“Moje oči sú iba luxusným doplnkom mojej mysle. Fotografia je pre mňa rytmus, pulz, magická hra svetla s možnosťou zachytávať daný moment, únikom od nevedosti k poznaniu. Je to spojenie medzi mnou, objektom v daný čas. S rešpektom a citlivosťou v danej situáciu zachytávam realitu, ktorú vidím, píšem príbehy, ktorých mám šancu byť súčasťou a zdieľať so svetom. To je to, čo robím a chcem robiť, to som ja”. N.T.Tezgor
Nadezda Tavodova Tezgor je fotoreporérka žijúca v New Yorku. Pôvodom je z bývalého Československa. Otec je Slovák, mama Češka.
Narodila sa v roku 1978 vo Zvolene. Po štúdiách na gymnáziu pokračovala v štúdiu na Lidovej Konzervatoři v Ostrave, kde absolvovala odbor fotografia. Žila v Bratislave, kde pracovala pre firmu Kodak ako fotolaborantka a fotografka, neskôr pre mimovládnu organizáciu Ľudia proti Rasizmu. Po rokoch sa rozhodla presunúť do Prahy, ku ktorej mala blízko od detstva. Jedna z jej hlavných spoluprác ako fotografky bola s majstrom etikety, bývalým poradcom českého prezidenta Václava Havla, Ladislavom Špačkom na úspešnej knihe “Business Manažerská Etiketa a Komunikace”.
New York je mestom snov. Ako vas oslovila táto metropola pri vašej prvej návšteve?
Už po prvej návšteve New Yorku som vedela, že toto je to miesto, kde chcem žiť. Rozmanitosť a nespútanosť ma napĺňali enegriou a motiváciou ako nikdy predtým. Napriek tomu, že som mala rada všetky miesta, kde som doposial žila, New York zvíťazil. Bola som nesmierne vďačná, že moja generácia teraz už môže slobodne odísť, nie ako v nepriaznivej politickej dobe vtedajšieho Československa pred zamatovou revolúciu, kedy som bola ešte dieťa.
Bolo toto rozhodnutie jednoznačné, alebo bolo zopár návratov, kým ste sa rozhodli zostat žiť v New Yorku?
Príchodov, predtým ako som sa rozhodla presťahovať bolo niekoľko. Prvá návšteva bola návštevou mojich kamarátov, ktorí tu v tej dobe žili. Nasledujúci rok som sa vrátila a absolvovala letný semester štúdia angličiny. Po návrate do Európy a vybavení potrebných dokumentov som sa do New Yorku vrátila na dlhodobé štúdium, ktoré som úspešne ukončila v roku 2017. Štúdium angličtiny a pokračovanie rozširovania si vedomostí a vzdelania vo fotografii mi otvorili neobmedzené hranice komunikácie s ľuďmi z celého sveta, ktorí tvoria toto mesto.
Kedy sa teda New York stal vaším domovom?
Prišla som hľadať seba a našla som nielenže seba, ale omnoho viac, našla som lásku. V roku 2016 sa mi New York stal kompletným domov, kedy som stretla môjho terajšieho amerického manžela, s ktorým vo dvojici tvoríme rodinu. Žijeme na Manhattane v susedstve známeho Cental Parku. Venujem sa zdravému životnému štýlu založenom na organickej rastlinnej strave. Roky sa venujem jóge a meditácii, ktoré praktizujem. Manželská láska, láska k práci, ľuďom, zvieratám a prírode, spokojnosť, šťastie tvorí komplexný, verím, že snáť lepší svet.
Začiatky su všade ťažké. Ako si spomínate na tie vaše?
Začiatky v Amerike, konkrétne v New Yorku, meste s obrovskou konkurenciou a súťaživosťou neboli ľahké. Trpezlivosť, silná vôľa, viera v samú seba, spoznávanie ľudí všetkých národností, kultúr a nepretržité fotografovanie mi pomohli nachádzať sa. Fotografia bola mojou spásou, mojím naplnením. Postupne som nachádzala nové možnosti.
Aka bola dalšia cesta úspešnej fotografky?
Žačala som fotografovať pre NY spravodajstvo, pre klientov, pre ogranizácie. Ako NYPD Press fotografka som mala šancu fotografovať veľké množstvo významných ľudí z kultúrneho, politického a spoločenského života ako napríklad primátor New Yorku Bill de Blasio s prvou dámou Chirlane McCray, bývalý president USA Bill Clinton, Nancy Pelosi, Jesse L. Jackson, guvernér Andrew Cuomo, Al Sharpton, Charles Rangel, senátorka Kirsten Gillibrand, Gale Brewer, aktivistka Gloria Steinem, módna ikona Dapper Dan, celebrity šéfkuchár Marcus Samuelsson, hudobné hviezdy Janet Jackson, Diana Ross, herec Richard Gere, Jeho Svätosť Dalajláma pri príležitost jeho 80. narodenín a desiatky ďalších. V neposlednom rade stojí za spomenutie fotografovanie prvej dámy Ameriky Michelle Obama a herečky Charlize Theron, konferencie k projektu vzdelávanie dievčat celého sveta, ktorej obe boli podporovateľky.
Aké ďalšje zaujímavé možnosti ponúka New Yorska metropola?
V New Yorku som fotografovala niekoľko príbehov komunít z rôznych spoločenských vrstiev. Od ľudí na pokraji spoločnosti, nelegálnych prisťahovalcov, ženy predávajúce svoje telo v centre mesta, nábožensky zamerané skupiny so silnými tradíciami, či bohatú vrstvu ľudí a ich spôsob života. Posun z fotografky na fotoreportérku mi ukázal dôležitosť života a dôležitý význam ženy ako takej a jej miesto v spoločnosti.
Dnes pracujete ako fotoreportérka pre veľké svetové organizácie. Čo prináša táto časť vašej práce?
Postupne som sa dostala k pracovným príležitostiam pre veľké svetové organizácia ako Woman for Afghan Women New York – Kábul, kde som robila reportáž o týraných ženách a osudoch ich detí pre túto organizáciu, ktorá im pomáha na ich ceste k lepšiemu životu.
Pre Alliance for Smiles a Rotary som ako hlavná fotografka lekárskej misie fotografovala operácie pacientov s rázštepmi pier a podnebí. V príbehoch djania v nemocnici v Manile na Filipínach situáciu pacientov a týmu.
Mohli by ste nám približiť vašu poslednú cestu z Indie?
Z poslednej cesty, čo bola v Indii som sa vrátila začiatkom novembra. Vo Varanási som robila na príbehu spaľovania tiel s názvom “Death” v Manikarnika. V Daramsále sme boli spolu s mojím manželom ako press tým počas trojdňového učenia Jeho Svätosť Dalajlámu.
Práca fotoreportérky je veľmi náročna. Kam vás posunula?
Pre prácu fotoreportérky je veľmi dôležité tak ako vlastná sila, tak aj podpora a tolerantnosť partnera. Byť dobrou fotereportérkou, manželkou a človekom, na tom je potrebné tvrdo pracovať a učiť sa. S vďačnosťou za to všetko a za každú novú príležitosť, chcem s plným nasadením zachytávať osudy, ktoré sa len tak bežne nevidia. Tým vyvolať emócie, možné uvedomenie, vidieť svet, aký naozaj je.
V súčastnostnosti pracujem pre NY News, ale i reportážnych zákazkach po svete. Moje príbehy a zákazky chcem publikovať ako čerstvá prispievateľka pre National Geographic a agentúru Getty Images.
Začala som sa venovať aj ktátkym video dokumentom (multimédia).
Aké su vaše ďalšie plány a kde bude zum vášho objektívu?
Mojím hlavným zameraním sú osudy žien a detí. Moja druhá cesta do Afgánistanu bude zameraná na ďalšie príbehy žien a ich detí, tentokrát vo vezení. Neskôr chcem vycestovať do Afriky a pracovať na príbehu – Nešťastné osudy maloletých detí “Afrika nie je iba Safari”. Taktiež sa pripravujem na cestu do jednej z krajín vojnového konfliktu. Momentálne, ale ešte s presnosťou neviem uviesť, kedy bude príležitosť v roku 2020/ 2021.
Pracujem na možnosti spolupracovať s Unicef, s Organizáciou Spojených Národov, či s Lekármi Bez Hraníc ako aj s editormi známych médií ako je The New York Times, Reuters, Associated Press.
Začala som pracovať na mojej knižnej publikácii. Verím, že sa mi v tomto, či budúcom roku podarí uskutočniť moju sólovú výstavu v New Yorku (tématicky “to je, čo robí, to som ja”), ktorú by som v budúcnosti chcela predstaviť aj na Slovensku a v Čechách.
Nadezda Tavodova Tezgor má pred sebou ešte veľké plány vidieť svet, aký naozaj je. Ako hovorí, “ Život nie je iba o mne, o mojich blízkych, či o šťastí. Môj život je taktiež o chápaní, čo to znamená “byť jeho súčasťou”.
Odkaz na: www.nadezdatavodovatezgor.com
text: Elena Fedorková
foto: Archív fotografky