V septembri 2020 zasadlo do školských lavíc po prvý raz takmer 60 tisíc detí a očakáva sa, že podobný počet prvákov bude aj v nadchádzajúcom školskom roku 2021/2022. Už v apríli čaká rodičov zápis budúcich prváčikov. Vzdelávacia inštitúcia PLUS Academia preto v spolupráci s odborníkmi realizuje odborný online seminár v snahe poradiť rodičom pri náročnom rozhodovaní v čase pandémie pri výbere základnej školy.
Ako si vyberáte svoje auto? Podľa farby, výkonu či ceny? Určite by ste vedeli vymenovať aspoň 5 kritérií, ak nie viac. A kým sa dopracujete k výsledku, môže prejsť kľudne aj mesiac. Koľko kritérií však zvažujete a ako dlho vám trvá výber základnej školy pre vaše dieťa? Ide pritom o najbližších 9 rokov života vášho potomka.
V dnešnej dobe majú rodičia viacero možností pri výbere základnej školy ako v minulosti. Už to nemusí byť len spádová škola. Mali by zohľadniť viacero faktorov s ohľadom na potreby a očakávania ich dieťaťa. Veď ide o významných 9 rokov života, ktoré ovplyvnia jeho vzťah k ďalšiemu vzdelávaniu, aj k životu celkovo.
Pri výbere základnej školy sa rodičom odporúča, aby si o nej zistili čo najviac informácií. Napríklad, aké je zameranie školy, aké sú spôsoby a metódy vzdelávania. Dôležitá je aj dopravná dostupnosť školy od miesta bydliska žiaka, taktiež informácie, ako je zabezpečená organizácia vyučovania (aj dištančného) na oboch stupňoch alebo možnosti integrácie žiakov. Zdrojom informácií môže byť aj internetová stránka školy. Vhodný je tiež prieskum spokojnosti medzi rodičmi a deťmi, ktoré už školu navštevujú. „Významným faktorom by mal byť aj priestor na sebarealizáciu a spravodlivú podporu všetkým, žiakom aj pedagógom – personálnu, materiálnu či technickú. Od nadaných detí až po deti plniace individuálne učebné plány,“ hovorí Miroslava Kiripolská, zriaďovateľka vzdelávacej skupiny Edulienka.
Koronakríza výber základnej školy komplikuje
Podľa platnej legislatívy je organizácia zápisu budúcich prvákov v kompetencii riaditeľa školy, takže jeho priebeh, forma aj obsah sú značne odlišné. Úlohou je overiť školskú spôsobilosť detí. Avšak v roku 2020 kvôli pandémii zápis prebehol bez osobnej prítomnosti detí. Ešte pred samotným zápisom organizovali školy Dni otvorených dverí, v rámci ktorých mali rodičia možnosť spoznať učiteľský zbor, aj zistiť viac o celkovom fungovaní školy. To však v tomto roku nebude vôbec možné.
„Rodičom momentálne náročné časy pandémie neumožňujú dostatočný čas na prieskum. Aj preto im podávame pomocnú ruku a prinášame možnosť pozhovárať sa s odborníkmi nielen o tom, na čo sa sústrediť pri výbere základnej školy, ale hlavne o tom, čo by škola mala priniesť samotnému dieťaťu,“ vysvetľuje Lucia Bacíková, dlhoročná pedagogička so skúsenosťami z klasických aj bilingválnych gymnázií, no tiež s praxou s deťmi so všeobecným intelektovým nadaním. Aktuálne sa venuje témam sebariadeného vzdelávania, domácemu vzdelávaniu a didaktike anglického jazyka v rámci vzdelávacej inštitúcie PLUS Academia.
Učenie by deťom malo prinášať pozitívne emócie
Nielen vstup do školy, ale celé vzdelávanie na základnej škole by malo byť pre dieťa príjemné. To, čo zažije dieťa v prvých ročníkoch, ovplyvní jeho ďalšiu vzdelávaciu dráhu, motiváciu učiť sa, aj ochotu pracovať na sebe. Nemalá skupina žiakov však prežíva zlú skúsenosť už v prvých mesiacoch nástupu do základnej školy. Pocit zlyhania a vnímanie seba samého ako neúspešného žiaka pritom môžu viesť až k celkovej rezignácii na vzdelávanie.
Aktuálna situácia a dištančné vzdelávanie ešte viac zvýraznili rozdiely medzi jednotlivými školami. Ukázalo sa, ktoré školy dokážu flexibilne reagovať, aj akých aktívnych majú učiteľov. „Nešlo ani tak o samotnú digitalizáciu, ako skôr o schopnosť a ochotu vedenia škôl a učiteľov adaptovať sa na nové veci. O empatiu, porozumenie, time manažment. Aj toto by malo byť jedným z kritérií pri výbere školy,“ hovorí psychológ a pedagóg Martin Kuruc z Katedry pedagogiky a sociálnej pedagogiky na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, ktorý bude tiež jedným z účastníkov odborného seminára.
Analýza zistení o stave školstva na Slovensku z roku 2019, do ktorej sa zapojilo viac ako 15 tisíc respondentov, ukázala, že vzdelávanie v súčasnosti nedokáže reagovať na rozmanitosť potrieb a záujmov detí, ani na potrebu diskutovania a premýšľania. Tiež nedostatočne využíva potenciál kognitívnych schopností žiakov a nerešpektuje dospievajúcich. Navyše odhalila zvyšujúci sa počet nešťastnejších detí v školách kvôli neschopnosti, nepružnosti či neochoty vzdelávacieho systému.
„Množstvo škôl stále kladie veľký dôraz na memorovanie, aj keď deti by sme mali učiť najmä to, ako sa v tom množstve informácií nestratiť a ako by ich mali kriticky vyhodnotiť. Život sa zmenil, preto by sa malo zmeniť aj vyučovanie. Nemalo by to byť už len o direktívnom nariaďovaní, ale o ľudskom prístupe a podpore vnútornej motivácie detí vzdelávať sa,“ vysvetľuje odborníčka na vzdelávanie L. Bacíková.
Ďalším dôležitým faktorom pri výbere základnej školy by preto mal byť spôsob a metódy výučby, ako aj samotná spolupráca medzi učiteľmi, žiakmi a rodičmi. Aktívna podpora žiakov, podnecovanie radosti z poznávania, rozvíjanie vedomostí a zručností – toto sú kľúčové faktory v edukácii, zhodujú sa odborníci. „Deti by sme mali pripraviť na reálny život, ale pritom im ukázať zmysel a význam všetkého, aj vzdelávania. Okrem toho by sa škola mala sústrediť na výchovný rozmer a budovať charakter dieťaťa,“ dopĺňa Martin Kuruc, ktorý sa zameriava na pedagogickú diagnostiku porúch správania, mediáciu a motiváciu.
Podnetné prostredie je dôležitejšie ako vek učiteľov
Z výsledkov medzinárodnej štúdie OECD o vyučovaní a vzdelávaní TALIS vyplynulo, že až 82 % všetkých učiteľov na Slovensku tvoria ženy. Priemer krajín OECD je pritom 68 %. Najvyšší podiel učiteľov na Slovensku je vo veku 30 až 49 rokov (58,7 %), kým priemer OECD je 54,5 %. Na Slovensku je tiež nižší podiel učiteľov do 30 rokov, len 8,2 percenta.
„V prvom rade je potrebné sústrediť sa na ľudské kvality, nie na vek. Ja napríklad nie som zástancom známkovania.Dieťa nepotrebuje známku na to, aby sa učilo. Potrebuje zaujímavý obsah a spätnú väzbu. Známka je dobrým a jednoduchým donucovacím prostriedkom, ale na skvalitnenie vzdelávania majú vplyv iné veci,“ hovoríMiroslava Kiripolská.
Známka vyjadruje len to, ako dieťanaplnilo štátom predpísaný štandard. Neodráža posun dieťaťa v jeho celkovom napredovaní, ani jeho záujem o dané učivo. „Ak dieťa nevidí význam a zmysel preberanej látky, môže byť a aj je nespokojné, nechce sa učiť, následne má zlé známky. Práve tu nastupuje kreativita učiteľa – aj zo zdanlivo nezáživnej témy sa dá vhodným spôsobom spraviť zaujímavá hodina či projekt. No to sme už pri pripravenosti a ochote učiteľov,“ dodáva L. Bacíková. Pozitívom slovenských škôl podľa štúdie OECD je, že žiakom poskytujú bezpečné prostredie na učenie a v školách sa vyskytuje len minimálne množstvo rôznych foriem nebezpečného správania sa žiakov. Množstvo rodičov sa však zameriava na to, koľko súťaží, olympiád či pretekov daná škola vyhrala. Odborníci sú však v tomto značne zdržanliví:„V škole, v ktorej deti veľa súťažia, súťažia aj učitelia. Škola sa potom môže stať bojiskom, na ktorom sú víťazi, ale aj porazení a tomu zodpovedá aj klíma. Súťaživé prostredie medzi deťmi aj učiteľmi môže vyústiť do agresivity a šikany. Preto nepreferujem súťaživé prostredie. Naopak priestor, v ktorom sa bude akceptovať jedinečnosť každého dieťaťa, má vplyv na jeho osobnostné nastavenie a rast. Podporné a podnetné prostredie by malo byť rozhodujúcim kritériom pri výbere základnej školy. Ak v škole panuje kultúra vzájomného rešpektu a úcty, je to pre mňa vstupná brána do školy. Všetky ostatné kritériá sú až za tým,“ radí Miroslava Kiripolská.
foto: pixabay.com
