Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila 29. september za Svetový deň srdca. Má nám pripomínať, aké je dôležité venovať pozornosť nášmu srdcu, ktoré zlyháva u mnohých ľudí bez ohľadu na vek. A hoci je to práve srdce, ktoré nás často zrádza, nie vždy je to jeho vina. Všetko v našom tele je prepojené, nič nefunguje osamotene. Nezdravá strava, nedostatok pohybu, stres, cigareta či alkohol – ničí naše telo. Tieto zlé návyky sa hromadia, až kým nevytvoria nebezpečnú lavínu zdravotných problémov. Preto je dôležité, aby sme si práve na Svetový deň srdca pripomenuli nielen naše srdce, ale aj obličky, cievy a ďalšie orgány, ktoré sú súčasťou tejto komplexnej rovnice zdravia.
Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým výskytom kardiovaskulárnych ochorení. Hoci často aj vieme o rizikových faktoroch, ako je vysoký krvný tlak, vysoký LDL cholesterol, často ich ignorujeme, až kým sa neobjaví vážny problém – zlyhanie srdca. Na tlačovej konferencii pri príležitosti Svetového dňa srdca predstavila Doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc, FESC, FHFA, prednostka Kardiologickej kliniky LFUK a NÚSCH a prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti plán tohtoročnej edukačnej kampane. Slovenská nadácia srdca pri Slovenskej kardiologickej spoločnosti v spolupráci s pacientskou organizáciou Únia pre zdravšie srdce sa s podporou partnerov sa snažia šíriť osvetu o rizikových faktoroch srdcovocievnych ochorení a propagovať význam prevencie. Tento rok organizuje Slovenská nadácia srdca edukačnú kampaň s názvom „Všetko so všetkým súvisí.“ V rámci nej bude druhý októbrový týždeň merať krvný tlak a robiť skríningové pletyzmografické vyšetrenie v spoločenskom vozni Železníc slovenskej republiky v smere Bratislava – Košice – Bratislava.
Problémom je lepšie predchádzať
Ak nemáte zdravotné problémy, alebo si myslíte, že vám nič nie je, nezaujímame sa o stav svojho organizmu. Pritom zdravotné problémy, ktoré poškodzujú srdce, začínajú často nenápadne a bez bolesti, človek nevie, že nimi trpí.
„Úlohou všeobecného lekára je identifikovať rizikové faktory alebo ochorenia u pacienta. Potom pacientov poučíme o rizikových faktoroch, povieme im režimové opatrenia a navrhneme spôsoby liečby. Každý pacient s rizikovými faktormi by si mal upraviť svoj životný štýl a na nás je cielená terapia rizikových faktorov, aj ochorení. Od 1. januára 2024 sa nám znovu rozšírili možnosti pre pacientov a tak máme v rukách správnu liečbu artériovej hypertenzie, cholesterolu a robíme aj základný manažment obézneho pacienta,“ hovorí MUDr. Peter Makara, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného a praktického lekárstva. Ak zostaneme v téme srdca, Všeobecný lekár teraz dokáže manažovať artériovú hypertenziu, vysoký LDL cholesterol, NON – HDL cholesterol, obezitu a tiež pravidelnú kontrolu funkcie obličiek. Každá preventívna prehliadka je príležitosťou dozvedieť sa o stave svojho zdravotného účtu.
Zdravotné problémy, ktoré tiež poškodzujú srdce
Dlhodobo zvýšená hladina LDL (zlého) cholesterolu v krvi môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Cholesterol sa usádza na stenách tepien a znižuje ich priechodnosť. Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien. Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie ako sú srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov. Preto je pri rizikových a vysoko rizikových pacientoch úlohou liečby znížiť ho na minimálne hodnoty. Keďže zvýšený LDL cholesterol nevidíte ani necítite, netreba sa nechať zmiasť pocitom, že je všetko v poriadku. Ak vám lekár predpísal lieky, užívajte ich, a nevysadzujte ich ani v prípade, že sa vám polepší!
Artériová hypertenzia ako jedna z najčastejších chronických chorôb je rizikovým faktorom pre mnohé ďalšie kardiovaskulárne ochorenia, napríklad pre srdcové zlyhávanie, cievnu mozgovú príhodu, chronickú ischemickú chorobu srdca i infarkt myokardu. Postihuje 40 až 50 % dospelých ľudí vo veku nad 18 rokov. Napriek tomu približne polovica ľudí s vysokým krvným tlakom vôbec nevie o tom, že má vysoký krvný tlak, pretože nepociťujú žiadne príznaky a ťažkosti. Aby sa zabránilo vzniku mnohých vážnych komplikácií, je preto potrebné zistiť a liečiť ju včas. Jediný spôsob, ako sa to dozvedieť, je dať si správne odmerať krvný tlak. Hraničnou hodnotou pre začatie liečby hypertenzie je tlak krvi 140/90 mmHg a vyšší. Ide o chronické ochorenie, ktoré sa nedá úplne vyliečiť. Je však možné ho dobre a dlhodobo kontrolovať. Optimálne hodnoty krvného tlaku u zdravého človeka sú 120/80 mmHg.
Ochorenia žíl a kardiovaskulárne ochorenia sú úzko prepojené, pretože obidva systémy – žilový aj srdcovo-cievny – zohrávajú kľúčovú úlohu v cirkulácii (obehu) krvi v tele. Preto pri ochoreniach žíl (žilového systému), môže dochádzať k zhoršeniu návratu krvi do srdca a naopak, ochorenia srdca (kardiovaskulárne ochorenia), môžu ovplyvniť funkciu žíl, napríklad znížením srdcového výdaja, čo môže spôsobiť hromadenie krvi v dolných končatinách a viesť k tvorbe opuchov a vzniku kŕčových žíl. Tento komplexný vzťah medzi žilami a srdcom podčiarkuje dôležitosť prevencie, včasnej diagnostiky a liečby ochorení, ktoré postihujú tieto dva systémy.
Obličky a srdce sú zdanlivo nesúvisiace orgány, no sú prepojené natoľko, že porucha jedného vytvára podmienky na poškodenie funkcie druhého. Mnohým úmrtiam na infarkt myokardu či cievnu mozgovú príhodu by sa dalo zabrániť, keby sa ľudia starali o svoje obličky.
„Obličky majú veľkosť približne dvoch mužských pästí, ich práca v organizme je však enormná. Obličky hospodária s vodou a minerálnymi látkami. Za deň vyprodukujú približne 200 litrov primárneho moču, vylúčia 1 – 2 litre, všetko ostatné vstrebávajú. Pri práci s minerálnymi látkami je to vo väzbe na srdce najmä práca so soľou. Majú tiež endokrinnú funkciu, ak hovoríme o väzbe na srdce, je to metabolizmus hormónu (vitamínu) D. Ak sa v obličke nevytvorí vitamín D, telo nevie správne hospodáriť s vápnikom. Bežný hormón D získavame opaľovaním a stravou, a neaktívny musí prejsť obličkou, aby sa z neho stal aktívny. Ak neprejde, vzniká sekundárna hyperparatyeróza, a pri nej sa vápnik neukladá správne do kostí, ale po celom organizme. A to je problém a úplne najväčší je v tom, že sa ukladá do ciev. To už je veľmi rýchla cesta k ateroskleróze, ktorej výsledkom je často infarkt myokardu,“ hovorí Doc. MUDr. Martin Demeš, PhD, MPH, hlavný odborník MZ SR pre nefrológiu.
Ochorenia obličiek spočiatku nespôsobujú žiadne výrazné problémy. Mnohí pacienti preto vyhľadajú lekára príliš neskoro, keď je už ochorenie nezvratné a poškodilo aj iné orgány. Najviac ohrození sú pacienti s cukrovkou a vysokým krvným tlakom, preto by mali svoje obličky kontrolovať pravidelne. Funkciu obličiek je možné jednoducho odhaliť vyšetrením moču a krvi. Ak sa podarí chronické ochorenie obličiek (CKD – Chronic Kidney Disease) diagnostikovať včas, dá sa úspešne liečiť, zastaviť postup ochorenia a tak aj predchádzať jeho komplikáciám. Správna a dostatočne včasná liečba obličkových ochorení môže dlhodobo znížiť zdravotné riziká, a to nielen v súvislosti s obličkami, ale zároveň aj zdravím srdca a ciev.
Hlavný odborník MZ SR pre nefrológiu ešte upozorňuje: „Obličkové ochorenia nebolia. Väčšinou sú chronické a prídeme na ne často náhodou pri preventívnej prehliadke. Veľakrát, a je to približne 20 percent pacientov, príde už vo finálnom zlyhaní obličiek a potrebujú hneď dialýzu. V tom je zákernosť tejto choroby.“
Foto: Accelerate a unsplash.com