Výstava „Rodinné skutočnosti – Obraz života bratislavských rodín“ v Múzeu mesta Bratislavy ponúka fascinujúci pohľad na osudy meštianskych rodín, ktoré sa v meste usadili pred rokom 1918. Expozícia v priestoroch múzea v budove Apponyiho paláca mapuje každodennosť známych mien ako Hubert, Scherz či Palugyay a ich schopnosť formovať mesto a adaptovať sa na prelomové spoločenské zmeny.
Neoddeliteľnou súčasťou každodennosti tých čias je aj príbeh značky Hubert J.E. Ak v rámci výstavy čakáte len nahliadnutie do kroniky úspešného vinárstva, skutočnosť vás možno prekvapí. Je to fascinujúca cesta viacerých v tej dobe žijúcich rodín, vinúca sa 19. a 20. storočím. Títo ľudia prežívali rozpad monarchií, svetové vojny i zmeny režimov. Pri príležitosti svojho minuloročného 200. jubilea značka v spolupráci s Múzeom mesta Bratislavy zorganizovala komentovanú výstavu, ktorá okrem spoznania kontextu meštianskych rodín umožnila hosťom nazrieť aj do „rodinnej kuchyne“ Hubertovcov a presvedčila ich, že za každou fľašou sektu stoja osudy konkrétnych ľudí, ktorí formovali tvár dnešnej Bratislavy.
Od „Zlatého hada“ až po svetové výstavy
Málokto dnes vie, že korene slávneho sektu siahajú do nenápadného obchodu „U Zlatého hada“ na Panskej ulici. Práve tu Johann Fischer v roku 1825 položil základy najstaršej výroby šumivého vína v strednej Európe. Keď neskôr podnik kúpili Hubertovci, dokázali kvalitu pozdvihnúť na svetovú úroveň, o čom svedčí aj jediné zachované originálne tablo z prelomu storočí, ktoré hrdo zobrazuje získané medaily z medzinárodných výstav.
Detektívka so šťastným koncom
Za uceleným obrazom o histórii „zlatistého moku“ na Slovensku stojí práca kurátora Múzea mesta Bratislava Štefana Hrivňáka, ktorý sa pred viac ako piatimi rokmi pustil do pátrania v archívoch. Študoval dobovú tlač, dokumenty v latinčine, maďarčine i nemčine, aby v závere tejto vzrušujúcej cesty zostavil publikáciu Zlaté bublinky. Výsledkom jeho „detektívneho“ pátrania sú aj unikátne objavy, ktoré doteraz verejnosť nepoznala. Medzi tie najvzácnejšie patrí portrét Johana Evangelistu Huberta, ktorý sa múzeu podarilo získať až z ďalekej Kanady. Výstava „Rodinné skutočnosti“ v priestoroch Apponyiho paláca však ponúka oveľa viac – pohľad do každodennosti meštianskych rodín, ktoré sa v minulosti sústredili v centre mesta, kde sa pri dobrom jedle a víne v podnikoch v centre mesta formoval vtedajší spoločenský život.
Ženy v čele a prezieravosť, ktorá zachránila značku
Hoci v 19. storočí viedli podniky štandardne muži, rodina Hubertovcov bola v tomto smere výnimočná. „Mali šťastie aj nešťastie v tom, že muži v tom období zomierali skoro. Ženy v tejto rodine však boli dostatočne vzdelané a sebavedomé, aby sa postavili do čela podniku,“ vysvetľuje vo svojom komentári Štefan Hrivňák, kurátor výstavy. Okrem známej Pavlíny Hubertovej (rodenej Habermannovej ) tak značke pomáhala a podporovala ju aj jej svokra Františka Schneiterová.
Práve silné rodinné väzby a strategické myslenie pomohli Hubertu prežiť aj búrlivý rok 1919. Kým iné slávne značky, ako napríklad konkurent Palugyay a synovia, ktorý obchodoval s tichým vínom, po rozpade monarchie časom zanikli, syn Pavlíny – Henrik Hubert – bol dostatočne prezieravý. Rozhodol sa byť lojálny novému československému štátu, vďaka čomu výroba šumivého vína na Radlinského ulici pokračovala úspešne ďalej. Možno vás bude zaujímať, že na mieste pôvodnej budovy vinárstva, ktorá žiaľ už dnes nestojí, dnes sídli Chemicko -technologická fakulta STU.
„Výstava nie je len o veľkých dejinách, ale o dejinách každodennosti a o ľuďoch a meštianskej komunite s osobitou identitou. Jej členovia sa podieľali na smerovaní a zveľaďovaní mesta, verejného priestoru, kultúry či histórie. ,“ uzatvára kurátor Múzea mesta Bratislavy a výstavy „Rodinné skutočnosti – Obraz života bratislavských rodín“. Návštevníci tak mohli vidieť nielen historické fľaše dokumentujúce desaťročia vývoja, ale cez hlasy Mareka Majeského a Táni Pauhofovej v audio-sprievodcovi sa doslova vžiť do osudov rodín, ktoré premenili Bratislavu na mesto šumivého vína.
Ak chcete aj vy zažiť atmosféru trojjazyčného Prešporka a zistiť, prečo cisár František Jozef I. označil sekt vyrábaný Hubertovcami za vynikajúci, navštívte do 30. augusta 2026 výstavu v Múzeu mesta Bratislavy. S Hubertom totiž život chutí už 200 rokov a jeho príbeh pokračuje aj v roku 2026.
Pripravila: Silvia Paprancová
FOTO: archív Hubert a isonative
