Nenápadný dom vo Veľkej Lehôtke na Hornej Nitre. Na dverách jednej z miestností vás víta ceduľka: „Želám vám veľa nadprirodzených síl, aby ste sa ku mne vracali, veľa smiechu, aby ste sa tu dobre cítili, veľa priateľov, lebo bez nich by sa vám žilo ťažko… A veľa lásky.“
Záľuba vytiahla Ľudmilu Bátorovú z ťaživého stereotypu, oslobodila ju od chmúrnych myšlienok. Sama vraví, že nebyť maľovaných kraslíc, bola by vraj ošedivela.
Pred rokmi sa jej narodila dcéra. Spočiatku sa zdalo, že je všetko v poriadku, no ukázalo sa, že dievčatko sa nevyvíja. Malá rástla, mala už sedem, no ešte stále nechodila. Skúste si predstaviť zúfalstvo matky, keď nedokáže pomôcť vlastnému dieťaťu. Plynuli roky, a pani Ľudmila sa nemohla ani pohnúť z domu – nemohla predsa nechať dcéru bez dozoru.
„Jedného dňa mi kamarátka poradila, aby som si našla nejakého koníčka,“ spomína. „Inak sa vraj so všetkého zbláznim.“
Možno sa práve blížila Veľká noc – na tom dnes už nezáleží, jedným slovom, nešťastnica sa rozhodla, že bude zdobiť kraslice. Vybrala sa za známou, ktorá na to používala vosk. Možno sa bála budúcej konkurencie – veľa jej totiž toho neukázala, a tak začínajúcej krasličiarke neostávalo nič iné, len pustiť sa vlastnou cestou. A najmä skúšať a skúšať… Dnes už hádam niet techniky, ktorú by neovládala, niet vajíčka, ktoré by nedokázala ozdobiť – od holubičieho po pštrosie. Prešlo však toľko rokov…
Vajíčko treba najprv prevŕtať, obsah z neho dierkou vyfúknuť, potom ho nechať dvanásť až dvadsaťštyri hodín odmastiť, opäť z neho všetko vyfúknuť, následne vyumývať v saponátovom roztoku, prepláchnuť pod tečúcou vodou a napokon nechať poriadne uschnúť. No to je len začiatok – až teraz môžete začať so zdobením krehkej škrupinky.
Dnes je pani Bátorová vychýrená krasličiarka – svoje umenie predvádzala na festivaloch ľudového remesla po celom Slovensku, ale aj v Rakúsku, Turecku, vo Fínsku či v Dubaji. V istom starobylom talianskom mestečku ju, vďaka mimoriadnej šikovnosti, už dávno prijali za svoju. To, že spolupracovala s rozhlasom či televíziou, vraj ani nestojí za reč, no aj v týchto dňoch, ako lektorka, pôsobí v prievidzskom Hornonitrianskom múzeu.
Veľká noc bude pre ňu tiež pracovná – bude predvádzať v pribylinskom skanzene ako sa zdobia vajíčka.
Raz ju na akomsi jarmoku oslovila istá Američanka. „Vraj, keby som žila v USA, bola by zo mňa milionárka,“ smeje sa pani Ľudmila. „No už len to by mi chýbalo.“ Veď susedia, ktorí ju kedysi úprimne ľutovali, jej dnes aj závidia.
Nuž, čo dodať – veď závisť, tak ako veľkonočné kraslice, k Slovensku predsa patria.
P. S.: Od soboty 23. marca je v Regionálnom múzeu v Mojmírovciach výstava veľkonočných kraslíc ľudovej umelkyne Ľudmily Bátorovej. Bližšie informácie záujemcovia získajú na telefónnom čísle 0907 673 575.
Pripravil: Ján Greš
Foto: autor a archív Ľ. B.