Site icon WomanMan

Nebolí, ale láme kosti!

ana

Osteoporóza – najzávažnejšie ochorenie pohybového aparátu

Osteoporóza je metabolické ochorenie kostí, pri ktorom sa znižuje obsah kostnej hmoty a narúša sa stavba kosti, čím vzniká vysoké riziko zlomenín. Málokto si však uvedomuje, že pri nedostatočnej liečbe môže byť toto ochorenie smrteľné.

Zaujímavosti o osteoporóze
Na Slovensku žije asi 400-tisíc ľudí s osteoporózou, no len okolo 30 % z nich je diagnostikovaných a len 18 % je adekvátne liečených.
Osteoporózu nazývajú odborníci aj „detské ochorenie“ s „geriatrickými následkami“
Osteoporózu dnes odborníci zaraďujú medzi civilizačné ochorenia s výrazným celospoločenským významom. Pre jej vysoký výskyt a počet úmrtí, ktoré spôsobujú jej komplikácie, ide o najzávažnejšie ochorenie pohybového aparátu.
Podľa odhadov trpí osteoporózou na svete až 200 miliónov žien.
Na následky zlomeniny krčka stehennej kosti zomrie viac žien, ako na rakovinu vaječníkov, maternice a krčka maternice dohromady.
Každé tri sekundy dochádza niekde na svete k zlomenine, ktorej príčinou je osteoporóza.

Mýty a fakty o osteoporóze
Mýtus: Iba ženy by sa mali obávať osteoporózy.
Fakt: Je pravda, že osteoporóza ovplyvňuje oveľa viac žien ako mužov. Muži však stále tvoria 20% všetkých prípadov. Desiatky miliónov mužov a žien majú osteopéniu, stav, ktorý je charakterizovaný zníženou hustotou kostí. Ak nie je správne liečená, môže viesť k osteoporóze.

Mýtus: Lieky proti osteoporóze poskytujú všetko na vybudovanie silných kostí.
Fakt: Lieky síce pomáhajú zabrániť úplnému „rozpadu“ kostí, ale neobsahujú všetky suroviny potrebné pre stavbu kostí. Bez vápnika a vitamínu D lieky nezaberú tak, ako by mali. Pacienti, ktorí užívajú lieky proti osteoporóze, by nemali zabúdať ani na potraviny bohaté na vápnik.

Mýtus: Vápnik a vitamín D sa dajú získať akoukoľvek cestou.
Fakt: Súčasťou príjmu živín pacienta s osteoporózou by mali byť nielen výživové doplnky, ale aj potraviny s nízkym obsahom tuku ako napríklad mlieko, jogurty či syry. Vitamín D sa získava z potravín ako obilniny, ryby či vajíčka.

Mýtus: Ak máte iba osteopéniu, nie osteoporózu, nemusíte sa obávať zlomených kostí.
Fakt: Osteopénia zvyšuje riziko zlomenín. Ak vám ju lekár diagnostikuje, berte a aj ju liečte ako varovný signál pred osteoporózou. Pravidelne cvičte, zvýšte obsah vápnika vo svojej potrave, prípadne siahnite po výživových doplnokoch, vytvorte si však rutinu týkajúcu sa užívania, aby ste sa neminuli požadovanému účinku.

Mýtus: Ak máte osteoporózu, vaše kosti vás budú bolieť.                                    Fakt: Osteoporóza sa často označuje ako tiché ochorenie, pretože môže poškodiť vaše kosti roky predtým, ako sa objavia akékoľvek príznaky. U mnohých ľudí je zlomená kosť prvým príznakom choroby. Po postupe choroby sa však môžu objaviť príznaky ako bolesť, nie však v jej začiatočných štádiách.

Mýtus: Osteoporóza je súčasťou vyššieho veku.
Fakt: Vek je síce rizikovým faktorom, ale nemusí nič znamenať. Často sú oveľa rizikovejšími faktormi rodinná anamnéza, hormonálne problémy, podváha či nadmerné užívania alkoholu a fajčenie.

Kosti a ich prirodzená prestavba
Naše kosti tvorí živé tkanivo, ktoré sa neustále mení. Od narodenia do mladého dospelého veku sa kosti vyvíjajú a silnejú. Najhustejšie sú okolo veku 25 rokov. Každá kosť sa neustále prestavuje – remodeluje vďaka tzv. kostnému metabolizmu. Je to zložitý dej, pri ktorom sa odbúravajú opotrebované staré zložky kosti a tvoria sa nové. Počas detstva a dospievania sa kosť pretvára tak, že telo viac kosti tvorí ako odbúrava, preto kosti rastú a silnejú. Okolo veku 25-35 rokov človek dosiahne vrchol množstva kostnej hmoty a asi od veku 35 rokov už ženy kostné tkanivo len strácajú, keďže pri prestavbe kosti sa jej viac odbúrava, ako tvorí.
Proces kostnej prestavby je trvalou súčasťou životného cyklu kostí. Keď sa kosť zlomí alebo praskne, vytváraním nového kostného tkaniva sa sama regeneruje, teda dorastá a obnovuje sa. Dôležitú úlohu pri novotvorbe a prestavbe kostí zohráva vápnik a vitamín D.

Medzi kostné bunky, ktoré majú vplyv na zdravie kostí a ich prestavbu, patria:
Osteoblasty – vytvárajú súvislú vrstvu na povrchu kosti, vytvárajú a kalcifikujú vznikajúcu kosť. Vystielajú vnútorný povrch kosti a produkujú kolagén, ako aj ostatnú časť kosti, ktorá je z bielkovín.
Osteoklasty – odbúravajú kostné tkanivo, najmä keď degeneruje, alebo keď nie je potrebné. Sú to pohyblivé bunky, ktoré počas odbúravania kĺžu po povrchu kostí a produkujú enzýmy, ktoré rozkladajú kostný kolagén.
Osteocyty – udržiavajú zdravú štruktúru kosti, nachádzajú sa priamo vo vnútri kostí.

Osteoporóza – tichá a nebezpečná nepriateľka
Osteoporóza patrí k najzávažnejším ochoreniam pohybového aparátu. Je to systémové ochorenie látkovej výmeny kostného tkaniva, pri ktorom sa znižuje obsah kostnej hmoty, jej hustota a narúša sa stavba kosti. To spôsobuje výrazne zvýšené riziko zlomenín už pri malom tlaku či zranení. Nejde však o „daň za dlhovekosť“, ako si mnohí mylne myslia, ale o ochorenie látkovej výmeny kosti a teda metabolické ochorenie.
K strate kostného tkaniva pri osteoporóze dochádza potichu, pozvoľna, niekoľko rokov a často sa neobjavujú žiadne príznaky, až kým nedôjde k prvej zlomenie.
Ochorenie časom progresívne postupuje a aj bežná záťaž či tlak na kosti, ako je sedenie, státie, prudšie zakašľanie, čupnutie, zdvíhanie predmetu, či dokonca objímanie môžu spôsobiť bolesť, zlomeninu a stratu pohyblivosti. Bolesť spôsobená zlomeninami sa tiež môže stať chronickou a brániť pacientovi v bežných aktivitách.
Osteoporóza postihuje najmä ženy nad 50 rokov, no jej korene siahajú do podstatne mladšieho veku – okolo 20-30 rokov. Jej prvým štádiom je osteopénia, ktorá je charakterizovaná zníženou hustotou kosti, avšak ešte nie v pásme osteoporózy. Osteopénia je bez príznakov, dáva nám však na známosť, že je len otázkou času, kedy osteoporóza prepukne. Preto by nemali venovať pozornosť osteoporóze len staršie ženy, ktorým už hrozia jej prejavy, ale aj mladé, ktoré tak môžu ovplyvniť svoje riziko vzniku ochorenia v budúcnosti.

Zlomeniny spôsobené osteoporózou
Najzávažnejším príznakom a zároveň komplikáciou osteoporózy, ktorá môže pacientom spôsobiť stratu pohyblivosti či dokonca smrť, sú zlomeniny kostí. Celosvetovo má riziko osteoporotickej zlomeniny každá druhá žena a asi každý piaty muž. Najčastejšie postihuje krčok stehnovej kosti, stavce chrbtice a kosti zápästia. Riziko rastie s vekom a tiež po prvej osteoporotickej zlomenine – približne polovica pacientov, ktorí už prekonali osteoporotickú zlomeninu, je ohrozených ďalšou následnou fraktúrou, pokiaľ sa včas nezačnú vhodne liečiť. Takíto pacienti majú pravdepodobnosť vzniku novej zlomeniny dvojnásobne vyššiu ako ich rovesníci, ktorí osteoporotickú zlomeninu ešte nemali.
Riziko vzniku ďalšej zlomeniny narastá s každou novou zlomeninou, pokiaľ sa osteoporóza včas správne nediagnostikuje a vhodne nelieči. Hrozí tzv. „kaskáda fraktúr“, keď fraktúra zápästia zvýši riziko zlomeniny chrbtice 2-násobne, zlomenina chrbtice zvýši riziko zlomeniny krčku stehnovej kosti 5-násobne a zlomenina krčku stehnovej kosti je spojená s vysokou úmrtnosťou pacientov.

Zlomeniny krčka stehnovej kosti
Predstavujú veľké riziko pre pacienta, často si vyžadujú chirurgický zákrok a môžu viesť k strate samostatnosti, dokonca až k smrti. Počet prípadov neustále narastá celosvetovo aj na Slovensku. Považujeme ich za najzávažnejšie osteoporotické zlomeniny – do jedného roka po úraze zomiera takmer 30 % pacientov. Takmer 80 % z ostatných je odkázaných na pomoc okolia alebo špecializovanú starostlivosť a len 20 % pacientov dokáže po osteoporotickej zlomenine stehnovej kosti žiť nezávisle a s porovnateľnou kvalitou života.

Zlomeniny stavcov
Až v troch štvrtinách prípadov vznikajú bez zjavného úrazového mechanizmu. Sú veľmi časté, no neraz podceňované a dokonca sa stáva, že ostávajú dlhší čas neodhalené. Zlomeniny stavcov pritom spôsobujú výrazné problémy a môžu mať trvalé následky, ako sú intenzívne bolesti chrbtice, deformity, strata telesnej výšky o 1-3 cm, útlak vnútorných orgánov, či znížená pohyblivosť. U pacientov s osteoporózou zvyšujú úmrtnosť až o 23 %. Okrem farmakologickej liečby je možné pri zlomeninách stavcov využiť minimálne invazívne chirurgické metódy – vertebroplastiku a kyfoplastiku.

Zlomenina zápästia a predlaktia
Významnú osteoporotickú zlomeninu predstavuje v súčasnosti zrejme najčastejšia zlomenina dolnej časti predlaktia a zápästia. Častým následkom týchto poranení býva obmedzenie funkcie zápästia a ruky. Môže sa tiež rozvinúť tzv. algoneurodystrofický syndróm postihnutej končatiny, ktorý sa prejavuje intenzívnou lokálnou bolesťou, obmedzením pohyblivosti a následne poškodením tkaniva.
Ženy a osteoporóza – prečo ich ohrozuje častejšie ako mužov?
Až 80 % pacientov s osteoporózou tvoria ženy. Riziko osteoporózy je u žien tak vysoké, ako keby sa zrátalo riziko rakoviny prsníka, vaječníkov a maternice dohromady. Zlomeninu v dôsledku osteoporózy utrpí viac ako polovica všetkých žien nad 50 rokov. Prečo je to tak?
V dospelosti majú zásadný vplyv na kvalitu a hustotu kostnej hmoty pohlavné hormóny. Estrogén má v ženskom tele priaznivý vplyv na tvorbu nového kostného tkaniva, a tak aj na zníženie jeho odbúravania. Estrogén sa totiž viaže práve na osteoblasty – bunky, ktoré tvoria kostnú hmotu. No keď počas menopauzy dochádza k dramatickému poklesu estrogénu, jeho ochranný účinok sa stráca a kosť sa začne rýchlejšie odbúravať, preto sú ženy náchylné na vznik osteoporózy. Rýchly úbytok kosti pretrváva ešte asi počas 10 rokov po menopauze vďaka tomu, že odbúravanie kosti permanentne pretrváva nad jej novotvorbou.
Rovnako nepriaznivý vplyv na riziko osteoporózy ako menopauza majú aj operačné zákroky, pri ktorých sa odstránia vaječníky, keďže aj vtedy sa produkcia hormónov v organizme zastavuje.
V mužskom organizme hrá úlohu pre udržiavanie hustoty kostnej hmoty pohlavný hormón testosterón, ktorý podporuje novotvorbu kosti. Jeho význam pre kostný metabolizmus však nie je rozhodujúci. Keďže u mužov sa vekom znižuje jeho hladina postupne a nie tak náhle, ako hormóny u žien po menopauze, trápi osteoporóza mužov až v podstatne vyššom veku. Väčšine mužov začína hroziť až po 70. roku života.

Ovplyvniteľné a neovplyvniteľné rizikové faktory
U každého človeka dochádza v strednom veku k úbytku kostnej hmoty, no či sa kosti stenčujú rýchlo alebo pomaly, závisí od množstva faktorov. Rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku osteoporózy, môžeme rozdeliť do dvoch skupín.

neovplyvniteľné:
Vek nad 65 rokov – i keď riziko začína výrazne narastať už po päťdesiatke
Ženské pohlavie
Menopauza alebo hysterektómia
Genetické faktory – osteoporóza v rodinnej anamnéze
Oneskorený nástup prvej menštruácie
Nuliparita (žiadny pôrod ani tehotenstvo)
Etnický pôvod (kaukazské etnikum)
Hypogonadizmus (nedostatočné vylučovanie testosterónu u mužov)

ovplyvniteľné:
Poruchy stravovania
Nízky index telesnej hmotnosti (BMI) – nižší než 19
Znížená činnosť žliaz produkujúcich pohlavné hormóny
Fajčenie a alkohol – dokázalo sa, že fajčiari majú oproti nefajčiarom nižšiu hustotu kostí a vyššie riziko zlomenín. Navyše ženy–fajčiarky majú oproti nefajčiarkam nižšie hladiny estrogénu, čo je kľúčová látka v ochrane zdravých kostí a tiež u nich často skôr začína menopauza.
Nedostatok vitamínu D
Nedostatok príjmu vápnika
Nedostatok fyzickej aktivity
Niektoré ochorenia (obličiek, čriev, anorexia…)
Dlhodobá liečba niektorými liekmi – napr. kortikoidmi, liekmi na štítnu žľazu, antiepileptikami, antacidami…
Časté pády

Prevencia zachraňuje životy
Pri určovaní rizika osteoporózy u konkrétneho človeka hrajú významnú úlohu najmä genetické faktory, ktorým sa však predchádzať nedá. Napriek tomu je možné ovplyvniť vývoj kostí v mladom veku, ako aj rýchlosť ich odbúravania v staršom veku – stravovaním a fyzickou aktivitou. V rámci prevencie by sme preto mali dodržiavať tieto zásady:
Zabezpečiť si výživnú stravu s dostatočným príjmom vápnika
Dbať na dostatočný príjem vitamínu D
Predchádzať podvýžive, najmä dopadom drastických diét a porúch stravovania na organizmus
Dbať na dostatočnú fyzickú aktivitu
Vyhýbať sa fajčeniu, aj pasívnemu
Vyhýbať sa nadmernému príjmu alkoholu

Príznaky a diagnostika osteoporózy
Osteoporóza sa vyvíja potichu a spočiatku nespôsobuje žiadne citeľné ťažkosti. S progresiou ochorenia sa môžu objaviť bolesti chrbta alebo končatín, kŕče chrbtového svalstva, celková únava a nechutenstvo, neskôr aj tzv. oblý chrbát (zhrbenie hrudnej časti chrbtice), strata telesnej výšky (o 1-3 cm) a/alebo zlomeniny už pri malom tlaku, ktoré najčastejšie postihujú stavce chrbtice alebo krčok stehnovej kosti.
Osteoporóza nemá nijaké špecifické vonkajšie prejavy, podľa ktorých by bolo možné ju odhaliť, preto by mal navštíviť lekára každý, kto má viacero rizikových faktorov ochorenia, najmä ľudia nad 60 rokov. Lekár najprv zhodnotí osobnú i rodinnú anamnézu pacienta a podľa potreby odporučí ďalšie vyšetrenia:

Denzitometrické vyšetrenie – vyšetrenie hustoty kostnej hmoty
Denzitometrické vyšetrenie je rozhodujúce vyšetrenie pre stanovenie diagnózy osteoporózy. Ide o vyšetrenie kostnej hustoty – BMD (bone mineral denzity). Lekári dokážu vďaka nemu zhodnotiť zdravie kostí a odhaliť problémy skôr, ako sa prejavia. Najčastejšie sa kostná hustota meria na chrbtici a  bedrovej kosti. Výsledky sa udávajú v tzv. T-skóre, ktoré je vyjadrením poklesu kostnej hmoty v porovnaní s priemernou kostnou hmotou zdravých 30-ročných jedincov rovnakého pohlavia.

Laboratórne vyšetrenia – zahŕňajú základné vyšetrenia krvi a moču, ako aj doplňujúce špecifické vyšetrenia.
RTG vyšetrenie
Dokáže odhaliť zlomeniny, napríklad stavcov či iných kostí.

Ako sa pripraviť na návštevu u lekára?
Dostatočná príprava na návštevu u lekára mnohé uľahčí. Nezabudnite na tieto veci:

  1. Nachystajte si zoznam liekov, vrátane vitamínov a doplnkov výživy, ktoré aktuálne užívate. Je vhodné vedieť názov lieku, dávkovanie a spôsob podávania.
  2. Čo sa zmenilo od poslednej návštevy – zmeny v zdravotnom stave, nové lekárske nálezy, výskyt novej zlomeniny, indikovanie nových liekov.
  3. Dôležitá je rodinná anamnéza. Zistite si, či mal niekto v rodine diagnostikovanú osteoporózu, alebo či niekto z nich utrpel zlomeninu krčka stehennej kosti.
  4. Pýtajte sa lekára na všetko, čo vás zaujíma v súvislosti s vašim zdravotným stavom. Spísaný zoznam otázok môže byť veľmi nápomocný.

Porozprávajte sa s lekárom
Zvyčajne sa stáva, že sa lekára zabudneme spýtať na to, čo sme chceli. Aby ste nezabudli, nehanbite sa prísť k lekárovi s poznámkovým blokom, do ktorého si môžete zaznačiť aj jeho odpovede. Určite sa lekára spýtajte v akom stave sú vaše kosti, aké máte vyhliadky, informujte sa o liečbe, ktorú vám predpísal a o tom, aké zásady správnej životosprávy by ste mali dodržiavať. Ďalej sa spýtajte, ako máte cvičiť a čo jesť.

Po návšteve u lekára
Dôsledne dodržiavajte pokyny lekára.
Ak sa chcete o ochorení a jeho dôsledkoch dozvedieť viac, sledujte rôzne informačné kanály.
Zostavte si cvičebný plán a upravte váš jedálniček.
Pozitívny prístup k životu môže výrazne prispieť k lepšej kvalite vášho života.

Liečba osteoporózy
Na liečbu osteoporózy a prevenciu osteoporotických zlomenín už v súčasnosti existuje množstvo účinných liekov, ktoré lekári predpisujú s ohľadom na individuálne potreby každého pacienta. Súčasťou účinnej liečby by vždy malo byť:
Posilňovanie svalstva – aspoň 3-4 krát do týždňa, vo všeobecnosti sa dospelým ľuďom odporúča aspoň 30 minút cvičenia každý deň. Pomáha predchádzať strate kostnej hmoty, podporuje novotvorbu kosti a udržiava pacienta aktívneho a pohyblivého. Ideálnym pohybom je (podľa fyzickej kondície konkrétneho pacienta) chôdza, aerobik, džoging, chôdza po schodoch, beh, tenis, tanec, tai či, vodný aerobik či jóga.
Pobyt na slnku – slnečné žiarenie stimuluje tvorbu vitamínu D v ľudskom organizme. Pre jeho optimálnu tvorbu sa odporúča pobyt na slnku približne 2 x do týždňa v trvaní 15-30 min s odhalenou tvárou, rukami, chrbtom a ramenami. Pobyt na slnku je dôležitý, pretože doplnok vitamínu D vo forme tabliet dokáže pokryť maximálne 20% potreby.
Vhodné stravovanie – dostatočný a pravidelný prísun doplnkov vitamínu D 800 – 1000 IU – medzinárodných jednotiek denne a vápnika 1000 -1200 mg denne.
Skoncovať s fajčením – keďže cigarety majú dokázateľne nepriaznivý vplyv na kosti

Postup a zásady liečby
Lieky proti osteoporóze môžu lekári predpisovať tým pacientom, ktorí majú denzitometricky potvrdenú osteoporózu alebo u pacientov s dokázanou osteoporotickou zlomeninou. Treba tiež zvážiť osobnú anamnézu pacienta, prínosy i prípadné nežiaduce účinky liečby.
Rovnako ako vývoj osteoporózy, aj jej liečba je dlhodobý proces. Liečba osteoporózy má trvať minimálne 3 roky, špecialisti ale obyčajne odporúčajú liečbu po dobu 5 rokov, s prehodnotením rizikového profilu pacienta. Zmiernenie príznakov sa nedá dosiahnuť v priebehu niekoľkých mesiacov, keďže k obnove kostného tkaniva dochádza u pacientov len pomaly. Dlhodobá liečba podporuje ukladanie minerálnych látok do kostí a zaručuje dostatočný prísun látok potrebných pre pružnosť a pevnosť ich štruktúry. Účinnosť liečby je viditeľná a objektívne preukázateľná na základe ročných denzitometrických vyšetrení, podľa ktorých vie lekár kontrolovať postup v liečbe.

Účinnosť liečby
Cieľom liečby osteoporózy u žien po menopauze je predovšetkým zabrániť vzniku zlomenín, čo priamo súvisí so zachovaním množstva a kvality kostnej hmoty, resp. dosiahnutím jej zlepšenia (tvorby novej a pevnejšej kosti). Farmakologická liečba dokáže znížiť riziko zlomenín stavcov o 30-70 %, riziko periférnych zlomenín o 15-20 % a o viac ako 40 % znížiť riziko zlomeniny krčka stehnovej kosti. Kľúčovým faktorom účinnosti liečby osteoporózy je však vždy súčasný dostatočný prísun vápnika (1000-1200 mg denne) a vitamínu D (800-1000 IU denne) a čo je zásadné – dodržiavanie dlhodobej liečby pacientom.
Efektivitu liečby je možné objektívne overiť vyšetrením dynamiky markerov kostného obratu pred liečbou a niekoľko mesiacov po nasadení terapie. Toto hodnotenie je založené na reálnej zmene markerov odbúravania kostnej hmoty a novotvorby kosti.
Druhy farmakologickej liečby

Možnosti farmakologickej liečby osteoporózy môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín:

Antiresorpčná liečba – lieky brzdiace odbúravanie kosti tým, že tlmia aktivitu osteoklastov.
Osteoanabolický liek – stimulujúci kostnú novotvorbu.

Formy a dávkovanie liekov
Lieky proti osteoporóze existujú vo forme tabliet, ako infúzie do žily, podkožné ev. intramuskulárne injekcie. Rovnako dávkovanie – frekvencia užívania je rôzna podľa toho, aký liek konkrétne pacient užíva. Niektoré sa užívajú denne, iné stačí brať raz za týždeň, raz za mesiac, raz za 3 mesiace, raz za 6 mesiacov, či dokonca raz za rok. Výber konkrétneho lieku by mal odrážať zdravotný stav a individuálne potreby každého pacienta, zvážiť treba aj možné vedľajšie účinky liečby. Niektorí pacienti preferujú užívať liek menej často a nemyslieť naň každý deň, kým pre iných je naopak náročné spomenúť si na liek po dlhšej prestávke, preto uprednostňujú každodenné užívanie. Navyše, doplnková liečba vitamínom D a vápnikom, ktoré sú nevyhnutné k dosiahnutiu želaného efektu liekov proti osteoporóze, sa takisto väčšinou užívajú každý deň. Je preto jednoduché užívať liečbu proti osteoporóze spolu a spraviť tak z nej každodennú rutinu. Kosť je živé tkanivo a potrebuje každodennú starostlivosť. Jediná možnosť, ako v liečbe osteoporózy dosiahnuť nielen zabrzdenie odbúravania kostí, ale aj podporiť tvorbu novej kosti, je pri liečbe, ktorá sa užíva denne.
Pri výbere lieku by mal pacient a lekár spolupracovať a nájsť spolu takú formu liečby, ktorá bude pacientovi vyhovovať a bude ju ochotný dlhodobo dodržiavať.

Vitamín D a vápnik
Ako doplnok k liekom proti osteoporóze sa využívajú na liečbu i prevenciu osteoporózy vitamín D a vápnik. Vitamín D je nevyhnutný pre dobré vstrebávanie vápnika v organizme, ktorý zase znižuje odbúravanie kosti. Odborníci odporúčajú denný príjem vápnika 1000 – 1200 mg a vitamínu D 800 – 1000 IU – medzinárodných jednotiek denne. Bez pravidelného dopĺňania vitamínu D a vápnika nemá farmakologická liečba osteoporózy žiadaný efekt.

Vápnik je možné prijímať aj v strave a medzi jeho najhodnotnejšie zdroje patria:

Potravinovými zdrojmi vitamínu D sú:

Chirurgické metódy liečby osteoporózy – Vertebroplastika a kyfoplastika
Sú to minimálne invazívne chirurgické zákroky, ktoré uľavujú od príznakov súvisiacich s kompresívnymi zlomeninami stavcov. Pri zlomeninách krčka stehnovej kosti je riešením operačná metóda s osteosyntézou, prípadne endoprotéza

Ako osteoporóza mení životy ľudí? Prečítajte si v nasledujúcich pacientskych príbehoch:

Príbeh Heleny (70) – pacientky s osteoporózou:

„Milujem prírodu, slnko, cvičenie a rada sa starám o synovu záhradu. To mi pomáha udržiavať sa vo fyzickej aktivite.“

Ako sa to začalo
Krátko na to, ako som dovŕšila dôchodkový vek, som bola na bežnej prehliadke u lekára. Lekár ma poslal na niekoľko vyšetrení, medziiným som absolvovala aj denzitometrické meranie hustoty kostí. Vyšetrenia potvrdili, že mám osteoporózu.

Ako sa mi zmenil život
Úprimne, nevedela som, čo mám očakávať. Lekár mi stručne objasnil moju situáciu v súvislosti s touto diagnózou a dohodli sme sa, že o niekoľko týždňov prídem na kontrolu. Medzičasom som sa začala o toto ochorenie zaujímať viac, veľa som si naštudovala. Preto som mala množstvo otázok na lekára. Okrem samotnej liečby a užívania vitamínových doplnkov mi lekár nariadil viac pohybu, odporučil cvičiť a upraviť si stravu. Pomerne jednoducho som si zvykla na novú životosprávu a pravidelné užívanie liekov. Mala som pocit, že som pre svoje zdravie už urobila dosť. Akosi podvedome som prestala pravidelne cvičiť, postupne som jedla viac a viac, no cítila som sa stále výborne. Neskôr ma upútal jeden článok, v ktorom sa písalo o osteoporóze ako o tichom zlodejovi kostí. Zvýšené rednutie kostí sa navonok dlho nijako neprejavuje a hlavne osteoporóza vo svojich začiatkoch nebolí, “nepáli”. Človek býva náhle zaskočený až prvým prejavom osteoporózy, zlomeninou. To je už vážna komplikácia, pretože niektoré druhy zlomenín si vyžadujú dlhodobý pobyt na lôžku, čo pre starého človeka môže mať fatálne dôsledky.

Ako mi to pomohlo
Až tento článok mi otvoril oči. Hoci ešte stále úplne nerozumiem podstate ochorenia, som si vedomá komplikácií a dôsledkov tohto ochorenia na môj ďalší život. Odvtedy poctivo dodržiavam pokyny lekára. Som staršia osoba, ale v rámci možností túžim prežiť život plnohodnotne a naplno. To pre mňa znamená tráviť viac času vonku s priateľmi, hrať sa s vnúčatami a venovať sa práci na záhrade. Mám obrovskú radosť z každej zeleniny, ktorú si dopestujem sama.

Ako sa dnes cítim
Nedovolím, aby ma osteoporóza obmedzovala a znepríjemňovala mi život. Nechcem byť na príťaž mojej rodine. Nová životospráva sa stala prirodzenou súčasťou môjho života. Naďalej pozorne sledujem a študujem všetko, čo sa týka tohto ochorenia.

Príbeh Alici (74) – pacientky s osteoporózou

„V tej chvíli, ako ma lekár oboznámil s rizikom na základe výsledkov testu, najviac som sa obávala, že budem odkázaná na druhých.“

Ako sa to začalo
Pred rokmi ma dcéra prehovorila, aby som sa s lekárom porozprávala o možných nežiaducich účinkoch kortikoidov, ktoré dlhodobo užívam, pretože mám reumatoidnú artritídu. Na jej radu som si urobila aj online test na www.krehkekosti.sk, aby som zistila, či mi nehrozí riziko osteoporózy. Dlhodobé užívanie kortikoidov je jedným z rizikových faktorov osteoporózy. Preto som lekára požiadala, aby vyhodnotil test, ktorý som si urobila doma a zároveň o denzitometrické vyšetrenie, ktoré by mohlo potvrdiť alebo vyvrátiť moje obavy z možnej diagnózy.

Ako sa mi zmenil život
Osteoporóza sa u mňa potvrdila, tak som začala s liečbou. Stále som však mala pocit, že potrebné lieky nestačia a mala by som pre svoje zdravie urobiť viac. Dcéra na mňa naliehala, že sa musím začať stravovať zdravšie a dopriať si dostatok pohybu. Tiež mi poradila, čo všetko sa mám spýtať lekára počas ďalšej pravidelnej kontroly. Dnes chodím každý týždeň plávať, pretože plávanie zvyšuje svalovú hmotu a zlepšuje svalovú koordináciu. Po plávaní si doprajem saunu. Na kratšie vzdialenosti, napríklad na menšie nákupy, chodím radšej peši ako autom. Upravila som si aj stravu, dnes jem zdravšie.

Ako mi to pomohlo
Možno to bude znieť čudne, ale to, že mi diagnostikovali osteoporózu, mi vlastne pomohlo. Začala som sa konečne o seba viac starať a život si viac užívam. Pokračujem v liečbe, užívam špeciálne lieky spolu s vitamínmi, hýbem sa, pravidelne cvičím, snažím sa stravovať zdravo.

Ako sa dnes cítim
ČO VIAC BY SOM MOHLA UROBIŤ PRE SVOJE ZDRAVIE?
Na jednej strane cítim, že mám ochorenie pod kontrolou, nakoľko si uvedomujem všetky riziká s ním súvisiace. Na druhej strane sú tu však isté obavy z toho, čo by sa stalo, ak by som spadla, alebo mala iný úraz a niečo si zlomila. Nerada by som bola odkázaná na pomoc iných.

Ilustračné fotografie:

Exit mobile version