Aneuryzma (výduť) sa môže objaviť na ktorejkoľvek tepne tela, najčastejšie sa však vytvorí v aorte, v najväčšej telovej tepne. Zákernosť ochorenia spočíva v tom, že neboli a obvykle nesignalizuje závažný zdravotný problém. Ak aneuryzma praskne, pacient do niekoľkých minút zomiera. Včasnou a správnou diagnostikou ochorenia, ako aj využívaním inovatívnych operačných metód by sa však dalo nielen zvýšiť kvalitu života pacientov s touto diagnózou, ale aj zabrániť mnohým predčasným úmrtiam. Využívame ich však málo…
Aneuryzma sa tvorí nepozorovane
Aneuryzma aorty je jedným z najzávažnejších cievnych ochorení, ktoré priamo ohrozuje život pacientov náhlou smrťou. Rizikovou skupinou, u ktorej sa aneuryzma brušnej aorty objavuje, sú predovšetkým muži nad 60 rokov, fajčiari, ľudia s vysokým krvným tlakom či s cievnymi ochoreniami (mužov postihuje trikrát častejšie než ženy). Väčšie riziko však majú aj bezprostrední príbuzní ľudí s aneuryzmou, pri ktorých dôležitú úlohu zohrávajú práve genetické a dedičné vplyvy.
Bežný priemer výdute je približne 2 cm. Aneuryzma brušnej aorty však môže narásť až do 10 cm, kým praskne. Iba približne polovica pacientov s brušnou aneuryzmou, ktorá sa dostane do nemocnice, prežije. To je dôvod, prečo je dôležité aneuryzmu diagnostikovať ešte predtým než praskne a dôjde k vážnym život ohrozujúcim komplikáciám. Na Slovensku je ročne evidovaných približne tritisíc pacientov s aneuryzmou aorty pričom k adekvátnemu ošetreniu sa dostane sotva jedna desatina pacientov, ostatné prípady sú obvykle „schované“ pod konštatovanie – náhla smrť.
Väčšina pacientov nepociťuje pri brušnej aneuryzme žiadne príznaky, u iných sa môže objaviť rytmický, pulzujúci pocit v bruchu, podobný tlkotu srdca. Ďalšími príznakmi môže byť veľká bolesť v bruchu alebo v podbrušku, pričom prudká náhla bolesť v oblasti brucha a chrbta už môže signalizovať hroziace prasknutie tepny. Pacienti s prasknutou aneuryzmou pociťujú slabosť, závrat a môžu upadnúť do bezvedomia.
Včasná diagnostika zachraňuje život
Aneuryzma aorty sa často objaví náhodne pri inom ochorení, alebo pri rutinnom vyšetrení. „Lekár si môže všimnúť pulzovanie v oblasti pupka alebo aneuryzmu zistí náhodne pri vyšetreniach ako RTG hrudníka či ultrazvuku brucha, na ktoré sú pacienti poslaní často pre úplne iné ochorenia,“ vysvetľuje MUDr. Matej Vozár, MPH, primár oddelenia intervenčnej rádiológie SÚSCCH v Banskej Bystrici. Okrem sonografického vyšetrenia sa na diagnostiku aneuryzmy využívajú aj iné zobrazovacie metódy ako je napríklad magnetická rezonancia. Najväčším problémom súčasnosti stále zostáva včasné a presné odhaľovanie aortových ochorení. Pri rizikovej vekovej skupine by diagnostika aneuryzmy by mohla byť súčasťou preventívnej lekárskej prehliadky rovnako ako je napríklad diabetes či iné závažné ochorenia.
Minimálne invazívna katétrová liečba
Terapia aneuryzmy aorty sa po zobrazovacích vyšetreniach určuje na základe jej charakteru. Ak je priemer aneuryzmy do päť centimetrov, pacient chodí v pravidelných intervaloch na kontroly a sleduje možnú bolesť brucha a chrbta. Pokiaľ sa aneuryzma zväčšuje, lekári pristupujú k operačnému zákroku. Okrem klasického otvoreného chirurgického zákroku, ktorý predstavuje odstránenie poškodenej časti aorty a jej nahradenie trubičkou zo syntetického materiálu, existuje aj menej invazívny zákrok a tým je zavedenie endovaskulárneho stentu.
Je to kovová výstuž tepny so sieťovou elastickou štruktúrou, ktorá stabilizuje stenu cievy a bráni v tvorbe výdute. Chirurgovia zavádzajú stent pomocou katétra, tenkej rúrky, cez stehennú tepnu až do aorty na miesto aneuryzmy. Endovaskulárny stent (stentgraft) tak zabráni prasknutiu aneuryzmy a zachráni život. Na rozdiel od klasického chirurgického zákroku, stentgraft sa zavádza minimálne invazívnym spôsobom prostredníctvom malého rezu. Pacient je následne prepustený z nemocnice v priebehu niekoľkých dní. „Medicínsko-technologické inovácie natoľko pokročili, že pacient môže aj pri inak vážnej diagnóze, akou aneuryzma aorty nesporne je, absolvovať minimálne invazívny zákrok, vďaka ktorému je jeho rekonvalescencia oveľa rýchlejšia,“ približuje zákrok MUDr. Matej Vozár. Moderný terapeutický prístup zavedenia stentu znižuje hroziace, často fatálne komplikácie, skracuje dobu hospitalizácie, redukuje krvné straty, pacient sa dokonca vyhne celkovej anestéze a aj samotný zákrok trvá kratšie.
Žiaľ, napriek tomu, že moderná katétrová liečba poskytuje pacientovi rýchlejšiu liečbu i rekonvalescenciu, na Slovensku sa takéto výkony realizujú málo, len približne v desiatke nemocníc. Hoci moderná endovaskulárna liečba by mala byť prvou voľbou aj v prípade pacientov s vážnymi kardiovaskulárnymi alebo inými pridruženými ochoreniami, ktorých zdravotný stav nedovoľuje chirurgickú rekonštrukciu aneuryzmy. „Zákrok zavedenia endovaskulárneho stentu je hradený z verejného zdravotného poistenia a v porovnaní s chirurgickým zákrokom predstavuje aj menšie finančné zaťaženie verejného zdravotného poistenia, vzhľadom na kratšiu hospitalizáciu pacienta,“ vysvetľuje Ing. Katarína Danková, PhD. MHA, Executive Director SK+ MED. Pri chirurgickej intervencii je dôležité brať do úvahy dlhšiu hospitalizáciu i rekonvalescenciu a tiež dodatočné náklady spojené s postoperačnými komplikáciami, akými sú napríklad aj infekcie rán.
Pripravené s SK+MED
foto: pixabay.com