Zástupcovia odbornej verejnosti a pacientskych organizácií volajú po poriadku v liekovej politike. Uvítali by definovanie jasných a transparentných pravidiel, za akých zdravotná poisťovňa liek na výnimku schváli. Slovensku však chýba aj väčšia koncepcia úhradovej politiky za moderné lieky, ale aj pacientsky konzultant, ktorý by bol hlasom pacientov v kategorizačných komisiách. Zhodli sa na tom odborníci v rámci diskusnej relácii Talkie o zdraví, ktorá sa pravidelne snaží odkrývať súčasné problémy slovenského zdravotníctva a pozornosť venujeme aj pacientom a ich právam.
Lieky, ktoré nie sú v tzv. kategorizačnom zozname, môže lekár pacientovi predpísať len na základe predchádzajúceho schválenia tzv. výnimky zo strany zdravotnej poisťovne. Ak zdravotná poisťovňa žiadosť lekára o takúto liečbu zamietne, pacient nebude mať liečbu hradenú zo zdravotnej poisťovne. „Problém je, že poisťovňa neodôvodní, prečo liečbu zamietla. Rovnako vnímame ako problém aj to, že proti takémuto rozhodnutiu nemôže pacient podať odvolanie na nejakú inštanciu, ktorá by mohla preskúmať rozhodnutie zdravotnej poisťovne,“ hovorí onkológ MUDr. Branislav Bystrický.
Za nedostatok považujú odborníci aj to, že niektorému pacientovi poisťovňa inovatívny liek schváli a inému nie. „Ťažko sa potom pacientovi vysvetľuje, prečo práve jemu poisťovňa liečbu zamietla, ak v rozhodnutí chýba jasné odôvodnenie a zároveň sa pacient nemôže proti rozhodnutiu ani odvolať,“ konštatuje MUDr. Bystrický.
Riaditeľka Ligy proti rakovine Ing. Eva Kováčová dodáva, že na Slovensku neexistuje ani autorita, ktorá by posúdila spätné odvolanie pacienta a tak naň reagujú tí istí ľudia, ktorí liek na výnimku už predtým zamietli… „Na ministerstve zdravotníctva intenzívne pracujeme na tom, aby sme na Slovensku nastavili predvídateľné pravidlá pri schvaľovaní liekov, a sprehľadnili a zefektívnili formu vstupu liekov do kategorizačného zoznamu. Musíme systém nastaviť tak, aby držitelia registrácie neboli motivovaní systém obchádzať a dostávať sa na náš trh cez výnimky na základe súhlasu zdravotných poisťovní, ale aby mal pacient automaticky šancu dostať kvalitný liek, avšak taký, ktorý sa dostane do úhradového systému férovým spôsobom. Liekovej politike potrebujeme dať lepšiu koncepciu, ktorá určí ako má vyzerať samotná kategorizácia a zredukuje obrovské množstvo výnimiek, na čom na ministerstve zdravotníctva dôsledne pracujeme,“ vysvetľuje MA. Michal Staňák, Dr. phil, AKC, riaditeľ odboru agentúry pre HTA na MZSR.
Závažným problémom na Slovensku je aj nedostupnosť inovatívnej liečby. Od roku 2011 schválila Európska lieková agentúra 75 inovatívnych liekov, pričom na Slovensku je z nich dostupných len 26. Podľa MUDr. Bystrického, existuje možno päť až šesť inovatívnych liekov, ktoré sú na základe dohody držiteľa registrácie a poisťovne schvaľované na výnimku vždy. Ide napríklad o liečbu v prípade rakoviny krčka maternice. V ostatných prípadoch onkologických ochorení sa šanca, že poisťovňa pacientovi inovatívnu liečbu schváli, blíži k nule. „My nepotrebujeme všetky inovatívne lieky sveta, ale chceme aspoň tie, o ktorých vieme, že majú významný benefit pre pacienta a dokážu mu predĺžiť život nie o dva týždne, ale o päť rokov,“ uvádza MUDr. Branislav Bystrický.
Súčasťou zákona č. 363 o rozsahu a podmienkach úhrady liekov je aj kritérium QALY, ktoré je dôležité pre zaradenie lieku do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia. „Toto kritérium fixuje cenu lieku a zároveň vyjadruje to, akú cenu je slovenský zdravotný systém schopný platiť za jeden pridaný rok života v plnej kvalite. V súčasnosti ide o 41 533 € za jeden kvalitný rok života pacienta,“ hovorí Ing. Eva Kováčová z Ligy proti rakovine.
Na ministerstve zdravotníctva vzniká HTA agentúra, ktorá by mala v budúcnosti nezávisle hodnotiť efektívnosť nových technológií pri vstupe do slovenského úhradového systému. HTA agentúra bude poskytovať kvalifikované podklady a vedecké poznatky kategorizačným komisiám, ktorým by mala uľahčiť rozhodovanie o konkrétnom lieku.
Spomínaný zákon č. 363 týkajúci sa úhrad liekov, prinesie zmeny v prospech nových liekov v podobe uľahčenia Managed entry agreements, teda zmlúv, na základe ktorých sa vie regulátor dohodnúť s držiteľmi registrácie, teda farmaceutickými spoločnosťami. „Táto dohoda je z môjho pohľadu kľúčová, pretože nemáme legislatívny priestor na to, aby si mohol držiteľ registrácie udržať európsku referenčnú cenu a zároveň dať zľavu na danú intervenciu, pričom vieme, že približne 30-percentnú zľavu vie poskytnúť každý držiteľ registrácie na každú onkologickú intervenciu,“ pripomína MA. Michal Staňák, Dr. phil, AKC, riaditeľ odboru agentúry pre HTA na MZSR.
Rezort zdravotníctva pripravuje v tomto rozsiahlejšiu novelu zákona 363, ktorá by mohla byť predložená do NR SR koncom tohto alebo v priebehu nasledujúceho roka. Práve tento zákon by mohol významne prispieť k jasným pravidlám a transparentnejšej liekovej politike tak, aby Slovensko nezaostávalo pri uvádzaní inovatívnych terapií na trh.
Podľa zástupkýň pacientskych združení Liga proti rakovine a OZ Lymfoma, chýba v kategorizačných komisiách pri schvaľovaní liekov aj pacientsky hlas, ktorý by tlmočil potreby pacientov. Hovorí sa o pacientskom konzultantovi. Takýto človek by však mal byť nielen pacientom, ale mal by byť aj profesionálne zdatný, aby sa mohol vyjadrovať k odborným záležitostiam. Zástupkyňa Ligy proti rakovine dodáva, že je dôležité využiť aj možnosti, ktoré nám dáva Európska Únia, aby sme sa v onkológii pohli na Slovensku ďalej. Naráža tým na Európsky plán boja proti rakovine, ktorého hlavnými piliermi sú prevencia, diagnostika, liečba a zlepšenie kvality života pacientov. Je dôležité využiť finančné prostriedky, ktoré Európa ponúka a využiť ich na posilnenie všetkých pilierov z plánu boja proti rakovine aj na Slovensku.
Záznam z diskusie Talkie o zdraví, ktorej hlavnou témou bola onkológia, si môžete pozrieť:
Zdroj: www.grapepr.sk