Vo vydavateľstve i527.net práve vyšla dlho očakávaná historická romanca Laury Frantz – Krajčírka z Akádie, ktorú preložila Lucia Mosorjaková.
Príbeh sa začína odohrávať v roku 1754 na akádijskom pobreží (dnešná Nova Scotia), keď napätie medzi Francúzmi a Britmi dosahuje bod varu. Sylvia Galantová, šikovná krajčírka z neutrálnej akádijskej rodiny, sa ocitá uprostred vojenského konfliktu a hrozby britského vysťahovania. Keď ju britský ranger William Blackburn varuje pred blížiacou sa inváziou, vzdáva sa svojho poverenia. Sylvia so svojimi príbuznými bez akýchkoľvek prostriedkov uteká na ošarpanej lodi do Virgínie. Po utrpení a strate, ktoré ju postavia pred existenčné rozhodnutia, sa ich cesty s Williamom znova skrížia – tentoraz s osudom, ktorý spojí ich životy navždy.
Román Krajčírka z Akadie od Laury Frantz čitateľa prenáša do búrlivého obdobia 18. storočia, keď sa z pokojnej Akádie stalo miesto rozdelenia, násilia a vyhnanstva. No práve na pozadí tejto historickej tragédie sa odohráva hlboko ľudský príbeh lásky a nádeje. Autorka Laura Frantz sa pri tvorbe postavy Sylvie inšpirovala vlastnou rodinnou históriou: hlavnú hrdinku čiastočne čerpá z obrazov svojej starej mamy, ktorá pre ňu šila šaty už od detstva, vrátane detailných historických kostýmov. Frantzová hovorí, že práca so šidlom dodávala jej predkom nielen obživu, ale i pocit spolupatričnosti v ťažkých časoch, a tak sa pri písaní snažila do románu zakomponovať aj silu ženských zručností a tradícií.
V roku 1755 britské sily začali s Veľkým vysťahovaním Akádijčanov (Le Grand Dérangement), ktoré zasiahlo tisíce nevinných rodín. Obyvatelia ako Sylvie Galantová, sa dovtedy spoliehali na svoj „neutrálny“ postoj medzi britskými a francúzskymi silami. Tento postoj však zrazu prestal stačiť – muži boli odvlečení, ženy a deti násilne vysídlené, domy vypalené, majetky skonfiškované. Práve táto krutá deportácia tvorí základ dramatických udalostí v príbehu.
Po úteku z rodnej zeme sa Sylvia vydáva na riskantnú cestu do koloniálnej Virgínie, podobne ako mnohí skutoční Akádijčania, ktorí sa zachraňovali pred deportáciou. Historici odhadujú, že až 5 000 deportovaných zomrelo počas presunov – buď na choroby, alebo na mori. Rodiny boli násilne rozdelené, deti osireli a tí, čo prežili, si často museli zmeniť meno, aby sa stratili z dohľadu britských úradov. Aj Sylvia sa v románe ocitá pred podobnou dilemou – prísť o identitu, alebo prežiť?
Najvýraznejším a zároveň najdojímavejším prvkom Frantzovej rozprávania je však zakázaná láska medzi francúzskou katolíčkou a britským rangerom Williamom Blackburnom. V reálnych historických súvislostiach by bol takýto vzťah takmer nemysliteľný – spoločenské, náboženské aj vojenské rozdiely boli neprekonateľné. A predsa sa v tomto príbehu odohráva tichá revolúcia: cit, ktorý vzdoruje dobe mocenským príkazom aj predsudkom. Vzťah Sylvie a Williama sa tak stáva symbolom nádeje a ľudskosti uprostred rozvráteného sveta.
Foto: vydavateľstvo i527.net a unsplash.com