Bratislava bez dnešných moderných budov, s historickým Propelerom, starými električkami a zákutiami, ktoré už dávno zmizli. Fotograf Anton Šmotlák celé desaťročia dokumentoval život hlavného mesta. Výber z jeho vzácneho archívu teraz ožíva v knihe Bratislava, akú si (ne)pamätáme, ktorá poteší pamätníkov aj všetkých, ktorí chcú spoznať Bratislavu minulých čias.
„Viete, ako vyzerala Bratislava v 50., 60. a 70. rokoch 20. storočia? A najmä kam chodili Bratislavčania za zábavou a kde sa stretávali?“ pýta sa Daniel Kollár z vydavateľstva Dajama. „Na fotografiách najlepšieho fotografa tých čias, Antona Šmotláka, ktorého páni Lasica so Satinským nazývali jednoducho „foto Šmotlák“, pred vami ožijú nielen obchody, električky, novinové stánky, telefónne búdky, ale aj obyčajné chvíle každodenného života Bratislavčanov.“
V knihe nejde len o dokumentovanie architektúry a premien mesta. Na fotografiách ožíva aj každodenný život Bratislavčanov, ich zvyky, stretnutia, voľný čas a atmosféra, ktorú dnes už nemožno zopakovať.
Pamätníci si možno spomenú na Bratislavský hrad ešte ako ruinu, starý Propeler na Dunaji, Starý most či petržalský lunapark. V knihe sa objavujú aj historické zábery nábrežia, ulíc, námestí a zákutí, ktoré sa za desaťročia výrazne zmenili alebo úplne zmizli. Zaujímavé je, že fotografie nezachytávajú iba známe dominanty. Dôležité miesto majú aj obyčajné chvíle zo života mesta. Ľudia na prechádzkach, pri práci, počas letných dní pri Dunaji či pri stretnutiach s priateľmi. Práve tieto detaily dávajú fotografiám osobitú hodnotu.
Možno spoznáte ulicu, ktorou dnes pravidelne prechádzate, no kedysi vyzerala úplne inak. Alebo objavíte miesto, o ktorom ste dosiaľ iba počuli od rodičov či starých rodičov.
Príbeh samotného autora fotografií je nemenej zaujímavý. Anton Šmotlák patril k známym postavám bratislavského kultúrneho života. S fotoaparátom nechýbal v divadlách, na vernisážach ani na spoločenských a kultúrnych podujatiach. Fotografoval známe osobnosti, hercov, spevákov, spisovateľov, ale aj obyčajných ľudí. Výstižne ho kedysi charakterizoval Július Satinský vo svojej knihe Polstoročie s Bratislavou. Po Šmotlákovej smrti v januári 1979 napísal: „Bol to dobrotivý paparazzo, na ktorého prítomnosť sme si zvykli v divadlách, na vernisážach a v televízii. Nevedno, kedy prišiel o svoje krstné meno. Bratislava ho poznala ako Foto Šmotláka.“
Knihu pripravili s cieľom predstaviť nielen fotografické dedičstvo Antona Šmotláka, ale aj Bratislavu ako mesto ľudí a príbehov. Fotografie sprevádzajú texty Jána Laciku, ktoré približujú zachytené miesta a ich historické súvislosti.
Úvodné slovo pripravili Ľubomír Deák a Daniel Kollár. Pripomínajú v ňom aj menej známu stránku Šmotlákovej tvorby a vyzdvihujú jeho schopnosť zachytiť dobu i ľudí s nezvyčajnou presnosťou. Ľubomír Deák v doslove oceňuje predovšetkým citlivý pohľad fotografa na mesto a jeho každodenný život.
Bratislava, akú si (ne)pamätáme môže byť príjemným návratom do minulosti pre každého, kto v hlavnom meste prežil detstvo alebo mladosť. No rovnako zaujímavá bude aj pre mladších čitateľov, ktorí chcú vidieť, ako vyzerali ulice, po ktorých dnes chodia, v časoch ich rodičov a starých rodičov.
pamätáme môže byť príjemným návratom do minulosti pre každého, kto v hlavnom meste prežil detstvo alebo mladosť.){kind=link}