Site icon WomanMan

Cíti sa odkopnutý, ohrdnutý…no nevzdáva sa

prenasledovaná kráska lisa kleypasová

Ak máte chuť na historickú romancu, Lisa Kleypasová a jej novinka je stávka na istotu. V slovenčine od nej vyšli knihy ako Bezohľadný darebák, Tajomný neznámy, Nemilosrdný magnát, či Skrotený búrlivák.
A teraz v sérii Osudy rodu Ravenelovcov vychádza šiesta kniha s názvom Prenasledovaná kráska.

Všetko sa dá kúpiť

Železničný magnát Tom Severin je dosť bohatý a mocný, aby mohol uspokojiť každú svoju túžbu. Všetko a všetkých získa veľmi ľahko, stačí len požiadať. Nájsť si dokonalú manželku by malo byť jednoduché, a len čo zbadá lady Cassandru Ravenelovú, rozhodne sa, že musí byť jeho. Krásna a bystrá Cassandra je však odhodlaná vydať sa z lásky a tú jedinú jej Tom Severin nemôže ponúknuť.

Všetko okrem nej

Severin je najzaujímavejší a najpríťažlivejší muž, akého Cassandra kedy stretla, no má zmrazené srdce. Ona však nemieni žiť v uponáhľanom svete bezcitného a bezohľadného muža, ktorý sa vždy snaží za každú cenu vyhrať.
Ohrdnutý nápadník Cassandre takmer zničí dobré meno a Severin využije príležitosť, na ktorú už dlho čakal. Ako vždy získa to, čo chce – alebo nie? Tom od svojej nevesty dostane cennú príučku: Nikdy nepodceňujte Ravenelovcov!
Prenasledovanie Cassandry s cieľom získať jej ruku sa možno skončilo, ťažšie bude získať jej srdce.     

„Pri prieskume pred napísaním tejto knihy som sa dozvedela veľa zaujímavého,“ tvrdí Lisa Kleypasová. „Dúfam, že pri čítaní Prenasledovanej si užijete veľa zábavy, priatelia – veľmi si cením, že môžem vytvárať príbehy, ktoré milujem, a podeliť sa o ne s vami!“

LISA KLEYPASOVÁ je obľúbenou autorkou romancí. Jej diela pravidelne zapĺňajú rebríčky najpredávanejších titulov a dosiaľ boli publikované v štrnástich jazykoch. Prenasledovaná kráska je po Bezohľadnom darebákovi, Nemilosrdnom magnátovi, Neodolateľnom pokušiteľovi, Tajomnom neznámom a Skrotenom búrlivákovi šiestou časťou série historických romancí Osudy rodu Ravenelovcov.

Začítajte sa do novinky z vydavateľstva Ikar Prenasledovaná kráska:

Hampshire, Anglicko 
jún 1876

Prísť na svadbu bez pozvania bola chyba.
Niežeby Tomovi Severinovi záležalo na slušnosti alebo spoločenskej etikete. S obľubou sa prihrnul na miesto, kam ho nepozvali, lebo vedel, že je príliš bohatý, aby sa ho odvážili vyhodiť. Mal však predpokladať, že Ravenelova svadba, rovnako ako takmer všetky, bude nevýslovne nudná – samé sentimentálne táraniny, vlažné jedlo, ale najmä nevítaná záplava kvetov. Pri dnešnom rannom obrade zapĺňali maličkú kaplnku na panstve Eversby až po stropné trámy, akoby do nej presťahovali celý kvetinový trh z Covent Garden. Vzduch nasiakol ich vôňou, z ktorej Toma rozbolela hlava.
Prechádzal cez staré jakobínske sídlo a hľadal tiché miesto, kam by si mohol sadnúť a zatvoriť oči. Hostia zhromaždení pri vchode s jasotom povzbudzovali novomanželov odchádzajúcich na svadobnú cestu.
Až na niekoľko hostí, napríklad Rhysa Winterborna, waleského majiteľa obchodného domu, išlo o čisto aristokratickú spoločnosť. To znamenalo, že rozhovor sa bude krútiť okolo tém, na ktoré Tom zvysoka kašľal. Poľovačky na líšky. Hudba. Urodzení predkovia. Na týchto zhromaždeniach nikto nediskutoval o obchode, politike alebo inej téme, ktorá by Toma zaujala.
Starobylý jakobínsky dom mal typický ošumelý, no zároveň luxusný vzhľad zdedeného vidieckeho panstva. Tom nemal rád starý nábytok, zápach stuchliny a storočného prachu, zošliapané koberce a starožitné okná so zvlnenými sklenými tabuľami. Ani krása okolitého vidieka nemala preňho nijaké čaro. Ľudia by väčšinou súhlasili s názorom, že Hampshire so zelenými vŕškami, sviežimi lesmi a šumivými vápencovými potokmi patrí k najkrajším miestam na zemi. Toma však zvyčajne bavilo s prírodnou krajinou robiť iba jedno – pokrývať ju cestami, mostmi a železničnými traťami.
Zvuky vzdialeného jasotu a smiechu prenikli až do tichého domu. Novomanželia nepochybne utekali spod spŕšky surovej ryže. Zdalo sa, že všetci prítomní sa z ich šťastia úprimne tešia, čo Toma rozčuľovalo a zároveň udivovalo. Mal pocit, akoby každý na panstve poznal tajomstvo, ktoré pred ním usilovne skrývali.
Tom neočakával, že po tom, ako zarobil kopu peňazí budovaním železníc a ciest, ešte niekedy pocíti závisť. Ale bola tu, hlodala v ňom ako lykožrút v starom strome. Pripadalo mu to nelogické. V živote mal viac šťastia než väčšina týchto ľudí alebo bol aspoň bohatší ako oni, čo viac či menej znamenalo to isté. Tak prečo nebol šťastný? Šťastie nepocítil už celé mesiace. Postupne si uvedomil, že jeho túžby čoraz väčšmi slabnú. Všetko, čo mu zvyčajne prinášalo potešenie, ho teraz nudilo. Dokonca ani predstava noci strávenej v náručí krásnej ženy ho neuspokojila. Predtým taký nikdy nebol. Vôbec tomu nerozumel a netušil, čo by s tým mal urobiť.
Napadlo mu, že by mu možno prospelo, keby strávil určitý čas s Devonom a Westom Ravenelovcami, ktorých poznal aspoň desať rokov. Všetci traja so svojimi pochybnými kumpánmi často hýrili a vyvolávali výtržnosti v londýnskych podnikoch. Ale situácia sa zmenila. Pred dvomi rokmi Devon neočakávane zdedil grófsky titul a prevzal úlohu zodpovedného patriarchu rodiny. West, predtým bezstarostný opilec, teraz spravoval panstvo, staral sa o nájomcov a ustavične hovoril iba o počasí. O počasí, preboha! Bratia Ravenelovci, predtým neskutočne zábavní spoločníci, boli zrazu nudní ako všetci ostatní.
Tom vošiel do prázdneho hudobného salóna a vybral si veľké čalúnené kreslo v tienistom výklenku. Obrátil ho zadným operadlom k dverám, sadol si doň a zatvoril oči. Až na vzdialené tikanie hodín v salóne panovalo ticho ako v hrobke. Únava, ktorú predtým nepoznal, ho zahalila nežne ako hmla. Tom si vzdychol. Ľudia vždy žartovali o jeho vitalite, rýchlom životnom štýle a o tom, že s ním nikto neudrží krok. Teraz sa zdalo, že ho neudrží ani sám so sebou.
Potreboval niečo urobiť, aby sa dostal z tejto nepochopiteľnej apatie.
Možno by sa mal oženiť. Ako tridsaťjedenročný mal na ženenie a plodenie detí najvyšší čas. Boli tu desiatky vhodných mladých žien, všetky urodzené a slušne vychované. Sobášom s niektorou z nich by zlepšil svoje spoločenské postavenie. Zamyslel sa nad sestrami Ravenelovými. Najstaršia Helen sa vydala za Rhysa Winterborna a lady Pandora dnes ráno uzatvorila manželstvo s lordom St. Vincentom. Zostávala ešte jedna sestra… Pandorino dvojča Cassandra.
Tom sa s ňou ešte nestretol, no včera pri večeri ju zbadal cez pergoly plné zelene a lesy strieborných svietnikov. Pokiaľ mohol usudzovať, bola mladá, svetlovlasá a tichá. Nenapĺňalo to všetky jeho očakávania od budúcej manželky, no v každom prípade to považoval za dobrý začiatok.
Z myšlienok ho vytrhol zvuk – niekto vošiel do hudobného salóna. Dočerta. Z desiatok neobsadených miestností na tomto poschodí si neznámy musel vybrať práve túto. Tom sa chystal vstať a ukázať sa, ale ženský vzlyk ho prinútil ponoriť sa ešte hlbšie do kresla. Och nie. Plačúca žena.
„Prepáčte,“ ozval sa roztrasený ženský hlas. „Neviem, prečo som taká precitlivená.“
Tom si chvíľu myslel, že neznáma hovorí s ním, no vzápätí jej odpovedal mužský hlas.
„Chápem, že nie je ľahké odlúčiť sa od sestry, ktorá vám vždy bola najbližšou spoločníčkou, a navyše dvojčaťom.“ West Ravenel prehovoril láskavejším a nežnejším tónom, než aký Tom od neho kedy počul.
„Plačem iba preto, lebo viem, že mi bude chýbať. Ale teší ma, že našla pravú lásku. Som nesmierne šťastná…“ Hlas sa jej zlomil.
„To vidím,“ sucho utrúsil West. „Tu máte vreckovku. Zotrite si tie slzy šťastia.“
„Ďakujem.“
„Je celkom prirodzené,“ prívetivo pokračoval West, „že na ňu trochu žiarlite. Nie je tajomstvom, že si hľadáte životného partnera, zatiaľ čo Pandora bola odjakživa rozhodnutá nikdy sa nevydať.“
„Nežiarlim, iba som znepokojená.“ Žena sa vysmrkala a ticho potiahla nosom. „Chodila som na početné večere a plesy a zoznámila som sa so všetkými slobodnými mužmi. Niektorí vhodní kandidáti na ženenie boli veľmi príjemní, no hoci som si u nich nevšimla vážne nedostatky, ničím ma neoslnili. Prestala som hľadať lásku, hľadám už iba muža, do ktorého by som sa mohla časom zaľúbiť, ale ani toho neviem nájsť. Zjavne nie som celkom normálna. Zrejme skončím ako stará dievka.“

Milan Buno, knižný publicista

Exit mobile version