K Veľkej noci patria kraslice

0
388
kraslica

Nenápadný dom vo Veľkej Lehôtke na Hornej Nitre. Na dverách jednej z miestností vás víta ceduľka: „Želám vám veľa nadprirodzených síl, aby ste sa ku mne vracali, veľa smiechu, aby ste sa tu dobre cítili, veľa priateľov, lebo bez nich by sa vám žilo ťažko… A veľa lásky.“

Záľuba vytiahla Ľudmilu Bátorovú z ťaživého stereotypu, oslobodila ju od chmúrnych myšlienok. Sama vraví, že nebyť maľovaných kraslíc, bola by vraj ošedivela.

Pred rokmi sa jej narodila dcéra. Spočiatku sa zdalo, že je všetko v poriadku, no ukázalo sa, že dievčatko sa nevyvíja. Malá rástla, mala už sedem, no ešte stále nechodila. Skúste si predstaviť zúfalstvo matky, keď nedokáže pomôcť vlastnému dieťaťu. Plynuli roky, a pani Ľudmila sa nemohla ani pohnúť z domu – nemohla predsa nechať dcéru bez dozoru.

„Jedného dňa mi kamarátka poradila, aby som si našla nejakého koníčka,“ spomína. „Inak sa vraj so všetkého zbláznim.“

Kraslice, Batorová

Možno sa práve blížila Veľká noc – na tom dnes už nezáleží, jedným slovom, nešťastnica sa rozhodla, že bude zdobiť kraslice. Vybrala sa za známou, ktorá na to používala vosk. Možno sa bála budúcej konkurencie – veľa jej totiž toho neukázala, a tak začínajúcej krasličiarke neostávalo nič iné, len pustiť sa vlastnou cestou. A najmä skúšať a skúšať… Dnes už hádam niet techniky, ktorú by neovládala, niet vajíčka, ktoré by nedokázala ozdobiť – od holubičieho po pštrosie. Prešlo však toľko rokov…

Vajíčko treba najprv prevŕtať, obsah z neho dierkou vyfúknuť, potom ho nechať dvanásť až dvadsaťštyri hodín odmastiť, opäť z neho všetko vyfúknuť, následne vyumývať v saponátovom roztoku, prepláchnuť pod tečúcou vodou a napokon nechať poriadne uschnúť. No to je len začiatok – až teraz môžete začať so zdobením krehkej škrupinky.

kraslice v miske

Dnes je pani Bátorová vychýrená krasličiarka – svoje umenie predvádzala na festivaloch ľudového remesla po celom Slovensku, ale aj v Rakúsku, Turecku, vo Fínsku či v Dubaji. V istom starobylom talianskom mestečku ju, vďaka mimoriadnej šikovnosti, už dávno prijali za svoju. To, že spolupracovala s rozhlasom či televíziou, vraj ani nestojí za reč,  no aj v týchto dňoch, ako lektorka, pôsobí v prievidzskom Hornonitrianskom múzeu.

Veľká noc bude pre ňu tiež pracovná – bude predvádzať v pribylinskom skanzene ako sa zdobia vajíčka.

Raz ju na akomsi jarmoku oslovila istá Američanka. „Vraj, keby som žila v USA, bola by zo mňa milionárka,“ smeje sa pani Ľudmila. „No už len to by mi chýbalo.“ Veď susedia, ktorí ju kedysi úprimne ľutovali, jej dnes aj závidia.

Nuž, čo dodať – veď závisť, tak ako veľkonočné kraslice, k Slovensku predsa patria.

P. S.: Od soboty 23. marca je v Regionálnom múzeu v Mojmírovciach výstava veľkonočných   kraslíc ľudovej umelkyne Ľudmily Bátorovej. Bližšie informácie záujemcovia získajú na telefónnom čísle 0907 673 575.

kraslice v miske

Pripravil: Ján Greš
Foto: autor a archív Ľ. B.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu