Napriek takmer poldruha storočia trvajúcim konfliktom a dlhodobému susedstvu dvoch kultúr vieme dnes o osmanskej (tureckej) expanzii do strednej Európy len veľmi málo. Sporadicky a rozptýlene sa vyskytujúce dobové dokumenty a literárne pamiatky boli predmetom viacročného výskumu realizátorov výstavno-edičného projektu Slovenskej národnej galérie, ktorého výsledkom je nedávno sprístupnená rozsiahla výstava Plody sváru — obraz osmanskej prítomnosti.
V spolupráci s najstarším slovenským časopisom Krásy Slovenska vás pozývame na malú prechádzku po tejto výstave. Snáď vás inšpiruje, aby ste si ju išli pozrieť aj osobne.
Plody sváru
Autorský kolektív historikov umenia – Jana Švantnerová, Martin Čič a Denis Haberland v spolupráci s 25 zahraničnými a 33 slovenskými pamäťovými inštitúciami – múzeami, galériami, archívmi, historickými knižnicami, cirkevnými organizáciami aj súkromnými zbierkami, pripravil pozoruhodnú výstavu a rovnomennú odbornú publikáciu.
Výstava prostredníctvom originálnych predmetov – militárií, keramiky a iných úžitkových predmetov, textilu a odevných súčiastok, mincí a medailí, obrazov, grafík, plánov, máp a stručných textov plasticky približuje významnú etapu európskych, uhorských, a teda pravdaže aj našich dejín.
Pri koncipovaní výstavy autori stavali na kritickom zhodnotení zhromaždeného materiálu tematicky zameraného na historickú pamäť, kultúrny transfer a výtvarné umenie ako nástroj spravodajstva a mocenskej propagandy. Cieľom bolo prezentovať historické obdobie a jeho reflexiu prostredníctvom bohatého muzeologicky spracovaného obrazového a trojrozmerného materiálu.
Vzácny osmanský stan
Výstave dominuje vzácny osmanský stan (tur. kalitka) z prvej polovice 17. storočia pripomínajúci islamskú palácovú architektúru pochádzajúca z fondov NPÚ – Zámku Jindřichovom Hradci. Je z pozostalosti českého šľachtica a diplomata Hermanna Černína z Chudadic, ktorý ho získal od pašu, budínskeho miestodržiteľa.
Šešťboký zdobený lampáš zo 17. storočia je z majetku pašu bosnianskeho pôvodu Ibrahima Sokoloviča, dnes zo zbierok rodu Esterházy de Galanta na hrade Forchtenstein v rakúskom Burgenlande. Odtiaľ zapožičali aj veľkorozmerný obraz zobrazujúci trnavský štvorpohreb Esterházyovských hrdinov padlých počas slávnej bitky pri Veľkých Vozokanoch v roku 1652.
Zo zbierok Badisches Landesmuseum v nemeckom Karlsruhe je na výstave zapožičaných viacero unikátnych pamiatok – železná krúžková košeľa bojovníka, bohato zdobené sedlo pochádzajúce z vojnovej koristi či typická janičiarska plátená čiapka. Státní hrad Bítov na Morave spravuje obdivuhodnú zdobenú šabľu slávneho chorvátskeho rodu Zrínskych, ktorá patrí k najatraktívnejším vystaveným militáriám.
Obrazy, dekorácie aj mapy
Významnú historickú a informačnú hodnotu majú kartografické a grafické diela dokumentujúce napr. významné bitky, pevnostnú architektúru, ale aj dobový odev, výzbroj, organizáciu vojenských ťažení a podobne. Prekvapujúco málo sa zachovalo predmetov každodennej potreby. O to vzácnejšie je, že sa na výstavu podarilo získať unikátne dekoratívne vankúše, religiózne textílie, modlitebné koberce, stolovú keramiku s glazúrou, habánsku fajansu s osmanskými motívmi.
Medzi vystavenými exponátmi oslovia návštevníkov nepochybne aj viaceré maliarske diela zo zbierok slovenských múzeí sústredeným šľachtickými rodmi Pálffy, Andrássy, Erdődy, Illésházy a ďalších na hradoch a kaštieľoch Červený Kameň, Betliar, Bojnice, Trenčín. Medzi nimi sú portréty sultánov, hrdinov protitureckých bojov alebo inscenované výjavy zo života islamskej spoločnosti na olejomaľbách, z ktorých niektoré slúžili dobovej propagande víťazov po porážke Osmanov koncom 17. storočia.
Reprezentatívnu medzinárodnú výstavu Plody sváru môžeme v Slovenskej národnej galérii navštíviť až do 18. mája 2025.
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska.
Foto: Archív SNG, Martin Deko a Peter Maráky