Nezisková organizácia Depaul Slovensko aj tento rok organizuje charitatívne otužovanie s názvom DOBROBORCI. Cieľom podujatia je vyjadriť solidaritu ľuďom bez domova, ktorí sú časť roka chladu vystavení dlho a nedobrovoľne. Záštitu nad podujatím prevzala slovenská ľadová plavkyňa, spisovateľka, filantropka a bývalá novinárka Soňa Rebrová, ktorá sa venuje otužovaniu, ako druhá Slovenka preplávala kanál La Manche a naďalej inšpiruje ostatných. Téma pomoci je jej blízka. Pred 18 rokmi založila OZ Želaj si, v ktorom plní sny ťažko chorých detí. Pýtali sme sa jej nielen na to, prečo sa rozhodla podujatie podporiť, ale aj aké sú jej najbližšie plány. Riaditeľa Depaul Slovensko, Jozefa Kákoša, sme sa opýtali ako túto zimu prežívajú ľudia bez domova a prečo sa pred rokmi dal na otužovanie. Obaja nám priblížili, v čom vidia hlbšie paralely medzi životom na ulici a otužovaním.
Pani Rebrová, vydali ste knihu DOKÁŽEŠ TO!, v ktorej píšete o skúsenostiach s otužovaním, ale aj o tom, ako môžeme zvládnuť náročné výzvy v živote. Približujete v nej riziká podchladenia: „Podchladenie nehrozí len pri mínusových teplotách, ale dokonca aj pri teplote nad nulou, ak je človek zle oblečený alebo mokrý, prípadne starší a je v studenom prostredí dlho.“ Znie to, akoby ste opisovali deň človeka na ulici. Vidíte medzi otužovaním a životom na ulici paralely?
Soňa Rebrová: V niečom vieme nájsť paralely, v niečom nie. Podobne ako otužilci sú aj ľudia bez domova vystavení dlhodobo chladu. Avšak, na rozdiel od nich my sa vieme ísť zohriať domov, vykúriť si auto, urobiť si horúci čaj, navariť polievku. Oni nič z toho často nemôžu. Ostáva im len jediné – vydržať tú zimu. Niekedy si pomáhajú alkoholom, čo môže ich situáciu ešte zhoršiť, pretože môžu zaspať na chladnej zemi a ešte viac sa podchladiť. Myslím si, že pre bežného človeka by bolo mimoriadne náročné vydržať jednu noc na ulici v zime. A to aj pre otužilca. Pretože vystaviť sa chladu krátkodobo a dlhodobo je veľký rozdiel.
Jozef Kákoš: Vystavenie sa chladu spúšťa v tele stresovú reakciu. Pri otužovaní táto odznie, keď vyjdete z vody a dostanete sa do tepla. Výsledkom je, okrem dobrého pocitu, často lepšia imunita otužilcov a iné zdravotné benefity. Ľudia na ulici sú vystavení chladu a stresu celé mesiace a roky a to zároveň nedobrovoľne. Dopady na ich život a zdravie nie sú pozitívne. Ľudia bez domova nemajú vždy možnosť skryť sa pred zimou, prezliecť sa do suchého a teplého oblečenia, stráviť mrazivý deň alebo noc v teple. Okrem umrznutia im hrozí podchladenie, omrzliny, dlhšie hojenie rán či zhoršenie už existujúcich zdravotných komplikácií. Následky zimy niekedy vidíme až v lete a často ide o vážne stavy, najmä vo forme zle zhojených rán.
Počas posledných rokov narastá na Slovensku záujem o otužovanie. Mnohým ľuďom pomáha nielen na posilnenie imunity, ale aj ako psychohygiena. Čo dáva Vám?
Soňa Rebrová: Otužovanie mi ukázalo cestu, že sa dá zvládnuť viac, ako som si vôbec vedela predstaviť. Vždy som túžila plávať celý rok a teraz sa mi to podarilo. Dvihlo mi sebavedomie, ukázalo cestu k športovaniu, k preplávaniu La Manche. Vďačím mu za veľa.
Jozef Kákoš: Milujem plávanie a leto! Jeseň bola pre mňa vždy spojená s tým, že pri plávaní som sa musel nedobrovoľne presunúť z jazera do krytého bazénu. Počas jednej nadpriemerne teplej jesene som si povedal, že budem chodiť plávať do jazera čo najdlhšie. Najskôr som si dal za cieľ vydržať do konca septembra. Keďže voda bola vtedy stále príjemná, posunul som svoj cieľ do narodenín, ktoré mám v polovici októbra. Následne som ho opäť presunul na Všetkých svätých a začiatkom novembra som si nakoniec povedal, že to asi zvládnem aj počas celej zimy. Nemal som teda žiaden veľký cieľ začať otužovať a vtedy som neuvažoval ani nad inými benefitmi otužovania, no tie sa postupne objavili samé. Okrem skvelého pocitu, že leto sa mi predĺžilo až do neskorej jesene, mám rád ten pocit, že sa je človek schopný prekonať a posunúť svoje hranice. Otužovanie so sebou prináša väčšiu odolnosť voči rôznym virózam v zime. A ten pocit, že ste vo vode, keď okolo vás je sneh a zima, je neopakovateľný.
Aká je tohtoročná zima pre ľudí bez domova a ako im v Depaul Slovensko pomáhate?
Jozef Kákoš: Naša nízkoprahová nocľaháreň sv. Vincenta má kapacitu 200 – 220 ľudí. Táto kapacita je naplnená každý deň už od začiatku jesene. V Depaul Slovensko poskytujeme nocľah, teplú stravu, ošatenie, základné ošetrenie, sociálne poradenstvo, pomoc pri hľadaní práce, bývania či pri vybavovaní dokladov. Navštevujeme ľudí v teréne, ktorí žijú v chatkách a opustených budovách a zisťujeme, čo by potrebovali a ako im vedia naši sociálni pracovníci pomôcť. Naše zariadenia, vrátane nocľahárne, sú počas sviatkov otvorené aj počas dňa, pretože počas voľných dní sa ľudia nemajú kde zohriať.
Ako vieme počas zimy pomôcť ľuďom na ulici?
Jozef Kákoš: Buďme počas zimy viac všímaví k ľuďom na ulici. Ak uvidíme človeka vonku, môžeme sa opýtať, čo by potreboval – možno je to čaj, teplé oblečenie, deka, rozhovor, pomoc s nasmerovaním na sociálnu službu v okolí. Pokiaľ vo vašom meste nepôsobí organizácia, ktorá sa venuje pomoci ľuďom bez domova, kontaktovať môžete miestny úrad. Ak vidíme človeka na ulici a nereaguje, neváhajme zavolať pomoc na čísle 155 alebo 112. Komunikujme so záchranármi a ostaňme pri človeku do príchodu zdravotnej pomoci. Darovať teplo a bezpečie môžete aj prostredníctvom adresnej pomoci. Vďaka symbolickej adopcii postele na www.adoptujsipostel.sk môžete pomôcť ľuďom bez domova s návratom do spoločnosti a žiť dôstojný život. Ďakujeme každému, komu život ľudí bez domova nie je ľahostajný.
Pred 18 rokmi vznikli obe organizácie – Depaul Slovensko aj OZ Želaj si. Pani Rebrová, prečo ste sa rozhodli podporiť podujatie DOBROBORCI?
Soňa Rebrová: Ak môžem, rada pomôžem. Nestojí ma to nič iné, len čas a ochotu. Dobroborcom som sa stala už vlani a rada v tom budem pokračovať.
Na začiatku roka si ľudia zvyknú dávať predsavzatia, alebo rozmýšľajú nad výzvami, ktoré chcú zvládnuť. Aké plány máte tento rok pred sebou?
Soňa Rebrová: Chcela by som zvládnuť ľadový kilometer a ľadovú míľu a skúsiť opäť jedno dlhšie plávanie. K tomu potrebujem viac plávať, viac otužovať. Vďaka tomu, že mám domov, však mám miesto, kde sa môžem zohriať, nabrať energiu, oddýchnuť si. Mnohí ľudia bez domova nemajú silu plniť si sny, robiť, po čom túžia, pretože celú svoju energiu dávajú do prežitia, a to mi je ľúto. Každý človek by mal zažiť pocit z úspechu, veľmi dobíja baterky.
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí váhajú, či pomôcť ľuďom bez domova?
Soňa Rebrová: Každý sa môžeme ocitnúť v podobnej situácii. Možno niečo nechtiac podpíšeme v slabej chvíli, možno nás o domov oberú príbuzní, choroba, možno psychické zdravie. Niektorým ľuďom asi takýto život aj vyhovuje, ale niektorí túžia po šanci na lepší život. Je škoda im ju neponúknuť – nestojí nás to veľa a pre nich môže znamenať mnoho.
Zapojiť sa do charitatívneho otužovania môžete v nedeľu 2. februára 2025 na Zlatých pieskoch v Bratislave. Pridať sa môžete aj z iného miesta. Stačí, ak spravíte fotku z otužovania a na na sociálnych sieťach ju označíte Depaul Slovensko. Vyjadríte tak solidaritu s tými, ktorí sú vystavení chladu dlho a nedobrovoľne. Ďalšie informácie nájdete na www.depaul.sk a na https://fb.me/e/7ufHxkTlj.
Pripravila: Dominika Uhlárová
Foto: Depaul Slovensko
