Ja hovorím stále: „Každý máme svoje…problémy.“ Neexistujú ani malé, ani veľké. Keď sú vnímané.
Človek bez starostí neexistuje. Je ťažké povedať, komu je dobre a komu zle. Tak to je. Nikoho život nesúdim a už vôbec si nedovolím povedať – „ty máš problémy.“ Pretože, ak sa ti niekto s niečím zdôverí a trápi sa MOŽNO nad banalitou – trápenie to je. Rovnaké pre neho, ako pre teba to VEĽKÉ…možno.
Niekto má „more“ peňazí. Tomu je…
Dobre? Áno, samozrejme. Svojím spôsobom. Mať život zabezpečený je pohodlné a peniaze mnohé uľahčia. Ale, ani táto osoba si svoj život naľahko nežije. Môže prežívať svoje „malé/veľké trápenia“ v inej oblasti. Tam, kde človek bez peňazí môže mať hojnosti, ona pociťuje nedostatok. Psychický, fyzický, zdravotný? Niečo tu vždy je.
Nezáviďme životy „bez starostí“ a neškatuľkujme…
Neodcudzujme. To zvyknú robiť niektorí dospelí. Predovšetkým, ak sa jedná o malé deti. Viete prečo? Pretože oni svoje detské problémy prekonali. Čo však pre nich znamená maličkosť, pre malého človiečika predstavuje „smrteľný problém“.
Neberte ich s ľahkosťou…
Vy máte právo mať problémy veľké. Skutočné? Možno. Pretože už máte za sebou obdobie tých „naoko“ banálnych. V určitej časti života boli ťažkou realitou. Skúsenosťami, ich prekonaním, ste sa cez ne prebojovali. Tak je to správne. Nikdy nezabudnite! Aj vy ste ich museli riešiť, aj vy ste ľahko-ťažký život museli žiť.
A ja sa viem preto do pocitov iných vžiť. Neodcudzujem, nesúdim. Pretože každý máme svoje – malé, veľké trápenie. Poznáte liek? Aj ten má každý, ale dôležité je, že lieči. Je to naše „nohau“.
Redaktorka: Monika Pekarovičová
Foto: www.tumblr.com
