Hoci si dnes väčšina Slovákov spája Štedrú večeru s vyprážanou rybou a zemiakovým šalátom, pohľad do tradícií odhaľuje oveľa pestrejšiu paletu chutí a zvykov, ktoré sa v jednotlivých regiónoch líšili už od dávnej minulosti. Nahliadnite do minulosti spolu s etnologičkou Katarínou Nádaskou, ktorá prezradila, ako sa domácnosti v slovenských regiónoch pri sviatočnom stole líšili a ako sa tradičné recepty premietajú do dnešnej kuchyne. S Lidlom vás spoločne presvedčia, že zázračné okamihy sa oplatia každý deň.
Etnologička Katarína Nádaská vysvetľuje, že na východnom Slovensku sa v prvej polovici 20. storočia podávalo až 12 jedál, čo symbolicky odkazovalo na 12 mesiacov v roku, kým v strednej a západnej časti krajiny to bývali najčastejšie 3, 6 alebo 9 jedál, čo boli zasa magické čísla. Každé jedlo predstavovalo určitú prosbu či želanie – zdravie, bohatstvo či spokojný dobytok. „Išlo o malé porcie. Každý mal ochutnať z každého jedla, ktoré sa podávalo, lyžičku či dve, pričom všetky jedlá, ktoré sa uvarili na Štedrý večer, sa museli zjesť. Nič sa nemohlo odkladať na ďalší deň, pretože vtedy sa už varilo nové jedlo,“ hovorí Nádaská.
Štedrá večera, ako ju poznáme dnes
Hoci sa dnes zdá klasická vyprážaná ryba so šalátom ako večný slovenský štandard, realita je iná. „Toto jedlo sa na Slovensku rozšírilo až po druhej svetovej vojne,“ objasňuje etnologička. Skôr ju podľa nej pripravovali len v Prešporku, ktorý bol ovplyvnený viedenskou kuchyňou a práve tam boli vyprážané mäsá oveľa častejšie. Výrazný vplyv priniesla aj prvá Československá republika. „Prichádzajúci Česi si so sebou priniesli české zvyky a časť ich národnej kuchyne, pre ktorú sú tradičné práve vyprážané mäsá. To nás výrazne ovplyvnilo,“ dodáva etnologička.
Katolíci postili, protestanti robili zabíjačky
Etnologička opisuje aj ďalšie odlišnosti vo vianočnom menu. Zásadné rozdiely spôsobovalo náboženské rozvrstvenie Slovenska. „Katolíci držali pôst počas celého adventu a aj na Štedrý večer, preto u nich dominovali ryby – varené, dusené, pečené, kyslé, solené či sušené,“ približuje Nádaská. Naopak, protestanti, kde pôst pred Vianocami nebol, si zvykli dopriať výdatnejšie jedlá. Zabíjačky tesne pred sviatkami boli u nich bežné, a tak na sviatočných stoloch nechýbala kapustnica, klobásy, huspenina, jaternice či krvavničky.
Vianočné polievky podľa regiónu
Aj keď dnes má väčšina domácností na štedrovečernom stole už spomínanú kapustnicu, v minulosti to nebolo pravidlom. Tento zvyk sa na našom území udomácnil až oveľa neskôr. Podľa etnologičky mal každý región svoju vianočnú polievku. Kým na juhu krajiny preferovali rybacie polievky ako halászlé z viacerých druhov rýb, v Bratislave a okolí prevládala prešporská vianočná rybacia polievka. Inde zasa obľubovali strukovinové polievky ako šošovicová, fazuľová či zemiaková.
Po polievke nasledovala najčastejšie ryba, po nej zasa rôzne druhy kaší. Gazdiné najradšej pripravovali obilninové kaše, ktoré zvykli osladiť medom, kukuričné kaše, ale aj takzvanú „Ježiškovu kašičku,“ ktorú dnes poznáme ako tradičnú krupicovú kašu. „Niekde sa okrem toho podávali aj prívarky – napríklad šošovicový prívarok, alebo hrachová zapekaná kaša. Ďalej sa pripravovali aj pirohy plnené zemiakmi či bryndzou, ale aj opekance, lámance s makom poliate maslom, no a v neposlednom rade koláče ako štedrák či vianočka,“ uzatvára odborníčka.
Lidl nezaháľa a zákazníkom v predvianočnom čase ponúka široký výber surovín, ktoré sa využijú pri príprave štedrovečernej večere. Samozrejme, nesmie chýbať kvalitná kvasená kapusta na znamenitú kapustnicu. Ak ste fanúšikmi tradičného vianočného menu a neviete si predstaviť rodinnú večeru bez kapra, na pultoch Lidla ho určite nájdete. Okrem toho má v ponuke bohatý výber údenín vrátane staroslovanskej klobásy Pikok. Ak ste zatúžili upiecť na tieto Vianoce lahodné bryndzové oblátky – teraz je ten správny čas. V Lidli nájdete Pilos – Slovenskô plnotučnú bryndzu len za 1,49 eur. Štedrý večer s Lidlom nikdy nechutil lepšie!
Pripravila: Katarína Winklerová
Foto: Lidl a unsplash