Z tejto krajiny neodídem. Je hlavný odkaz novej inscenácie Divadla Pavla Országha Hviezdoslava s názvom Spasiteľ z Dolných honov, ktorú v premiére uviedli 25. októbra a bude sa opäť hrať 19. novembra 2024. O inscenácii plnej existenčných otázok sa vyjadrili autor Peter Scherhaufer, režisér Michal Spišák i riaditeľka DPOH Valeria Schulczová.
„Už sa nevieme zhodnúť na ničom. Ani na tom, že Zem je guľatá, ani na tom, že okupanti sú okupantmi, zločinci zločincami a biela nie je čierna. A tak jedni upadajú do letargie, iní prepadávajú skepse, ďalší sa uchyľujú k cynizmu a spoločne strmhlav padáme na dno, ktoré je ale v nedohľadne. Pri tomto páde mnohí z nás myslia na záchranu. Samozrejme. Majú strach. A tak hľadajú záchrancu. Otca, vodcu, spasiteľa. Niekoho, kto do dňa zastaví vojny, zatočí s neprajníkmi, vzkriesi zdravotníctvo, postaví diaľnicu do Košíc. Niekoho, kto pohladí, pokarhá, pošpásuje, ale hlavne dá veci do poriadku. Bez nášho pričinenia. Bez vlastnej snahy, bez zmeny seba samých. Riešenie s nulovou zodpovednosťou. Tradične, svojsky, vyšívane,“ hovorí riaditeľka DPOH Valeria Schulczová.
„Divadelná hra Spasiteľ z Dolných honov je hrou o stave spoločnosti, o jej psychickom zdraví a traumách, historických, medzigeneračných aj individuálnych. Zároveň je to hra o štyroch nešťastných ľuďoch, ktorí chcú byť videní a vypočutí, štyroch ľuďoch hľadajúcich pochopenie a spasiteľa, ktorý z nich sníme ich duševnú bolesť. Spasiteľ nastupuje vtedy, keď ľudia vyčerpali všetky zdroje, ako si pomôcť, alebo keď je ich bolesť a utrpenia také veľké, že sa naň, a teda do svojho vnútra, nechcú ani len pozrieť. Spasiteľ nemusí byť človek z mäsa a kostí. Je to čokoľvek, čo človeku pomôže zabudnúť na to, čo ho trápi. Teda aj akákoľvek závislosť. O čo menšia je pravdepodobnosť, že sa budeme zaoberať naším vnútrom, o to väčší odpor budeme mať zaoberať sa minulosťou krajiny a národa. A naopak to platí rovnako. Sú to dve spojené nádoby,“ hovorí autor hry Peter Scherhaufer.
„Čo je zdrojom našej istoty? A keď hovoríme našej, čo tým máme na mysli? Seba ako osobu, alebo rodinu, spoločenstvo, národ, štát? A keď hovoríme istoty, čo tým máme na mysli? Pohodlie, bezpečie, presvedčenie, že sa nám nič nemôže stať? Mne. Nám. A je to pocit reálny, alebo je to len klam? Falošná predstava bezpečia. Môjho, tvojho, nášho uzavretého sveta, ktorý pre istotu nechceme opustiť a do ktorého pre istotu ani nikoho nevpúšťame. Tam vonku totiž hrozí nebezpečie. Mimo nášho domu, mimo hranice našej krajiny, mimo našej hlavy. To ohrozenie chce vstúpiť, my máme strach a nechceme to dovoliť. Pretože potom by sme to už neboli my, ale niekto iný. Nebezpečný. Aspoň tak si to myslíme,“ dodáva režisér Michal Spišák.
Spasiteľ z Dolných honov vykresľuje prostredníctvom svojich postáv situáciu, v ktorej sme sa ako ľudstvo ocitli. V klientskom centre sa stretnú štyri postavy, ktoré počas čakania vedú zdanlivo povrchné a nezmyselné rozhovory. Absurdná situácia, v ktorej nie sú schopní počúvať jeden druhého vyzerá tak, akoby ich nič nespájalo. Dialógy vyjadrujú pocity bezmocnosti osamelých ľudí a stratu schopnosti dorozumieť sa s ostatnými. Deformácia a devalvácia jazyka dokazujú, že reč stráca svoju dorozumievaciu funkciu. Je to však iba zdanie. Postupne odhalia silný spoločný príbeh, ktorý spája ich všetkých. Spasiteľ, ktorý im ukáže cestu a návod ako ňou ísť.
V absurdnej tragikomédii Spasiteľ z Dolných honov diváci uvidia Lenku Barilíkovú, Martina Madeja, Makara Tikhomirova, Bronislavu Kováčikovú a Annamáriu Janekovú. Dramaturgom je Vladimír Čepek, hudbu skomponoval Slavo Solovic, o scénu a kostýmy sa postarala Eva Kudláčová – Rácová.
Foto: DPOH
