Priznala k vražde, ktorú nespáchala…ale prečo?! Nemôže byť vrahyňou, odporujú tomu indície a stopy…napriek tomu na tom trvá.
Začína sa 4.diel série s obľúbenou detektívkou Josie Quinnovou Nečakané priznanie, v ktorom autorka opäť dokazuje, prečo patrí k vyhľadávaným spisovateľkám detektívok.
Keď sa na príjazdovej ceste do domu v Dentone nájde telo mladého študenta s fotografiou pripnutou na golieri, prvá na mieste činu je detektívka Josie Quinnová. Dom patrí Gretchen Palmerovej, oddanej členke Josiinho tímu, ktorá je posledných dvadsaťštyri hodín nezvestná. Hoci sa Gretchen prizná k činu, Josie vie, že nemôže byť vrahyňou. Tak prečo sa priznáva k vražde, ktorú nespáchala?
Josie sa ponorí hlboko do Gretcheninho tajného života a odhalí spojenie medzi chlapcom, fotografiou a zničujúcim prípadom z jej minulosti. Lenže práve vo chvíli, keď si Josie myslí, že už všetko pochopila, na druhej strane mesta sa objavia telá mladého páru. Dokáže Josie odhaliť pravdu včas, aby zachránila svoju priateľku pred životom vo väzení alebo istou smrťou?
Nečakané priznanie je vynikajúca detektívka, v ktorej opäť budete držať palce Josie, aby postupne poskladala všetky kúsky mozaiky a vyriešila dávno odložený a starý prípad. Štvrtý diel je možno ešte lepší ako tie predošlé – napínavý, čítavý, autentický a uveriteľný.
Stále nás baví sledovať, ako Josie miluje svoju prácu, s akou vášňou a prehľadom sa púšťa do riešenia záhadných a tajomných prípadov. Vie si poskladať všetko dohromady, nájde súvislosti a tak sa dostane ďalej, ako by to dokázali mnohí jej kolegovia. V tomto je autorka Lisa Reganová silná: príbehy vie pekne zamotať a potom postupne rozpletá a krok za krokom sa dostáva do finále.
Josie si pomaly odmotala členky z Noahovho pásu a on ju zložil na zem. Jeho mobil prestal vyzváňať a vzápätí začal jej. Uhladila si oblečenie, prešla do obývacej izby a zodvihla ho. Dentonský veliteľ polície Bob Chitwood nemrhal časom a prešiel rovno k veci. „Quinnová, potrebujem vás s Fraleym v teréne. Okamžite. Máme vraždu.“
„Pane,“ prehovorila Josie, „my sme… ja…“
„Hej, viem. Nezaujíma ma to. Kopnite do vrtule a nech ste ihneď na mieste činu.“ Odrapkal adresu, ktorá pripadala Josie akási povedomá.