Pandemické opatrenia a s nimi spojená sociálna izolácia mali v zdravej populácii vyšší dopad na mladých ľudí, vysokoškolákov či aktívnych ľudí do 50 rokov, pre ktorých je fyzický kontakt veľmi dôležitý. Ako však pandémia ovplyvnila závislosti a ich užívanie, sa zatiaľ nedá s istotou povedať. Napriek tomu, že časť populácie zmenila svoj životný štýl a namiesto možného pestovania závislosti začala napríklad športovať, odborníci zaznamenali aj formy domáceho násilia, týranie žien či detí, často spojené s užívaním alkoholu. U tých, ktorí žili izolovane už pred pandémiou sa mohla závislosť na alkohole či cigaretách ešte viac zvýšiť.
Príbehov závislých alebo pacientov s duševnými ťažkosťami je veľa. Ak sa však človek rozhodne so svojou závislosťou na nikotíne prestať, pomôžu mu v tom náhrady vo forme elektronických cigariet alebo žuvacieho tabaku. Zhodli sa odborníci v rámci diskusnej relácie Talkie o zdraví.
Následky chýbajúcich sociálnych kontaktov
Vplyvom pandémie sa v ambulanciách psychiatrov, psychoterapeutov a psychológov zvýšil počet pacientov. Okrem tých, ktorí už duševnými ťažkosťami trpeli a boli kompenzovaní, začali vyhľadávať psychiatra aj noví pacienti. Lekára navštívili s rozvinutými úzkostnými poruchami alebo depresiou následkom sociálnej izolácie, strachu z nákazy, ale boli medzi nimi aj tí, ktorí prišli o prácu alebo o rodinného príslušníka. Ambulancie navštevovali častejšie aj pacienti s úzkostnými, obsedantno-kompulzívnymi poruchami či sociálnymi fóbiami, ktorí prišli kvôli zhoršenému stavu a neraz bolo nutné upraviť im doterajšiu liečbu. Sociálnu izoláciu ťažšie zvládali mladí ľudia, vysokoškoláci, tridsiatnici až päťdesiatnici. Staršia, menej aktívna populácia sa vyrovnávala s opatreniami ľahšie. „Prehlbovanie sociálnej izolácie pre mladých ľudí znamená znižovanie sociálnych zručností, neschopnosť vystupovať mimo sociálnych sietí, čo môže mať neskôr za následok neschopnosť nadväzovať sociálne kontakty a rozvíjať zručnosti v rámci komunikácie,“ vysvetlila MUDr. Denisa Meszárosová, psychiatrička.
Napriek tomu sa v otázke zvládania sociálnej izolácie a pandémie nedá generalizovať. Na ľudí má výrazný vplyv osobnostné nastavenie jedinca a sociálne či ekonomické aspekty. Psychologička však upozorňuje, že vo vyjadrení sociálna izolácia sme veľmi pohodlní. „Existujú závažnejšie formy sociálnej izolácie. Máme online prostredie, väčšina z nás nie je pripútaná na lôžko alebo nie je vo výkone trestu. V mnohých prípadoch ide o uhol pohľadu ako dovolím izolácii pôsobiť na seba. Ak ju budeme vnímať ako utrpenie, tak to tak s najväčšou pravdepodobnosťou aj bude,“ hovorí PhDr. Barbora Kuchárová – psychologička, terapeutka, trénerka Rady Európy v oblasti používania drog. Zároveň dodáva, že ľudstvo už žilo v ťažších dobách, v ozbrojených konfliktoch a vždy našlo spôsob ako aktuálnu situáciu zvládnuť. Povzbudzuje, že šrámy na duši k životu patria a že vynaliezavý človek si vždy nájde spôsob ako si nedostatok niečoho vykompenzuje nadbytkom iného.
Vyhľadať psychologickú pomoc nie je hanbou
Napriek tomu, že psychiatrické ambulancie zažívajú zvýšený nápor pacientov, psychiatrická a psychologická pomoc je na Slovensku stále stigmatizovaná. Odborníci hovoria, že v mnohých prípadoch pomáhajú aj iné pomocné profesie, sociálny pracovníci či bezplatné linky pomoci a pacienta dokáže usmerniť napríklad aj všeobecný lekár. Návštevu odborníka by mali zvážiť tí pacienti, u ktorých sa prehlbuje pocit úzkosti, „vnímajú neschopnosť prežívať radosť, potešiť sa, sú menej výkonní, redukujú svoje záujmy a majú napríklad psychosomatické ťažkosti, pociťujú bolesť hlavy, nechutenstvo alebo majú problémy s trávením,“ pripomína MUDr. Denisa Meszárosová.
Psychiater Ľubomír Okruhlica, CSc., hlavný odborník MZ SR pre medicínu drogových závislostí, dodáva, že pokiaľ má pacient obavy z prezenčnej návštevy odborníka a bojí sa identifikovať, môže v prvom kroku využiť aj linky pomoci. Tie bezplatne pomáhajú tým, ktorí pociťujú duševné ťažkosti, alebo bojujú napríklad aj so závislosťami. „Alkohol aj cigarety spôsobujú ich užívateľom príjemný a uvoľňujúci pocit. V prvej vlne boli ľudia vystrašení a mnohí to riešili práve alkoholom,“ upozorňuje.
Zatiaľ nie je jasné aký bude mať pandémia vplyv na konzumáciu alkoholu, drog či cigariet na Slovensku. Psychiater Okruhlica však hovorí, že podľa štatistického úrade klesla konzumácia spoločenského alkoholu, akým je pivo alebo víno a zvýšila sa konzumácia liehovín. Sťažil sa aj prístup k drogám. Tie, ktoré ich konzumenti užívali v párty prostredí zaznamenali pokles. Odborník však upozorňuje, že práve pandémia sa pre mnohých stala príležitosťou prestať so závislosťou napríklad na nikotíne alebo aspoň prejsť na náhradu. Ako odstrašujúci príklad uvádza pacientov s CHOCHP alebo tých, ktorí už mali pred koronavírusom pľúca iným spôsobom postihnuté. Práve to sú ľudia, ktorí môžu mať veľmi ťažký až fatálny priebeh COVID-u.
Úspešnejšie odvykanie od fajčenia
Podľa štatistík len 4 % dospelých fajčiarov dokáže s cigaretami skoncovať. Závislosť je veľmi silná, prirovnáva sa k heroínovej závislosti. Jednou z účinných ciest odvykania od fajčenia môže byť postup, ktorý vo svete presadzujú špičkoví špecialisti na odvykanie. Reč je o znižovaní rizika pre dospelých fajčiarov – anglicky Tobacco Harm Reduction. Menej rizikové alternatívy ako elektronické cigarety alebo produkty na báze zahrievaného tabaku podľa vedeckých štúdií obsahujú až o 95 % menej škodlivých látok než klasické cigarety. Podľa vedeckých poznatkov znižujú hlavný problém fajčenia, ktorým je proces horenia a následné vdychovanie dymu. Práve pri spaľovaní tabaku sa totiž uvoľňuje až približne 6 000 najrôznejších látok, z ktorých približne sto je označených za veľmi škodlivé, vrátane tých rakovinotvorných.
Pri pacientoch závislých na nikotíne je dôležitá motivácia, pre ktorú buď fajčiť prestanú úplne alebo prechádzajú na náhrady. „Elektronické cigarety alebo produkty na báze zahrievaného tabaku sú vhodnou alternatívou pre ľudí, ktorí fajčia klasické cigarety a sú ťažko závislí alebo majú už dokonca aj telesné dôsledky fajčenia, napríklad cievne poruchy. Harm reduction je cesta pre tých, ktorí sa nedokážu vzdať svojej závislosti,“ vysvetľuje MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc.
Psychiatrička MUDr. Denisa Meszárosová dodáva, že najdôležitejšie je edukáciou podchytiť deti a mladých ľudí a hovoriť s nimi o negatívnych následkoch fajčenia. Psychologička PhDr. Barbora Kuchárová oceňuje významné kroky spoločnosti v otázke fajčenia, ktoré vymizlo z obrazoviek, reštaurácií, kaviarní, pracovísk a nie je tak oceňovaným životným štýlom. Nikotínové náhrady sú aj podľa nej dobrou ponukou pre ľudí, ktorí už kontakt s fajčením mali a sú rozhodnutí si menej škodiť alebo celkom odísť od fajčenia.
Záznam z diskusie Talkie o zdraví, ktorej hlavnou témou bol vplyv pandémie na našu psychiku, si môžete pozrieť tu
www.grapepr.sk
foto: grapepr.sk / pixabay.com