V pondelok 19. augusta si pripomíname Svetový humanitárny deň. Slovenský Červený kríž ako súčasť najväčšej humanitárnej organizácie na svete, Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, chce v tento deň upozorniť na rastúce násilie voči humanitárnym pracovníkom a naliehavú potrebu dodržiavať medzinárodné humanitárne právo. Bez ohľadu na krízu, či konflikt – bezpečnosť civilistov, zdravotníkov, humanitárnych pracovníkov, vojnových zajatcov a ranených musí byť prvoradá. V uplynulých mesiacoch však čelia stupňujúcemu sa násiliu. Od začiatku roka 2024 zomrelo pri plnení humanitárnych povinností 28 dobrovoľníkov a zamestnancov národných spoločností Medzinárodnej federácie Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRC). V takom krátkom časovom období ide o najvyššiu mieru globálneho násilia voči humanitárnym pracovníkom, akej sme kedy čelili. Na globálnej aj regionálnej úrovni si preto uvedomujeme, že sme dosiahli kritický bod, keď musíme požadovať bezpečnosť a ochranu našich zamestnancov a dobrovoľníkov. Tí stoja tvárou v tvár konfliktom, katastrofám a krízam a riskujú svoje životy, aby priniesli nádej iným. Každý jeden stratený život oslabuje celé naše spoločenstvo.
Pred týždňom, pondelok 12. augusta 2024, sme si pripomenuli 75. výročie prijatia Ženevských dohovorov, ktoré tvoria jadro medzinárodného humanitárneho práva. Ženevské dohovory a ich dodatkové protokoly stelesňujú dohodu drvivej väčšiny štátov sveta, že vojny musia mať svoje pravidlá. Bez ohľadu na okolnosti sa bojujúce strany musia vždy riadiť rešpektom k ľudskej dôstojnosti. V posledných mesiacoch však môžeme pri sledovaní svetového diania nadobudnúť dojem, že medzinárodné humanitárne právo už nie je rešpektované. Tak ako v čase vzniku Ženevských dohovorov v roku 1949, aj dnes majú vojny hrozné následky: berú životy, rozdeľujú rodiny a spôsobujú nevýslovné utrpenie. Namiesto naliehania na dodržiavanie medzinárodných dohovorov sa však objavujú tendencie štátov od nich odstúpiť – napríklad Litovský parlament v júli odhlasoval odstúpenie od Dohovoru o kazetovej munícii, čím vytvoril historický a znepokojujúci precedens. „Pred 75 rokmi si štáty stanovili jednotný HUMANITÁRNY IMPERATÍV – kontrolovať správanie bojujúcich strán. Ich spoločným záujmom bolo stanoviť hranice násilia vo vojne. Dnes tvoria Ženevské dohovory najsilnejší medzinárodný konsenzus a sú jadrom medzinárodného humanitárneho práva. Pokiaľ sa rešpektujú – zachránia sa životy, nemocnice a školy zostanú otvorené, trhy môžu fungovať a zmierenie po konflikte bude jednoduchšie. Je nevyhnutné, aby sa štáty nevydali cestou odstúpenia od zmlúv a dohovorov, ktoré zabezpečujú bezpečnosť zraniteľných ľudí a zmierňujú hrôzy vojny. Vojna bez pravidiel totiž znamená utrpenie bez konca,“ hovorí prezidentka Medzinárodného výboru Červeného kríža (ICRC) Mirjana Špoljarić Egger.
Medzinárodné humanitárne právo nie je stvorené pre dni plné nádeje v čase mieru. Je vytvorené pre najtemnejšie dni ľudstva, keď zúri ozbrojený konflikt a ľudia sú vo vážnom nebezpečenstve. Jeho zachovanie a posilnenie je kolektívnou zodpovednosťou všetkých štátov. Ak máme mať nádej na lepšiu, mierumilovnejšiu a spravodlivejšiu budúcnosť, musíme byť schopní a ochotní využiť našu kolektívnu ľudskosť a oživiť našu dôveru v spoločné zákony, normy a inštitúcie.
Foto: SČK a unsplash.com