Všetci sa tešíme z krajšieho počasia a z toho, že môžeme ísť pokojne načerpať energiu aspoň do prírody. Zatiaľ čo ulice miest ostávajú menej frekventované, veľkej obľube sa tešia turistické chodníky. Po dlhom čase strávenom doma je čerstvý vzduch, slnko a pohyb to najlepšie, čo si môžeme dopriať. Aj v prírode sa však vyskytuje niekoľko nástrah. Viete, ako sa správne chrániť pred štípajúcim a hryzúcim hmyzom?
Malý, ale nebezpečný
Väčšina hmyzu, ktorý sa u nás vyskytuje, nepredstavuje pre človeka nebezpečenstvo nákazy. To však neplatí o kliešťoch. Vedeli ste, že sa môžu dožiť až šiestich rokov? Počas svojho života parazitujú na rôznych hostiteľoch ako sú napríklad hlodavce, ovce či kozy. Z nich potom môžu na človeka preniesť vážne ochorenia. Kliešte preferujú nižšie nadmorské výšky a oblasti s vegetáciou. Preto sa vyskytujú na miestach ako sú záhrady, parky, lúky a listnaté lesy. Nie všetky jedince sú však infikované. K oblastiam s najväčším výskytom infikovaných kliešťov patrí juhozápadné Slovensko, Pohronská a Nitrianska pahorkatina, oblasť malých Karpát a okresy Levice, Nitra, Nové Zámky a Trenčín. Keďže sa naša planéta pomaly otepľuje, čoraz častejšie sa objavujú aj vo vyšších nadmorských výškach, kde by sme ich nečakali. Ak ste aj vy počuli o tom, že kliešte padajú zo stromov, neverte tomu. Útočisko im poskytuje vysoká tráva a nízke krovie. Prebúdzať sa začínajú už pri 8° C, čím je sezóna výskytu kliešťov stanovená na marec až október.
Ochorenia, ktorým je lepšie predchádzať
Najzávažnejších ochorením, ktorým nás kliešť môžeme nakaziť, je lymská borelióza, ktorá je bakteriálneho pôvodu, a preto sa na jej liečbu používajú antibiotiká. Najčastejšie postihuje kožu, nervový systém, srdce a kĺby. Ďalším nepríjemným ochorením, ktorým môže kliešť človeka nakaziť, je kliešťová encefalitída. Ide o vírusové ochorenie mozgu a mozgových blán, ktoré môže človeku spôsobiť dlhodobé neurologické problémy. Pokiaľ sa však nelieči, môže mať aj fatálne následky. Na prenos infekcií je potrebné dostatočne dlhé prisatie kliešťa, spravidla sa udáva 12 hodín až niekoľko dní. Dôležitá je preto včasná identifikácia a odstránenie.
Postrach pre alergikov
Zatiaľ čo uhryznutie kliešťa prebieha v tichosti, komáre nám dokážu znepríjemniť aj celý pobyt v prírode. Útočia najmä ráno pri východe slnka a tiež večer, keď slnko zapadá. V lese či pod zamračenou oblohou napádajú človeka alebo zvieratá aj počas dňa. Pri bodnutí komárom môže dôjsť prostredníctvom výlučkov slinných žliaz vypustených do tela k prenosu infekcie. Ide o ľahko prebiehajúce horúčkovité ochorenia, ktoré sa môžu vyskytnúť aj v našich podmienkach. Bodnutie vyvoláva lokálnu imunitnú reakciu, ktorá sa prejavuje ako bolesť, svrbenie, začervenanie či opuch. U citlivejších osôb sa môže zmeniť na alergickú reakciu. Alergie na zložky slín komárov sú 10x zriedkavejšie ako alergické reakcie na bodnutie včely, osy, čmeliaka alebo sršňa, ktoré môžu u niektorých ľudí vyvolať dokonca anafylaktický šok.
Ako si vybrať účinný repelent?
V lekárni či drogérii sa dajú zakúpiť rôzne repelenty vo forme spreju, gélu, krému a pod. Sprej má oproti ostatným konzistenciám výhodu v tom, že sa dá aplikovať aj na oblečenie. Pri všetkých repelentoch platí, že účinkujú určitú dobu, zväčša 2 – 8 hodín. Po dobe účinnosti uvedenej na etikete výrobku je potrebné naniesť ďalšiu vrstvu. V tomto sa sprej tiež javí ako veľmi praktická voľba, keďže jednoduchšie je sa v lese či na rybačke prestriekať ako sa natierať krémom. Aby vaša kúpa repelentu nebola zbytočne vyhodenými peniazmi, je dôležité preštudovať si, aké látky výrobok obsahuje. Na odpudenie hmyzu poznáme tieto tri účinné látky:
DEET (diethyltoluamid)
IR 3535
Icaridin (známy tiež ako Saltidin/Picaridin)
Najčastejšou účinnou látkou v repelentoch, ktoré sú dostupné na našich pultoch, je DEET. Je účinný proti komárom, kliešťom, blchám, muchám a inému lietajúcemu hmyzu, nemal by sa však používať v blízkosti zdrojov vody, pretože je pre niektoré ryby toxický. Čím vyššiu koncentráciu látky repelent obsahuje, tým dlhšie je účinný. Treba však myslieť na to, že všetky látky sa cez pokožku dostávajú do krvi. Repelenty s látkou DEET sa neodporúčajú pre deti do 2 rokov, s koncentráciou vyššou ako 20 % dokonca ani pre deti do 12 rokov. Látka IR 3535 sa u nás vyskytuje menej, je používaná najmä v repelentoch pre deti, pretože je šetrná k detskej pokožke.
Jeden repelent pre celú rodinu
Ďalšou známou látkou na odpudzovanie hmyzu je Icaridin. Má podobný účinok ako DEET, má však veľkú výhodu v tom, že je bez zápachu. Ak máte problém s klasickým zápachom repelentov, určite bude pre vás repelent na báze Icaridinu prijateľnejší. Ďalšou výhodou je to, že nie je mastný a nerozpúšťa plasty ani iné syntetické látky, čo ho robí bezpečnejším pre oblečenie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča Icaridin ako prevenciu nákazy horúčkou Dengue a vírusom Zika. V repelentoch ho nájdeme aj pod názvom Saltidin, ktorý vyvinula a predáva nemecká spoločnosť LANXESS. Nedráždi pokožku a je vhodný pre malé deti aj tehotné ženy. Repelenty obsahujúce 20% látky Saltidin sú veľmi efektívne a poskytujú až 14 hodín ochrany.
foto: AdobeStock.com
