Ľudia, ktorí sa celoživotne vzdelávajú, sú nielen dlhšie mentálne aktívnejší, ale tiež zarábajú viac, sú v lepšej fyzickej kondícii, zaujímajú sa o životné prostredie aj život okolo seba. No na Slovensku je to len pätina zo všetkých pracujúcich.
Vzdelávanie po dosiahnutí štandardného stredo- či vysokoškolského vzdelávania a získaní vysvedčenia, výučného listu alebo diplomu je považované za neformálne. Predstavuje všetky ďalšie výučbové aktivity, ako kurzy, školenia, semináre a prednášky. Ide o doplnok v rámci celoživotného vzdelávania s cieľom doplniť či rozšíriť vedomosti a zručnosti jednotlivca.
„Význam neformálneho vzdelávania rastie, ak sa naň pozrieme ako na súčasť plnohodnotného života človeka. Je reakciou na potreby v osobnom živote, zamestnaní, podnikaní či dopytu na trhu práce. Takáto edukácia má človeku pomôcť zlepšiť jeho spoločenské či pracovné uplatnenie. Stojí preto za úvahu, prečo sa mu po ukončení klasického štúdia venuje len pätina pracujúcich. Vo vekovej kategórii nad 55 rokov je to dokonca menej ako 15 percent,“ hovorí PaedDr. Daniel Bacík, odborník zo vzdelávacej inštitúcie PLUS Academia.
Poukazuje pritom na prieskum vzdelávania dospelých AES, z ktorého vyplýva, že popri zamestnaní sa vzdeláva ďalej najmä skupina 25-34 ročných (26,4 %), nasledujú 35-44 roční (25,9 %) a 45-54 roční (22,9%) pracovníci. Značný prepad nastáva potom pri vekovej kategórii starších ako 55 rokov. Tu sa následne vzdeláva len 13,9 percenta ľudí.
Najväčší záujem o doplnenie vzdelania majú stredoškoláci
Z hľadiska dosiahnutého vzdelania, najpočetnejšou skupinou, ktorá je ochotná vzdelávať sa, sú stredoškoláci s maturitou (44,7 %) nasledovaní vysokoškolákmi (31,6 %). Menej sa vzdelávajú ľudia so stredoškolským odborným (učňovským) vzdelaním bez maturity (20,7 %) a len tri percentá zamestnanci so základným vzdelaním.
Najčastejšie využívanými spôsobmi vzdelávania zamestnancov sú kurzy a školenia – zúčastnila sa ich viac ako tretina zamestnancov (37,6 %). Prednášky, worskhopy a semináre absolvovalo 8,9 % a zaškolenia na pracovisku 8,5 percent pracovníkov. Dlhodobejších vzdelávacích aktivít, akými sú napríklad kurzy, sa viac zúčastňujú muži a to o 6 % viac ako ženy. Tie sa naopak vo väčšej miere zúčastňujú seminárov či workshopov s kratším trvaním, najčastejšie jednodňovým.
S nedávnou pandémiou Covid-19 množstvo pracovníkov muselo zo dňa na deň zmeniť svoje pracovné návyky a viac ako kedykoľvek predtým sa spoľahnúť na technológie a nové systémy. Práca z domu si vyžadovala byť flexibilným a prispôsobiť sa. Pandemické opatrenia sa tak stali hnacím motorom pre doplnenie rôznych zručností, hlavne pri práci s počítačom či aplikáciami umožňujúcimi pracovať na diaľku.
„Rovnako ako sa vyvíja technologický pokrok a žiada si znalosť nových zručností by reakciou na hospodárske, sociálne aj environmentálne zmeny mal byť intelektuálny kapitál. Kvalitné celoživotné vzdelávanie je základným predpokladom pre lepšie ekonomické aj spoločenské postavenie jednotlivca, firmy, ale aj spoločnosti celkovo. Rozvoj a zdieľanie poznania by sa malo stať poslaním každého človeka,“ hovorí Daniel Bacík.
Vzdelanejší zamestnanci sú väčším prínosom pre firmy
Ako vyplýva z prieskumu, motiváciou účasti na neformálnom vzdelávaní je najmä zlepšenie zručností z odboru (43,8%), získanie nových poznatkov z oblasti, ktorá ich zaujíma (37,1 %), získanie certifikátu alebo osvedčenia (32,5%). U tretiny zamestnancov ide o predídenie pred stratou zamestnania (34%) alebo o kariérny postup (27,8%). No jednoznačne najviac zastúpeným dôvodom je vyžadovanie zamestnávateľom alebo zákonom (74,9%).
Kontinuálne vzdelávanie pomáha pracovníkom rozvíjať a udržiavať znalosti v odbore alebo kariérne rásť, no prispieva aj k lepším hospodárskym výsledkom firmy a jej konkurencieschopnosti na trhu. Pomáha aj neekonomickým cieľom, ako sú osobné naplnenie, zlepšenie zdravia, podpora komunity či sociálne začlenenie. Napríklad počas pandémie a lockdownu pomohla znalosť využívania technológií zostať v kontakte s priateľmi a rodinou.
„Účasť na vzdelávaní a odbornej príprave dospelých je do značnej miery ovplyvnená ich zamestnaním. Viac ako 70 % vzdelávacích aktivít ľudí v rámci neformálneho vzdelávania súviselo s ich zamestnaním a bolo financované ich zamestnávateľom. Len 9 % ľudí sa zúčastnilo vzdelávacej aktivity nesúvisiacej s ich pracovnou činnosťou,“ vysvetľuje odborník.
HR manažér Erik Kaľavský z PLANEO Elektro tieto slová potvrdzuje: „Počas karantény sme spustili online školenia v spolupráci s internými aj externými školiteľmi. Zamestnanci na rôznych pozíciách sa tak mohli na báze pravidelných stretnutí rozvíjať priamo z domu. Systém efektívneho online vzdelávania budeme aplikovať aj v dobe, kedy pandémia povolí všetky obmedzenia, pretože sa ukázal ako rýchly a správny komunikačný nástroj. V kombinácii so vzdelávaním v teréne sa stane online vzdelávanie našich zamestnancov praktickým a dostupným mentorom a koučom.“
Rozdiely v neformálnom vzdelávaní sa totiž týkajú nielen pohlavia, ale aj oblasti zaradenia – najviac sa vzdelávajú zamestnanci v službách (60,9 %), priemysle (31,5 %) a stavebníctve (6,1 %). Najmenej zastúpení pracovníci v pôdohospodárstve – len 1,5 percenta. Pri bližšej špecifikácii využívajú firemné vzdelávanie najmä technici a odborní pracovníci (18,6 %), nasledujú kvalifikovaní remeselníci (17,1 %), operátori a montéri strojov (14,9 %), pracovníci v službách a obchode (14,4 %), špecialisti (13,8 %) a administratívni pracovníci (10,7%).„Zaznamenali sme zvýšený dopyt po inovatívnejších formách vzdelávania a preto poskytujeme holistickejší a čoraz viac prepracovaný prístup k celoživotnému vzdelávaniu. Už to nie sú len kurzy cudzieho jazyka, či softskills tréningy, ale počas pandémie sme vo veľkej miere poskytovali tréningy reziliencie, teda osobnej odolnosti, či stress manažmentu. Hľadáme flexibilné možnosti vzdelávania, prispôsobujeme sa potrebám firiem a ich zamestnancov, vytvárame partnerstvá s inými aktérmi, vrátane zamestnávateľov, odborových združení či štátnej správy,“ dodáva D. Bacík.
foto: PLUS Academia / pixabay.com