Váš život je už od mladého veku
spojený s umením. Dnes ste uznávaný nie len ako architekt, dizajner, ale
aj ako umelec a autor knihy The Art of Freedom. Aká bola Vaša cesta za
profesionálnou umeleckou dráhou?
Niektoré veci sú nám
jasné ešte predtým, ako si ich uvedomujeme. Je to známe ako “účel
života”. Zmysel života je niečo iné… Objaviť účel svojho života je
jednak povinnosť, ale aj náhoda. Náhodou som vedel od detstva, že rád
kreslím a vyrábam rôzne vecičky.
Ľahké to nebolo, pretože študovať čisté umenie bolo vyhradené pre elitu. Každý vie prečo a ako.
Ale
láska k umeniu ma nikdy nesklamala. Takže som pri umení a dizajne ostal
“navždy”… Dnes už viem, že je to účelom môjho života.
Ak sa zameriame na dizajn. Hľadanie a zároveň
prepojenie krásy a funkcie , ktorý vytvorí jeden celok je určite
náročné. Mohli by ste nám bližšie charakterizovať svoju dizajnérsku
prácu.
Pre každého tvorivého človeka je jeho alebo jej
metóda unikátne osobná. Nedá sa sfalšovať. Pre mňa je najdôležitejšie
“nemyslieť”. Začínam vždy tvoriť bez predsudkov. Viem, že sa nesmiem a
nechcem zväzovať koncepciami, ktoré už existujú. V mojom svete platí len
to, že je všetko uskutočniteľné. Základná otázka je: “prečo by nie…”
Ktoré štylistické prvky možno nájsť vo Vašich dizajnérskych prácach?
Farba, tvary, voľná kompozícia, sloboda vyjadrenia.
Aké je výtvarné riešenie, samotný dizajn, ktorý zahrňa tvar, líniu, obrysy, farby?
Vždy
myslím na užívateľa. Komu je môj dizajn určený a ako chcem prispieť k
pocitu šťastia. Chcem, aby boli ľudia okolo mňa šťastní. Ak dizajn a
umenie zvládne túto úlohu, tak ideme na to.
Nie len vlasy sú ozdobou ženskej krásy, ale aj doplnky.
Jednou neodmysliteľnou súčasťou ženského šatníka každej dámy je
dizajnérska šatka. Ste jedným z mála dizajnérou, ktorý vytvoril umeleckú
kolekciu dizajnérskych šatiek. Aká je škála farebnosti a ako by ste ich
charakterizovali?
Hodvábna šatka je tajná zbraň
krásnej ženy. Ja som na to prišiel už dávno, ale platí to čoraz viac aj
dnes. Dokonca aj svetoví módni návrhári to nahlas hovoria, napriklad
Donna Karan. Šatky už navrhujem niečo cez 20 rokov, sporadicky. Prvé
boli predávané v USA a Japonsku a dnes sú už “vintage”. Nedávno som
vytvoril team ľudí, ktorý som nazval me:me:me, a začali sme tvoriť nové
šatky. www.mememe4you.com
V tomto prípade sú tieto šatky založené na
mojom umení a náš team sa podieľal na finálnom dizajne. Musím spomenúť
partnerky v dizajne: Polina Zaika a Patricia Cameron. Polina je guru v
interiéroch a Patricia je art dealer. Super fun team.
Farby sú vyberané veľmi precízne, aby zvýraznili tvár, pokožku a oči ženy. Funguje to na 100%.
Leto a s ním spojené všetky spektra voľnosti. Jedným z
nich je voľnosť a rýchlosť pohybu po morskej hladine . Vašou inšpiráciou
bol v tomto prípade surfing, ktorý Vás inšpiroval až na dizajnovanie
tašiek.
Mám rád prekvapenia, ako napríklad keď ma
niekto osloví s požiadavkou nového dizajnu. Takto prišiel ku mne jeden
pán z francúzskej firmy a požiadal o dizajn tašky, pri ktorom som musel
použiť recyklované materiály. Našli sme pekný materiál z “kite
surfing”, ktorý je podobný plachte z plachetníc, ale ľahší. Navrhol som
niekoľko variant a už od začiatku bolo jasné, že každá taška bude
musieť byť unikátna, pretože sme chceli použiť rôzne prvky plachty.
Výsledok bolo niečo ako abstraktné umenie. Usmievam sa len pri tej
spomienke, ako som strihal každú tašku…
Celá myšlienka tejto realizácie má nádych slobody a už len preto ma to nadchlo. Volný vietor na mori a smer do neznáma…
Architektúra je umenie a veda zároveň. Charakteristickou
črtou vo Vašej práci je vytváranie kvality s dôrazom na estetické
cítenie.
Architektúra je obmedzovaná zákonmi, ktoré
chránia užívateľa a zároveň stanovujú limity pri výstavbe. Výšky budov
sa striktne dodržiavajú podľa zonovacieho územného plánu. Žiadne vínimky
a žiadne čierne stavby. Takže architekt musí vymyslieť, ako navrhnúť
esteticky zaujímavú stavbu. Na Slovensku máme výborných architektov
svetovej úrovne. Ja sa venujem najmä obytným domom a menším komerčným
realizáciám, ale dotiahnem návrhy od exteriéru až do interiéru a
samotného nábytku, kobercov, svietidiel atd.
Samotné výsledné dielo je vždy dokonalé, ak je vždy v
jednom súlade. Do výsledného diela patrí nábytok, ktorý ho dotvára. Vaša
kolekcia nábytku je dostupná širokej verejnosti. Aké sú v tomto prípade
jeho charakteristické črty.
Nábytková tvorba ma zaujímala už na Slovensku, pretože dobrý dizajn vtedy nebol nikde vidieť.
V
súčasnosti je v popredí kvalita, takže cieľ dizajnu sa trošku posunul.
Môj nábytkový dizajn má si berie za hlavný cieľ vytvorenie nábytku ako
ikonického objektu. Môj myšlienkový proces zahrňuje funkčnosť a kvalitu
materiálov, ale okrem toho musí samotný návrh byť charakteristický ako
“Heger” a unikátny v porovnaní so všetkým, čo sa vo svete dizajnu deje.
Nemám rád uniformitu. A nemám rád “kopírovanie”.
Dotvorenie celkového dizajnu priestoru zahrňa aj
samotná podlažná plocha. Koberec je jedným z umelecko-vizuálnych kusou.
Mohli by ste nám priblížiť práve túto umeleckú stopu.
Koberce
sú fascinujúce. Predstavme si ruky ľudí, ktorí zaväzujú tisíce uzlíkov
tenkého hodvábu, aby vytvorili jedinečn vzor pre budúce storočia. Koľko
ľudí vlastne vie, že staré (takmer zničené) koberce maju obrovskú
hodnotu. Viac ako nové, čisté…
Ja mám ku kobercu vzťah možno aj
preto, že som sa ako dieťa hral s anglickými autíčkami na Perzskom
koberci u starej mamy. Bol to nádherný koberec 4m x 3m a mal krásne
vzory.
Moje návrhy kobercov odzrkadľujú moju výtvarnú tvorbu, pretvarovanú na koberec. Je to samozrejme iné zviera…
Zavítajme teraz teda do Vášho ateliéru, Vaše umelecké diela sú odrazom Vášho kréda slobody.
Pojem “sloboda” je neuveriteľne komplexný. Ako väčšina
ľudí, aj ja chcem slobodu. Kvôli slobode som aj išiel na skusy do sveta.
Zo všetkých kategórií slobody pre mňa je dôležitá sloboda vyjadrenia
toho, čo cítim. Vyjadriť to, čo by som chcel priniesť do diskusie.
Sloboda podnikania s tým súvisí. Ak nemôžeme robiť to, čo chceme, tak
nie sme slobodní. Sloboda milovať to, čo chceme. Aj človeka, ktorého
chceme milovať. Sloboda finančná je spojená s tými inými slobodami. No
nie? (úsmev)
Okrem toho, maľby plné vášne a energie, kde figura je niekedy len v náznaku, vťahujú nás do svojho univerzálneho sveta…
Moje
práce sú úprimné a dá sa povedať, že v nich vyjadrujem svoju dušu. A
niekedy aj chcem, aby moje práce “hovorili”. Aby divák videl aj seba a
svoje prežívanie, keď pozerá na moje práce. Nevadí, že niekedy pracujem
abstraktne. Aj abstraktný odkaz je odkaz. Energia má svoju formu.
Vyjadrujem energiu, ktorá je pre všetkých životne dôležitá. Tá istá
energia, ktorú vložím do diela, pri pozeraní “vyskočí” na diváka a divák
pocíti presne to, čo som tam vložil. Skeptici neveria, ale zistia.
Predstaviť dielo širokej verejnosti je záujmom
každého úspešného umelca. Ste svetovo uznávaným umelcom, kde všade ste
predstavili svoje práce?
O marketing sa starajú
galérie. Nikto by nemal byť všetkým…aj umelcom, aj marketérom, aj
kritikom. To je recept na zánik. Takže som sa vždy spoliehal na art
dealera a galérie. Výstavy som mal na mnohých miestach, tu v Spojených
Štátoch, potom v Japonsku, Švajčiarsku, Francúzsku, Hawaii, a samozrejme
na Slovensku.
Vaša úspešná výstava v New Yorku “Konverzacia s Egom” predstavila velikánov českého a slovenského umeleckého sveta.
“Konverzacia s Egom” bola konceptuálna výstava, kde som vystavil
42 prác. Hlavná časť výstavy boli portréty slávnych ľudí akoby kreslené a
maľované mladým obdivovateľom. Akoby Ego chcelo byt Warholom ci
Paganinim. Ego chce vždy súperiť… V New Yorku môj odkaz pochopili.
Kritik pochopil, aj napísal. Mnohí zobrazení umelci boli Slováci. A
medzi tými portrétmi som vložil niekoľko autoportrétov, ktoré som nazval
“Zaslepené Ego”. Pretože Ego chce byť medzi veľkými. Bol to akoby vtip,
lebo Egu sa treba vysmievať.
Slobodu reprezentujete aj v úspešnej knihe “Art of Freedom”, o čom všetkom teda “Art of Freedom” rozpráva?
Knihu
som chcel napísať, keď sa mi neustále formulovali veci, o ktoré som sa
chcel podeliť. Písal som ju tri roky a prepisoval tak, aby odkazy boli
jasné a čisté. Je to o hľadaní slobody. Umelec alebo človek hľadá
slobodu. Urobí mnoho krokov k slobode a pozoruje, že nie všetko, čo si
myslel mu dá slobodu, naozaj prinesie ten pocit. Až nakoniec zistí, že
čosi nepredvídané mu prinesie to najcennejšie. Sú to strany plné
prekvapení a pokusov o slobodu. Nie všetky pokusy sú úspešné. Ešte
spomeniem, že je to literatúra pre dospelých… (úsmev)
Kde čerpáte inšpíráciu, ktorá Vás posúva a určuje smer Vašej tvorby?
Zdroje
inšpirácie sú tým naozajstným pokladom a menia sa každym rokom. Čo ma
inšpirovalo predtým, už poznám a strávil som to ako dobrú večeru.
Vraciame sa hlavne k dobrému…či je to dobré vínko alebo krásna žena (pre
ženy muž, či už, ako komu…) Spočítal som si koľko toho chcem vytvoriť,
čo namaľovať a napísať. Zistil som (verte mi), že čas nie je štedrý.
Treba využívať každú minútu. Takže keď tvorím, tak to musí byť úprimné,
silné, z duše, a keby som mal byť v jednej izbe s tým dielom do konca
života, tak musím byť spokojný ako som ho urobil. To je test.
Chcem
vyjadriť to, čo je spoločné pre všetkých ľudí sveta. Ako francúzska
omáčka…pripravená hodinami redukcie, až máme ten zhustený poklad…
Žijete a pracujete v USA. Aký dnes máte vzťah k Slovensku?
Slovensko
krásne a drahé. Je to rodná zem. Mama a otec tam chodili. Aj ja som tam
chodil. Priatelia najlepší tam žijú a niektorí už aj nie. Slovensko si
zaslúzi lásku. Len si ho vážme a nerozbime. Berme ho ako najbližšieho
príbuzného. Robme mu dobre. Pohladkajme ho.
Na záver trošku iná otázka. Ako trávite voľný čas, ktorý nevenujete tvorbe?
Okrem
tvorby mám na prvom mieste rodinu, manželku a deti. Robia mi radosť. A
som zapálený tenista, hoci iba amatér. 9 hodín hrám každý týždeň. Tiež
lyžujem, lebo na hory je tu blízko. Mount Baker má v zime 4 metre snehu.
Whistler a Blackcomb tiež. Bola tam aj zimná olympiáda. Ak chceme byť
zdraví, musíme chodiť do prírody. Dáva nám slobodu.
Text: Elena Fedorkova
foto: archív M.H., Matúš Tóth
www.hegerarchitecture.com
http://www.houzz.com/pro/milanart/__public
www.mememe4you.com
www.patriciacamerongallery.com
http://www.saatchiart.com/milanartartart