Veľa miest ani zďaleka nepatrí medzi tie najväčšie ani najvýznamnejšie vo svojej krajine, ale aj napriek tomu majú turistovi čo ponúknuť. Presne takým je aj jedno nenápadné mesto na juhozápade Nikaraguy, ležiace na úzkom pruhu pevniny medzi jazerom Cocibolca (najväčšie jazero v Nikarague, zároveň najväčšie v celej Strednej Amerike, zvané aj jazero Nicaragua) a Tichým oceánom. Rivas je v poradí 19. najväčšie nikaragujské mesto s počtom obyvateľov len okolo 30 tisíc, avšak je hlavným mestom departmentu s rovnomenným názvom Rivas.
Leží na Panamerickej diaľnici, ktorá ho spája s hlavným mestom Managua asi 2 hodiny cesty na sever a zároveň leží len pár kilometrov od južných hraníc s Kostarikou, takže sa považuje za tranzitné miesto medzi týmito dvomi krajinami. V Rivas žije aj viacero Kostaričanov, resp. nikaragujských rodín, ktoré majú svoje ďalšie rodiny za hranicami v susednej Kostarike.
Rivas, založené v roku 1736 ako La Villa de la Purísima Concepción de Rivas, získalo slávu ako mesto na tzv. „Vanderbilt Road“ (táto oblasť okolo Rivas je známa ako oblasť resp. cesta Vanderbilta, ktorá nesie názov po Corneliusovi Vanderbiltovi – americkom biznismenovi, ktorý si vybudoval svoje bohatstvo v železničnej a lodnej doprave – ktorý ako prvý prišiel s návrhom vybudovať prieplav cez Nikaraguu, ktorý sa nakoniec neuskutočnil), cez ktorú Američania, ktorí sa pripojili ku kalifornskej „zlatej horúčke“ v 19. storočí, cestovali z priľahlého jazerného prístavu San Jorge do tichomorského prístavu San Juan del Sur.
Mesto je neslávne slávne aj preto, lebo sa tam konali dve známe bitky stredoamerickej vojny proti americkému filibusterovi Williamovi Walkerovi. V prvej bitke, ktorá sa odohrala v júni 1855, bol pirát Walker so svojou družinou porazený. O rok neskôr, v apríli 1856, Nikaragujčania opäť porazili pirátske vojsko aj so značnou pomocou Kostariky. V roku 1857 sa odohrali ešte dve ďalšie bitky, po ktorých sa Walker definitívne vzdal a z krajiny odišiel.
Rivas preto nie je vyhľadávanou destináciou turistov, lebo je považované za obchodné a výrobné centrum v poľnohospodárskej oblasti. Aj napriek tomu turisti cez neho prechádzajú, lebo je spojovým bodom medzi hlavným mestom Managua a ostrovom Ometepe, ktorý každý jeden turista povinne v Nikarague navštívi. Niektorí cestovatelia, ako to bolo aj v mojom prípade, sa aj v Rivas zdržia nejaký čas a pozrú si toto obchodne ladené mesto, v ktorom sa nachádzajú garbiarne, mliekarne a závody vyrábajúce gumové výrobky.
Väčšina obyvateľov je sústredená v centrálnych údoliach regiónu. Tamojšie údolia sú dôležité pre chov hospodárskych zvierat a pestovanie dôležitých plodín ako cukrová trstina, kukurica, fazuľa, ryža, tabak, káva, kakao a mango. Špeciálnu pozornosť venujem práve posledným dvom zmieneným. Kakao a mango. Dve rastliny, dve plodiny, dve obchodné komodity, ktoré na prvý pohľad spolu nesúvisia, ale v prípade mesta Rivas sú to tie dve najzásadnejšie.
V minulom storočí, niekde v období pred 80 až 100 rokmi, sa v Rivas vo veľkom pestovali kakaovníky (nižšie stromy s plodmi kakaa). Vysadili sa v okolí mesta, v jeho okrajových častiach, aj blízko jazera Cocibolca, teda pokryli takmer celú tamojšiu oblasť, lebo kakao považovali za výborný plod na konzumáciu aj obchodovanie. Keďže však vždy bolo veľa vetra v týchto končinách, vysadili sa kilometrové záhony mangovníkov (vysoké stromy s plodmi manga), aby chránili kakaové plantáže pred silným vetrom. O niekoľko rokov neskôr sa kakaové plantáže v tejto oblasti prestali obrábať a nahradili ich plátany. Mangovníky, ktoré naozaj splnili svoju funkciu a ochránili kakao pred mohutným vetrom, tam všade ostali až dodnes. Preto sa mestu Rivas hovorí „la ciudad de los mangos“, teda „mesto manga“.
Keď som sa prechádzal po cestách na okraji mesta, pozdĺž ktorých sú dlhokánske aleje mangovníkov, mangá boli popadané všade a doslova som po nich kráčal. Hocikedy som si nejaké mohol odtrhnúť a zjesť úplne čerstvé. Mango tu je niečo ako u nás jablko. Je ho všade veľa a je dostupné aj voľne v prírode. Okrem toho na miestnom trhu v Rivas zoženiete aj všelijaké rôzne typy manga, o ktorých ste možno doteraz ani nepočuli. Videl som predávať napríklad mango rosa, mango cutacha, mango mechudo, mango caraña, mango manzano, či mango papaya. Mne však najviac chutil druh manga, ktoré som paradoxne nejedol tu v Rivas, ale na severe v meste Matagalpa a volalo sa mango chino, teda v preklade čínske mango.
Nikaragujské mangá, najmä z regiónu Rivas, sú také dobré, sladké a kvalitné, že ich nejedia len Nikaragujčania, ale aj Kostarika ich sem prichádza vo veľkom nakupovať, či už na bežnú spotrebu, alebo na biznis. Z manga sa vyrábajú prírodné džúsy a tradičné sladkosti a dezerty. Najznámejšou pochúťkou je curvazá alebo almíbar. Ide o zmes tropického ovocia ako mango, papája, jocote, ríbezle, strúhaný kokos a kešu orechy, ktorá je sladená trstinovým cukrom. Je to tradičný dezert, ktorý sa zvyčajne pripravuje a konzumuje počas Veľkej noci.
Keď sa v Nikarague spomenie mesto Rivas, okrem manga si ho obyvatelia okamžite spoja ešte s jednou pochutinou, ktorá je populárna v celej krajine. Jedná sa o slano-sladké kolieska zvané rosquillas. Kukuričné cesto sa kombinuje s nastrúhaným syrom, vajcom, maslom a na vrch sa môže pridať aj marmeláda podľa chuti. Najpopulárnejšie sú rosquillas, ale majú aj iné názvy ako hojaldras, či hojaldronas; všetko závisí od veľkosti a tvaru týchto kukuričných koliesok. Mne sa dokonca podarilo navštíviť malú lokálnu fabriku v jednom rodinnom dome, kde sa vyrábajú tie najlepšie rosquillas rivenses. Videl som celý proces výroby od spravenia cesta, cez manuálne vyrábanie a pečenie v peciach, až po chutný finálny produkt.
Ďalšou zaujímavosťou je, že v Rivas sa dňa 18. októbra 1929 narodila Violeta Barrios Torres. Pod takýmto menom za slobodna ju pozná asi málokto. Vydala sa a priezvisko si zmenila na Chamorro. Violeta Chamorro je nikaragujská politička a bývalá prezidentka krajiny. Bola prvou a doteraz jedinou ženou, ktorá zastávala pozíciu prezidenta v Nikarague. V úrade bola od 25. apríla 1990 do 10. januára 1997. Minulý rok oslávila jubilejné 90. narodeniny.
Čo v meste vidieť? Keďže ide o relatívne malé mesto, veľa atrakcií neponúka. Každý by však mal navštíviť hlavné námestie Parque Central s pár pamätníkmi a mnohými miestnymi predajcami občerstvenia a pochutín rôzneho druhu. Hneď oproti parku sa nachádza architektonický skvost Rivas, ktorým je Kostol sv. Petra (Iglesia de San Pedro). Tento barokový katolícky chrám zasvätený svätému apoštolovi Petrovi rozhodne stojí za povšimnutie, prípadne návštevu. Postavený v 20. rokoch 19. storočia, kostol bol v roku 2001 vyhlásený za súčasť historického a kultúrneho dedičstva Nikaraguy. Za zmienku určite stojí Múzeum antropológie a histórie mesta Rivas, alebo návšteva mestského trhu s autentickým pouličným ruchom a pestrým výberom tropického ovocia, zeleniny, mäsa, rýb a množstva iných výrobkov od výmyslu sveta, či prechádzka po hlavnom bulvári, pretínajúceho celé mesto vrátane hlavného námestia. Tak čo, nechali by ste sa zlákať do mesta manga?
Michal Hertlík, cestovateľ, fotograf, dobrodruh, zberateľ, španielčinár. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu, takže ho zaujíma dianie vo svete, geopolitika, história a geografia. Jeho najväčšou vášňou je cestovanie, behanie po svete, objavovanie nových krajín a ich kultúr, rozprávanie sa s miestnymi ľuďmi, skúmanie ich zvykov a tradícií. Aj vďaka veľkým znalostiam španielskeho jazyka sa najviac cíti doma práve v Latinskej Amerike. Miluje všetko latino – krajiny, hudba, tanec, jedlo, ľudia, jazyk.
Michala môžete sledovať na nasledujúcich sociálnych sieťach:
FB stránka: Michal Hertlík / traveller & photographer https://www.facebook.com/michalhertliktravellerphotographer/
INSTAGRAM: michalhertlik https://www.instagram.com/michalhertlik/
