a nestláčame prstami, pokiaľ je ešte živý! Namiesto toho:
zabalíme ho do kúska papiera a spálime,
vhodíme do toalety a spláchneme,
uzavrieme do fľaštičky s liehom (najmä pri viacerých kliešťoch),
spálime ho nad plameňom zápalky – ideálne v papieri, aby sa infekčné častice nedostali von.
Pre pobyt vo voľnej prírode ale aj v mestskej zeleni je najdôležitejšou prevenciou očkovanie. Pomáhajú aj repelent, náramky napustené repelentom (ako doplnková ochrana) a najmä dôkladná kontrola pokožky po každom pobyte v prírode.
Pripravila: red
Foto: Unsplash.com