Podľa výsledkov nezávislého prieskumu je v slovenských nemocniciach až 64 % hospitalizovaných pacientov v stave alebo v riziku podvýživy. Samotnou podvýživou trpí takmer štvrtina Slovákov v nemocniciach. Na tento alarmujúci stav poukazuje Slovenská spoločnosť parenterálnej a enterálnej výživy, ktorá sa zaoberá problematikou klinickej výživy, ako aj odborní lekári zo slovenských nemocníc. Riešením existujúceho problému by štát ušetril za hospitalizácie aj liečbu.
Výživa ako súčasť zdravotnej starostlivosti
Výživa pacientov významne ovplyvňuje liečebný proces pacienta a je nevyhnutnou podmienkou úspešnej rekonvalescencie. Prirodzenou formou výživy pacientov je potravinová strava, ktorá v súčasnosti (50 rokov stará dietológia) ako diéta už nereflektuje na medicínske kritériá a psycho-sociálne požiadavky klinického stavu pacienta. U pacientov, ktorí nemôžu alebo nesmú byť živení prirodzenou výživou, je indikovaná enterálna alebo parenterálna výživa. Všetky 3 typy výživy majú liečebné účinky a tvoria jednotný systém klinickej výživy.
Výsledky prieskumu
Prieskum o stave výživy pacientov v našich nemocniciach realizovala od jesene 2021 do január 2023 Slovenská spoločnosť parenterálnej a enterálnej výživy (SSPEV) s podporou medzinárodného edukačného grantu Asociácie výrobcov klinickej výživy. V spolupráci s odborníkmi v 8 slovenských nemocniciach spoločnosť SSPEV skúmala nutričný stav celkovo u 752 pacientov (49 % žien a 51 % mužov) hospitalizovaných na rôznych oddeleniach – najviac na chirurgickom, neurologickom a internom oddelení, ako aj na onkológii a geriatrii. Prieskum zároveň preveroval aj systém organizácie nutričnej starostlivosti v týchto nemocniciach. Štatistické spracovanie výsledkov prieskumu uskutočnila Univerzita Palackého v Olomouci.
Normálny stav výživy mala iba niečo viac ako tretina pacientov, v riziku podvýživy bolo 40,6 % pacientov a 23,5 % pacientov už trpelo podvýživou (takmer štvrtina).
Výsledky komentuje MUDr. Juraj Krivuš, prezident Slovenskej spoločnosti parenterálnej a enterálnej výživy a zástupca prednostu I. internej kliniky UNM a JLF UK: „Zistenia z prieskumu pre nás žiaľ nie sú prekvapujúce. Dlhodobo upozorňujeme na to, že v slovenskom zdravotníctve neexistuje systém nutričného manažmentu, čo je veľkou chybou. Enterálna a parenterálna výživa je totiž súčasťou terapie pacientov a dokáže výrazne ovplyvniť výsledky liečby.“
V stanovisku Slovenskej spoločnosti parenterálnej a enterálnej výživy sa ešte spresňuje: „V rámci klinickej výživy (kam patrí aj odborne podávaná potravinová strava) sme chceli pozornosť upriamiť najmä na enterálnu výživu (sipping a sondová výživa) a parenterálnu výživu či hydratáciu. Považujeme za dôležité zdôrazniť, že takáto strava sa musí podávať pod dohľadom lekárov a môže byť predpísaná lekárom podľa indikačných a preskripčných obmedzení. Potrebný manažment nutričnej starostlivosti zabezpečujú lekári v spolupráci s nutričnými špecialistami (nutričný terapeut – vysokoškolsky vzdelaný človek a nutričný asistent – stredoškolské špecificky zamerané vzdelanie)“.
Európsky priemer a naša realita
Zistenia z klinických štúdií Medzinárodnej asociácie výrobcov klinickej výživy (Medical Nutrition International Industry) dokazujú, že v celoeurópskom meradle je v riziku podvýživy v priemere každý štvrtý pacient prijatý do nemocnice. Na Slovensku je v stave alebo v riziku podvýživy viac ako každý druhý pacient v nemocnici. Odhadované náklady zdravotnej starostlivosti súvisiace so zlým stavom výživy predstavujú v celej EÚ až 170 miliárd EUR ročne. Podvýživa predlžuje pobyt pacienta v nemocnici, čo sa samozrejme premieta aj do nákladov na liečbu. Správny nutričný manažment by dokázal skrátiť trvanie hospitalizácie o 3 a viac dní a najmä znížiť percento komplikácií až o polovicu. Nutričný manažment by mohol znížiť mortalitu pacientov dokonca až o štvrtinu.
Nutričný manažment ako súčasť liečby
Podvýživa pacientov je spojená s množstvom rizík. Tie začínajú častejším výskytom komplikácií pri liečbe vrátane infekcií, pokračujú zhoršením stavu a kvality života dospelých pacientov alebo nedostatočným vývojom u detí, až po vyššiu úmrtnosť. S tým sú samozrejme spojené aj zvýšené nároky na zdravotnícky personál a náklady na liečbu.
Na liečbu malnutričných pacientov sa využívajú princípy tzv. enterálnej výživy. Je súčasťou liečby pacienta a predstavuje vyváženú zmes základných živín, minerálov, vitamínov a stopových prvkov. V prípade parenterálnej výživy (t. j. do žily) ide o podávanie výživových roztokov pacientom, ktorí z rôznych dôvodov nedokážu prijímať potravu bežným spôsobom a nemôžu prijímať ani enterálnu výživu. MUDr. Michal Gergel, PhD., chirurg UNB, Nem. Akademika Ladislava Dérera, hovorí: „Je mimoriadne dôležité, aby v nemocniciach existoval systém nutričného manažmentu, na ktorý budú dohliadať odborníci. Spolupráca medzi lekárom, odborníkom na výživu a kuchyňou je pre správny priebeh liečby nevyhnutná.“
Chýba nám fungujúci systém
Podľa vyjadrenia lekárov je u nás v súčasnosti starostlivosť o malnutričných pacientov len na snahe a ochote zdravotníckeho personálu. V nemocniciach chýba rola nutričného terapeuta, neexistuje screening stavu výživy pacientov pri prijatí alebo prepustení z nemocnice.
V rámci štúdia medicíny nie je dostatočné vzdelávanie lekárov v nutričnej starostlivosti, a to ani po ukončení štúdia. O zmenu, teda o intenzívnejšie vzdelávanie lekárov v oblasti nutričnej starostlivosti a ich lepšie využívanie v praxi, sa snaží aj gastroenterológ a prednosta Gastroenterologickej kliniky SZU a Univerzitnej nemocnice Bratislava doc. MUDr. Ladislav Kužela, PHD., MPH. Vzdelanie v tomto odbore môžu síce študenti Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, prípadne stredných zdravotníckych škôl, získať, ale následne v praxi zatiaľ nenachádzajú uplatnenie, a tak končia v komerčnej sfére alebo celkom mimo odboru, lebo v súčasnosti absentuje prepojenie štúdia s potrebami pacientov a nemocníc.
„Podľa výsledkov uvedeného prieskumu ako aj na základe skúseností lekárov je situácia v slovenských nemocniciach skutočne alarmujúca. Vyzývame preto Ministerstvo zdravotníctva SR, aby v nemocniciach zaviedlo funkčný model nutričného manažmentu. Je potrebné vytvoriť správne postupy, štandardy a funkcie v nemocniciach a prepojiť ich so systémom vzdelávania,“ uzatvára stretnutie odborníkov MUDr. Juraj Krivuš.
V reakcii na publikovanie výsledkov prieskumu SSPEV štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR Michal Palkovič ubezpečil, že ministerstvo má problém identifikovaný a rezort zdravotníctva chce nastaviť presnejšie pravidlá v oblasti klinickej výživy v nemocniciach. „Na ministerstve už prebehli diskusie na úrovni hlavnej odborníčky pre výživu s tým, že sa diskutuje na tému nutričnej terapie v zdravotníckych zariadeniach,“ vyhlásil štátny tajomník Michal Palkovič a ešte dodal: „Sekcie korešpondujúce na ministerstve dostali úlohy zúčastniť sa na tvorbe tohto projektu alebo plánu s tým, že my rozumieme tomu, že v prípade špeciálnej parenterálnej a enterálnej výživy by mali byť presnejšie pravidlá. Tie sa budeme v najbližšej dobe snažiť nastaviť.“
Pripravili: Karin Šandorová a Anna Konečná
Foto: archív SSPEV a AMI Communications Slovakia