V očiach pomstiteľa je príbeh o predsudkoch, o vine a odpustení, o krivde. O pomste a nezmyselnom roky trvajúcom nepriateľstve dvoch klanov a o odvrátenej strane oddanosti. Ono sa totiž nestačilo v klane iba narodiť, bolo treba zžiť sa s jeho podstatou, tradíciami a rešpektovať vôľu vodcu. V srdci k nemu pociťovať lásku a oddanosť. Bezvýhradne.
„Je to kniha najmä o tom, že nenávisť plodí iba nenávisť. A na pozadí toho sa odohráva ľúbostný príbeh, ktorý sa podľa mňa mohol pokojne odohrať presne takto,“ dodáva Kristína.
Jedna búrka a stroskotaná loď spustia lavínu udalostí, ktoré obrátia Nessin život naruby. Keď na ostrov Eigg vtrhnú dobyvatelia zo znepriateleného klanu, je nútená ukryť sa medzi skalami.
Alexander MacLeod sa pridal k strýkovej výprave s cieľom pomstiť smrť jeho mužov, no ani vo sne by mu nenapadlo, že na protivníkovom území natrafí na vystrašenú mladú ženu a… na lásku. Stačil však jediný pohľad do hlbokých očí, aby pozmenil svoje úmysly a odplatu nahradila snaha o záchranu nevinnej dievčiny. Lenže na ceste za vytúženým šťastím stojí priveľa prekážok – nielen dlhoročná nenávisť medzi klanmi, ale aj Nessina strata pamäti a hrozba odhalenia jej pravej totožnosti.
Alexander je však odhodlaný ochrániť Nessu pred hroziacim nebezpečenstvom, a to i napriek nesúhlasu rodiny a možnosti, že Nessa si jedného dňa spomenie, kto bol v skutočnosti muž, čo ju ohrozoval na jej rodnom ostrove…
Eigg bol malý ostrov. Vyzeral vraj ako srdce — zelené srdce uprostred mora. Ukrýval sa na ňom jediný hostinec, kde sa začal jej príbeh. Jej matka bola miestna pobehlica, krásna chudobná sirota, ktorej hostinský poskytoval strechu nad hlavou a jedlo za to, že obsluhovala osamelých mužov — a veru nemala núdzu o prácu. Dlhé roky nepočala dieťa, ľudia o nej rozprávali, že je jalová, ale pravda bola kdesi inde… Jedného dňa predsa len oťarchavela, no krutý osud jej nedoprial okamih vytúženého šťastia, po akom tak veľmi túžila. Preto sa nemluvňa, čo priviedla na svet, dostalo k rybárovi, ktorý sa zľutoval nad nevinným životom.
V očiach pomstiteľa je síce fiktívny a dvojica hlavných hrdinov vyfabulovaná, ale ústredný konflikt bol vo veľkej miere inšpirovaný skutočnou udalosťou masaker na ostrove Eigg, pri ktorej zomreli všetci obyvatelia.
A tu nastupuje Kristína ako autorka. „Chcela som iba priblížiť udalosť, ktorá bola dôsledkom nepriateľstva dvoch klanov, a priniesť príbeh o láske, ktorá sa pokojne mohla odohrať na pozadí nezmyselnej nenávisti a pomsty.“
Prečítajte si úryvok z knihy V očiach pomstiteľa:
Do tváre jej šľahal mrazivý dážď, nemohla sa dostatočne hlboko nadýchnuť. Stála osihotená v pustatine bičovanej búrkou a nevedela nájsť ovcu. Točila sa v kruhu, pre hustý lejak nevidela ani na krok, ale nesmela sa vzdať, zostala jej iba ovca, nikto iný. Odrazu prestalo pršať, akoby niekto zastavil dážď švihom biča. Rozbúrené more zmietalo vo vlnách loď so zlomeným sťažňom. Na nebi plachtili oblaky tak rýchlo, že ich nestíhala sledovať. Slnko, čo spoza nich sem-tam vykuklo, sa už nížilo k horizontu. Počula tichý šum vodopádu aj zosúvajúcu sa skalu.
Hej, Alexander, našiel si niečo? Videl si niekoho? zakričal ktosi.
A potom už len padala.
Strhla sa s krikom zo sna, po lícach jej stekali slzy. Ktosi jej vošiel prstami do vlasov a pritiahol tvár k čomusi pevnému a zároveň teplému. Vnímala tlkot srdca i pravidelný pohyb hrude, na čele cítila ťažký dych. V komôrke bolo šero, netušila, kde je. „Dougall?“ hlesla rozrušene.
Ruka v jej vlasoch znehybnela, hruď pri jej tvári stuhla. „Bol to iba sen.“
Odtiahla sa a zdvihla hlavu.
Hej, Alexander, videl si niekoho?
Rozochveli sa jej dlane, vytrhla sa mu z objatia a štvornožky odplazila k dverám. Snažila sa ich otvoriť, ale boli zamknuté. Začala na ne búšiť päsťami.
„Nessa!“ ozval sa Alexander trpezlivo.
Ani sa neobrátila.
„Tak ľahko sa neotvoria!“
No ona sa nevzdávala, trieskala po nepoddajnom dreve, hoci jej už od bolesti horeli hánky. Potrebovala sa dostať ďaleko od neho.
Zrazu ju zozadu schmatol a uväznil jej ruky vo svojich. „Ublížiš si, Nessa.“
Chcela sa mu vykrútiť, no bol silnejší než ona.
„Nessa, hovor so mnou!“ žiadal.
Keď mu celá zadýchaná pozrela do očí, zamrzla. Aké sú zvláštne… Zmätene krútila hlavou. Bože, prečo si nedokáže spomenúť?
Milan Buno, knižný publicista