Ázia ako obrovský kontinent, na ktorom žijú milióny ľudí, je nevyčerpateľnou studnicou jedál, ktoré vyhovujú aj pravidlám vegetariánstva. Lebo nielen mäsom je človek živý.
Vegetariánstvo nevzniklo ako odpoveď na problém nadmernej konzumácie mäsa, ale ako filozofia so základom v náboženstve, ktorá brala ohľad na všetky živé tvory.
Prvé záznamy o vegetariánstve pochádzajú z Egypta z obdobia 3000 rokov pred naším letopočtom. Niektoré náboženské skupiny veriace v reinkarnáciu sa vždy vyhýbali konzumácii mäsa a oblečeniu z kože. Na európskom kontinente sa s vegetariánstvom v podobe životného a osobného postoja stretávame prvýkrát v starovekom Grécku, približne v čase života filozofa Pytagora zo Samosu koncom 6. storočia pred naším letopočtom. Predpokladá sa, že Pytagoras sa vyhýbal konzumácii mäsa z určitých druhov zvierat. Pytagorizmus sa šíril v rímskom impériu najmä v 3. – 6. storočí nášho letopočtu a slovo pytagorčan malo rovnaký význam ako dnešné označenie vegetarián.
Tento výraz sa začal masovo používať až v 19. storočí v súvislosti so založením nenáboženskej Vegetariánskej spoločnosti v anglickom Kente v roku 1847, ktorá tieto pojmy spopularizovala. Celosvetovým fenoménom sa však vegetariánstvo stalo až po vzniku Medzinárodnej vegetariánskej únie počas prvého Svetového vegetariánskeho kongresu v nemeckých Drážďanoch.
Ideálne pre stredný vek?
Vyznávači jedálnička s obmedzeným alebo nulovým príjmom produktov zo živočíšnej ríše poznajú úskalia tohto stravovania a vedia, že niektoré látky živočíšneho pôvodu musia vo svojom jedálničku nahrádzať. Nielen bielkoviny, ale aj vitamíny B12, D a K a prvky ako jód, zinok a selén.
Vhodne plánovaná vegetariánska alebo vegánska strava má obsahovať adekvátne množstvo živín a môže byť prospešná pri prevencii a liečbe určitých chorôb. Najmä v strednom veku je významná pri prevencii napríklad cukrovky. Vegetariáni a vegáni majú vo všeobecnosti nižšiu hmotnosť ako „všežravci“ a vykazujú nižšie množstvo šedých zákalov, vysokého tlaku či cholesterolu, cukrovky a obezity.
Inšpirácia z Ázie
Nielen preto, že mnohé „nemäsové“ náboženstvá majú korene v Ázii, ale aj preto, že ázijská kuchyňa je nesmierne pestrá a výživovo bohatá, sa ňou mnohí vegetariáni inšpirujú. „Ázijských kuchýň je niekoľko a každá má svoje špecifiká – japonská, čínska, thajská, indická…” hovorí Karol Gálik, majiteľ ázijskej reštaurácie EDO KIN. „Spoločné majú používanie ryže ako kľúčovej ingrediencie alebo prílohy, rozdielne sú však druhy ryže, napríklad v Indii používajú ryžu basmati, v Thajsku ryžu jazmínovú, v Japonsku ryžu na sushi. V každom prípade ide o surovinu vhodnú pre vegetariánov.“
Aj Marco Polo po svojich objaviteľských výpravách s povzdychom konštatoval: „Žiadna iná kuchyňa na svete nám neposkytne z tak mála toľko blaženosti.“ Medzi ázijské suroviny, ktorými nepohrdne žiadny gurmán – vegetarián, patrí tofu (vyrobené zo sójového mlieka), miso pasta, najrôznejšie druhy korenín, strukovín, nekonečné množstvo zeleniny. Všetko v dokonalej harmónii – pálivé s nepálivým, studené s teplým, ochladzujúce so zahrievacím…
„Ázijská kuchyňa je neskutočne fascinujúca, kto ju raz ochutná, bude ju chcieť zas a znova, pretože je nielen zdravá, ale aj dobrodružná. Pri jej ochutnávaní sa cítite ako objaviteľ. Možno fakt ako spomínaný Marco Polo,“ usmieva sa Karol Gálik z EDO KIN. „Určite nie je len pre vegetariánov, hoci tí si v nej nájdu tiež širokú ponuku od predjedál cez hlavné jedlá až po dezert. U nás napríklad majú radi edamame, sparené sójové bôby, miso polievku z fermentovaných sójových bôbov, tofu s wakame riasami, samozrejme, sushi, zeleninu v cestíčku tempura, japonské rezance udon s tofu či zelené kari s tofu a na záver plnené japonské koláčiky či kokosovú ryžu s mangom. Všetko spĺňa pravidlá vegetariánskeho stravovania a chutí to výborne.“
S mäsom alebo bez?
Človek nemusí byť hneď vegetarián, aby sa inšpiroval tými, ktorí sa takto stravujú každodenne. Neskôr sa môže rozhodnúť, či na tento spôsob stravovania prejde kompletne. Mnohí vrcholoví športovci sú dôkazom, že vegetariánstvo ani náhodou nie je pre neduživých ľudí bez výkonu. Dokázal to napríklad boxer Mike Tyson, tenistky Martina Navrátilová a Venus Williams, basketbalová legenda Robert Parish či ultramaratónec Scott Jurek.
Je to každého osobná voľba, no obedom bez mäsa v chutnej ázijskej reštaurácii nikto nič nepokazí.
Zdroj foto: EDO KIN
