Hoci zima skončila, ľudia bez domova potrebujú pomoc aj naďalej. V nocľahárni sv. Vincenta de Paul, ktorá je najväčším zariadením neziskovej organizácie Depaul Slovensko prespáva viac ako 220 ľudí. Kapacita je síce 200 postelí, no pred nikým nezatvárajú dvere a tento priestor dokážu „nafúknuť“ pridaním matracov. Nocľaháreň však nie je len o teple a bezpečí postele. Ľudia bez domova si tu môžu dať teplé jedlo a majú možnosť osobnej hygieny. Súčasťou služby je tiež základné ošetrenie, obuv a ošatenie, sociálne poradenstvo, pomoc s hľadaním práce, vybavovaním dokladov, psychologické poradenstvo a ďalšie aktivity pre klientov. Od vzniku pred 19 rokmi nebola nocľaháreň zatvorená ani jeden jediný deň. Ako zariadenie funguje a akým výzvam dnes čelí priblížil Jozef Kákoš, riaditeľ neziskovej organizácie Depaul Slovensko.
Nezisková organizácia Depaul Slovensko od roku 2006 poskytla už viac ako milión nocľahov. Za každým jednotlivým prenocovaním je skrytý príbeh človeka, ktorý v ten večer nemal domov, do ktorého by sa mohol vrátiť.
Je to tak. Ľudia bez domova si život na ulici nevybrali. Ocitli sa na nej v dôsledku nepriaznivých životných okolností. Ak v krízovej životnej situácii človek nemá záchytnú sieť pomoci, môže sa prepadnúť až na ulicu. Stačí, že sa k už ťažkej situácii pridá ďalšia náročná udalosť – napríklad ochorenie, strata príjmu, rozpad vzťahu, násilie vo vzťahu. Hranica medzi bezpečím domova a ulicou je vtedy veľmi krehká.
Na Slovensku žije viac ako 71 000 ľudí bez domova – a to je len spodná hranica. Viac ako 900 000 žije na hranici chudoby. Tieto štatistiky nie sú vôbec priaznivé. Naopak, počet ľudí v núdzi stúpa, rovnako ako počet ľudí, ktorí vyhľadajú naše služby. V porovnaní s rokom 2023, sa vlani na naše sociálne služby obrátilo o 10 % viac ľudí v núdzi. Zvýšený záujem o pomoc sa odrazil na našich nákladoch. Pred nikým však nezatvárame dvere. Sme tu pre každého, kto potrebuje pomoc. Počas minulého roka sme poskytli 88 082 nocí v bezpečí, vydali 171 343 porcií jedál, vykonali viac ako 3 975 ošetrení, pomohli viac ako 2 200 jednotlivcom, z ktorých sa 81 ľudí posunulo do stabilného domova. Dobrovoľníci venovali našim klientom 2 025 hodín pomoci. To všetko sme nedokázali sami ako organizácia, ale vďaka spolupráci medzi našim odborným tímom, dobrovoľníkmi a darcami, ktorých pomoc je pre chod služieb kľúčová.
Ako vyzerá večer a noc v nocľahárni?
Po príchode do nocľahárne sa klient zaregistruje – povie svoje meno a naši pracovníci ho zaevidujú pre danú noc v systéme. Následne si zoberie deku na spanie a vyberie si posteľ. Klienti majú možnosť osprchovať sa, dostať základné ošetrenie rán, získať čisté oblečenie v šatníku za symbolické ceny či dohodnúť si termín na sociálne poradenstvo, ktoré prebieha počas dňa.
Na večeru podávame teplú polievku a čaj, ráno raňajky. Od 22. do 6. hodiny je nočný kľud. Do 7. musia klienti odísť, nakoľko nocľaháreň nie je denným centrom. Počas dňa priestor pripravujeme na ďalšiu nočnú službu, ktorá začína o 19. Vtedy začína registrácia klientov nocľahárne. Počas dňa prebieha sociálne poradenstvo, denná údržba a hygiena priestorov. A takto fungujeme už 19 rokov, každý deň. Medzi klientmi sú seniori aj mladí ľudia, muži aj ženy.
Je to krízový nocľah, stále vzdialený od dôstojného bývania. Klienti sa však aktívne zapájajú do udržiavania poriadku a zveľaďovania okolia. Máme pravidlá a poriadok, ktoré musia dodržiavať. Noci bývajú pokojné. Ľudia k nám prichádzajú po celom dni, mnohí chodia do práce a sú unavení. Za nocľah platia symbolické 1 euro.
Aká bola pre Depaul Slovensko posledná zima? Končí s jarou obdobie krízovej pomoci?
Posledná zima bola náročnejšia v tom, že nocľah potrebovalo oveľa viac ľudí v núdzi. Počas zimy nám pomohol krízový nocľah na Zlatých pieskoch, ktorý na dva mesiace otvorilo mesto Bratislava.
Koniec zimy pre nás neznamená koniec pomoci. Ľudia, ktorí nemali domov v zime, ho naďalej hľadajú. Pokračujeme preto naplno a sme tu pre viac ako 350 ľudí denne v rámci našich zariadení. Depaul Slovensko si často ľudia spájajú práve s nocľahárňou – pochopiteľne, je to naše najstaršie a najväčšie zariadenie. Okrem nej však máme dva útulky pre chorých – Útulok sv. Vincenta de Paul, Útulok sv. Lujzy de Marillac, Integračný program bývania, Terénnu službu bl. Rozálie Rendu a Ošetrovňu sv. Alžbety, ktorá je nízkoprahovým denným centrom a centrom osobnej hygieny. V každom z týchto zariadení pracujú odborníci a pomáhajú ľuďom bez domova s krízovými situáciami v ich životoch a aj s návratom do dôstojného života.
Aké výzvy máte v nocľahárni pred sebou v najbližších mesiacoch?
S prichádzajúcim letom pre nás v nocľahárni začína čas údržby a opráv priestorov, aby sme boli pred zimou opäť pripravení pomáhať naplno. Plánujeme vymaľovať časť priestorov a upraviť zázemie pre zamestnancov. Zároveň premýšľame nad rekonštrukciou spŕch v nízkoprahovej časti nocľahárne, aby sme tieto priestory spravili dôstojnejšími pre ľudí bez domova. Rovnako by sme chceli opraviť podlahu nízkoprahovej. Vieme si predstaviť aj ďalšie úpravy. Kľúčové, čo nám k tomu chýba, sú financie.
Čo je najväčší mýtus o ľuďoch bez domova, ktorý by ste chceli vyvrátiť?
Za jeden z najväčších mýtov o ľuďoch bez domova považujem tvrdenie, že si za svoju situáciu môžu sami a že im život na ulici vyhovuje. Verte, nikto si svoj život takto nepredstavoval. Práve naopak chceli by byť šťastní, zdraví, cítiť bezpečie, mať miesto, kam sa môžu vrátiť, pocítiť ľudskú dôstojnosť, mať funkčné vzťahy. Hovorím to s istotou na základe nedávneho prieskumu, ktorý sme robili medzi našimi klientmi. Odpovedali v ňom na dve otázky – bez čoho si nevedia predstaviť svoj každodenný život a aké tri želania by si pre seba priali.
Bohužiaľ, ľudia bez domova sa s predsudkami a ponižujúcimi nálepkami stretávajú denne. Často si o sebe vypočujú, že sú bezďáci, socky, ožrani. Pritom 80 % z nich je „neviditeľných“. Na prvý pohľad nezapadajú do stereotypnej predstavy o človeku bez domova. Sú čisto oblečení, chodia do práce. Zároveň, je dôležité si uvedomiť, že aj ľudia na lavičke alebo v podchode sú ľuďmi. Nevieme, prečo sa v danej situácii ocitli. Medzi našimi klientmi sú lekári, inžinieri, učitelia, umelci. Mnohí sú inšpiratívni v tom, ako sa popri náročnej životnej situácii usmejú a často nám oni zlepšia deň milými slovami.
Spomeňme aspoň jeden pozitívny príbeh
Napadá mi príbeh pána Petra, ktorý bol tiež jedným z neviditeľných. V mladosti sa vyučil za sústružníka, oženil sa, postavil dom a stal sa otcom dvoch detí. Po 24 rokoch manželstva však prišiel rozvod. Dom nechal rodine. Pracoval až do sedemdesiatky, no jeho príjem nestačil na nájom, a tak sa ocitol bez domova. Býval v opustenej chatke, ktorú si opravil. Tam ho stretli naši terénni pracovníci. Pomohli mu vybaviť dôchodok, zdravotnú starostlivosť a prinášali mu jedlo. Napriek tomu, že býval v chatke bez vody, vždy chodil čisto oblečený, dbal na hygienu, hoci pre vodu musel chodiť ďaleko od chatky, nosil čisté oblečenie. Svojím zovňajškom a vystupovaním nepôsobil ako človek bez domova. Jedného dňa pri oprave strechy spadol. Vtedy sme mu ponúkli miesto v Integračnom programe bývania – a to bol nový začiatok! Pán Peter podstúpil potrebnú operáciu, zotavil sa a dnes opäť býva v bezpečí vďaka dostupnému podnájmu. S úsmevom hovorí že „Bývanie je bájo.“ Veľmi rád pečie, chodí na turistiku, doma má vždy ukážkovo upratané. Teší sa z každého dňa.
Je tu obdobie venovania 2 % z daní. Ak by si niekto ešte nebol istý, prečo by mal podporiť práve Depaul Slovensko, čo by ste mu odkázali?
Nezisková organizácia nepretržite pomáha ľuďom v núdzi už 19 rokov. Vďaka vašej pomoci majú ľudia bez domova nádej na nový začiatok. Nádej na dôstojné bývanie. Na zlepšenie zdravotnej situácie. Na návrat do života. Denne sa stretávame s príbehmi, ktoré sú dôkazom, že ULICA JE PLNÁ NÁDEJE. Vaša podpora dodáva nádej nám, že v pomoci nie sme sami. Vďaka 2 % dokážeme financovať prevádzkové náklady na energie, hygienu a stravu.
Obraciame sa preto na vás s prosbou o venovanie 2 % z vašich daní našej organizácii, aby sme mohli aj naďalej pokračovať v začatej misii. Ľudia bez domova sa často kvôli predsudkom prepadávajú sieťou pomoci. Solidarita a empatia je zároveň znakom zdravo fungujúcej demokratickej spoločnosti. Nevieme, kedy podobnú formu pomoci môžeme potrebovať my sami. Vďaka aj vašej podpore môžeme prevádzkovať zariadenia, v ktorých pomáhame tým najzraniteľnejším ľuďom bez domova s návratom do dôstojného života.
Viac informácií o nocľahárni sv. Vincenta si môžete vypočuť aj v epizóde podcastu Ulica nie je domov s názvom Skok do neznáma – príbeh prvej nízkoprahovej nocľahárne. Postup a tlačivá pre asignáciu 2 % pre Depaul Slovensko, n. o. nájdete na tomto odkaze.
Foto: www.depaul.sk
