Kým bol šport kedysi predovšetkým o výkone a forme, dnes je to pre mnohých Slovákov najmä spôsob, ako si udržať nielen telesné, ale najmä duševné zdravie. Až 61 % ľudí sa pohybu venuje kvôli lepšiemu pocitu zo seba, pričom psychická pohoda prevažuje nad fyzickými cieľmi. Nový prieskum odhalil, čo motivuje Slovákov k pohybu a čo im v ňom bráni.
Vyplýva to z nového prieskumu agentúry NMS pre MultiSport Slovakia, ktorý mapoval motiváciu a bariéry v pohybových návykoch ľudí na Slovensku. Najsilnejšou motiváciou pre športovanie je podľa dát práve duševná rovnováha – 48 % respondentov uviedlo, že im šport pomáha najmä po psychickej stránke. Výsledky zároveň ukazujú, že uprednostňujeme individuálny pohyb a aktivity v prírode, ktoré prinášajú vnútorný pokoj aj pocit slobody.
Pohyb ako nástroj psychickej rovnováhy
Z výsledkov prieskumu vyplýva, že hlavnou motiváciou pre pohyb je duševná pohoda – až 48 % opýtaných uvádza, že šport im najviac pomáha po psychickej stránke. Psychologička Eva Šuleková to hodnotí ako pozitívny trend: „Fyzická aktivita je jedným z najprirodzenejších spôsobov, ako si udržať psychickú rovnováhu. Pomáha odbúravať stres, znižovať napätie a zlepšovať celkové prežívanie. Ľudia, ktorí pravidelne športujú, často opisujú, že sa cítia pokojnejšie, vyrovnanejšie a majú viac energie.“ Zároveň upozorňuje, že pohyb podporuje aj mentálnu odolnosť: „Šport aktivuje produkciu endorfínov a serotonínu – hormónov šťastia. Pravidelný pohyb navyše zlepšuje spánok, sústredenie a pomáha nám lepšie zvládať náročné situácie.“
Preferencia individuálneho športu a kontaktu s prírodou
Dôležitou súčasťou aktívneho životného štýlu je aj spôsob, akým športujeme. Až 56 % opýtaných preferuje individuálny pohyb, pričom 54 % najradšej cvičí vonku – behá, bicykluje alebo sa venuje turistike. „Niet sa čomu čudovať, že ľudia nachádzajú úľavu v individuálnych a vonkajších aktivitách. V každodennom zhone, zahltení informáciami a požiadavkami okolia, predstavuje pohyb v prírode príležitosť na spomalenie a návrat k sebe,“ vysvetľuje psychologička. „Čerstvý vzduch, prirodzené svetlo a ticho lesa či hôr majú na psychiku upokojujúci účinok. Okrem fyzických benefitov podporuje pohyb vonku aj naše cirkadiánne rytmy, ktoré sú dôležité pre duševnú rovnováhu a imunitu.“ Individuálne športovanie však neznamená sociálnu izoláciu. „Mnohí si volia tento spôsob kvôli flexibilite a potrebe vnútorného ticha. No aj spoločný šport má svoje miesto – môže byť motivujúci, zábavný a posilňovať vzťahy. Dôležité je, aby si každý našiel to, čo mu vyhovuje a čo je preň udržateľné,“ dopĺňa odborníčka.
Prekážkou býva čas, vôľa aj vyčerpanosť
Prieskum zároveň ukazuje, že napriek pozitívnemu postoju k športu, ľudia narážajú na praktické prekážky. Najčastejšie ide o nedostatok času (36 %) a slabú vôľu (31 %). „Je prirodzené, že v dnešnom tempe života sa šport dostáva na vedľajšiu koľaj. Pracovné povinnosti, starostlivosť o deti či únava často spôsobujú, že na pohyb jednoducho nezostáva energia. No aj krátke aktivity môžu mať významný vplyv – desať minút chôdze, strečing počas práce alebo víkendová prechádzka s rodinou. Dôležité je nezamýšľať sa nad tým, čo všetko nestíhame, ale čo malé môžeme pre seba urobiť,“ hovorí Eva Šuleková. Odporúča tiež zmeniť prístup k cieľom: „Namiesto ambicióznych plánov, ktoré pôsobia odstrašujúco, skúste drobné, každodenné kroky. Pohyb nemusí byť o výkone. Môže byť o radosti, uvoľnení a starostlivosti o seba.“
Brzdou môže byť aj nedostatočná infraštruktúra
Výraznou témou prieskumu bola aj dostupnosť športovej infraštruktúry. 55 % slovenskej populácie aktívnych ľudí je s dostupnosťou zariadení vo svojom okolí spokojných, privítali by však rozšírenie možností športového vyžitia. Respondenti nespokojní s výberom športovísk by ocenili viac bazénov a kúpalísk (52 %), telocviční a športových hál (31 %), fitness centier (26 %), klzísk a zemných štadiónov (25 %), športovísk pre raketové športy (20 %) a jogových štúdií (20 %). „Podmienky, v ktorých žijeme, majú veľký vplyv na naše rozhodnutia. Ak sú športové priestory dostupné, príjemné a cenovo prijateľné, zvyšuje sa šanca, že ľudia budú aktívni. Investície do infraštruktúry sú preto zároveň investíciou do verejného zdravia,“ upozorňuje Eva Šuleková.
Pohyb ako každodenný dar, nie povinnosť
Prieskum ukazuje, že ľudia si čoraz viac uvedomujú silné prepojenie medzi pohybom a duševnou pohodou. Šport pre nich nie je len o výkone, ale o rovnováhe, oddychu a o návrate k sebe samému. „Je dôležité, aby sme pohyb prestali vnímať ako niečo, čo musíme robiť. Naopak – mali by sme ho vidieť ako dar pre naše telo a myseľ. Ako niečo, čo nám pomáha cítiť sa lepšie, žiť plnší život a zvládať výzvy každodennosti,“ uzatvára psychologička Eva Šuleková. Aj desať minút denne sa počíta. Pretože keď sa hýbeme, nehýbe sa len telo – mení sa aj naša nálada, energia a spôsob, ako prežívame svet okolo nás.
Výsledky prieskumu sú dôležitým vstupom do verejnej diskusie o podpore zdravého životného štýlu. Ukazujú, že ak chceme motivovať ľudí k pohybu, potrebujeme sa sústrediť nielen na fyzickú kondíciu, ale aj na duševnú rovnováhu, dostupnosť príležitostí a budovanie infraštruktúry, ktorá ľuďom umožní cítiť sa dobre – v tele aj v hlave. Prieskum bol realizovaný agentúrou NMS pre MultiSport Slovakia na reprezentatívnej vzorke slovenského obyvateľstva. Zber dát prebehol koncom roka 2024 prostredníctvom Slovenského národného panelu.
Pripravila: Kateryna Kovaľová
Foto: MultiSport Slovakia
