Hovorí sa, že materstvo je dar, posolstvo, najkrajšie obdobie v živote ženy. A spisovateľka JANA BENKOVÁ vo svojom novom, už 41-vom románe tvrdí, že aj zamestnanie.
Po románe Volavka s titulnou fotografiou ako zo svetového módneho magazínu ti vyjde nová kniha zasa z úplne inej oblasti „Zamestnanie: mama“, ktorá mala pôvodne uzrieť svetlo sveta až po prázdninách… Teba sa koronakríza zrejme príliš nedotkla.
Nuž, mňa ani nie, ja píšem stále, ale v tomto je rozhodujúci skôr postoj vydavateľa. Ten môj pracoval naplno, a hoci sme komunikovali aj o zložitej situácii, ktorá nastala, a zasiahla nás všetkých, nezaťažoval ma problémami, ktoré sa valia na každého. Namiesto lamentácií pracoval v takmer normálnom režime, dokonca mnohé knižné tituly zvládol z vydavateľského hľadiska dokončiť a pripraviť do tlače skôr. Keďže som mu odovzdala už aj ďalší hotový rukopis, rozhodol sa román pre každú maminu „Zamestnanie: mama“ vydať už koncom júla, tesne pred meninami mojej mamičky Aničky, takže bude to špeciálny darček pre ňu a ja mám obrovskú radosť!
Ide o české vydavateľstvo, ktoré ti zastrešuje vydávanie slovenských kníh.
Prvá česká kniha mi vyšla pred siedmimi rokmi v Nakladatelství Brána. Odvtedy som na tamojšom trhu už s 13 románmi, ktoré mi aktuálne vydáva najmä brnianska MOBA. Postupne som začala objavovať špecifiká a pôvab českého trhu, prístupu médií, vydavateľov k autorovi… Kým na Slovensku sú mi flexibilita, skúsenosti a profesionalita, ktoré k môjmu menu často pripájajú, prakticky na nič, v Česku mi to prináša uľahčenie propagácie mojich kníh, veľa pracovných ponúk i ponúk na vydávanie mojich ďalších kníh. S mojím súčasným vydavateľstvom Naše vojsko, ktoré sa mi stará paradoxne najmä o slovenské knihy, som veľmi spokojná, vážim si túto spoluprácu, cítim sa tam komfortne. Spolupracujeme zhruba rok, vyšli nám spoločne dve slovenské knihy a onedlho vychádza tretia, zároveň sa aj u nich chystajú dva české preklady, jeden z nich vyjde asi po letných prázdninách. Za takú flexibilnú spoluprácu som veľmi vďačná.
Verejnosť pobúri nedávna petícia umelcov, v ktorej v kríze žiadali vládu o peniaze.
Nechcem komentovať iniciatívu, ktorá sa ma nijako netýka, no takáto iniciatíva maj mňa prekvapila.
Ty si štát niekedy žiadala o dotáciu na knihy?
Nie. Ja si musím na seba zarobiť sama.
Prezraď nám o knižke „Zamestnanie: mama“ viac.
Ten každodenný kolotoč dôverne pozná každá žena: upratať, navariť, vyprať, ožehliť, postarať sa o deti a odviesť ich do škôlky, do školy, odskočiť si do práce, nakúpiť, venovať sa deťom, manželovi… Kolotoč večný, nezastaviteľný…. Hlavná hrdinka Elisabeth, prezývaná Sissi, má šťastnú rodinu, no vo svojom manželovi, večne zaneprázdnenom Dominikovi nemá príliš veľkú oporu. Domácnosť i všetky rodinné záležitosti sú na jej pleciach. Tri deti, manžel a piaty člen rodiny, rozmaznaná psia slečinka Lili. Pre niekoho možno dokonalý formát rodiny, no Sissi sa z toho rýchleho a nikdy sa nekončiaceho kolobehu už začína krútiť hlava. Túži po vlastnom priestore, a tak pre svoju rodinu pripraví prekvapenie. Netuší však, že aj manžel čosi chystá pre ňu…
Tá ďalšia dokončená kniha vyjde na budúci rok?
Uvidíme. Ak sa všetko stihne a ak letný román „Zamestnanie: mama“ zaujme čitateľov a bude sa dobre predávať, tak možno aj skôr, ako si myslíte… (úsmev) Možno pod vianočný stromček. Bude to príbeh lásky zo športového prostredia.
Zo športového? Po „Slovenských hviezdach NHL“ návrat do tejto oblasti? Prečo?
Na mojich knižných besedách sa často stretávam s tým, že v rámci našej diskusie mnohí nepoznajú ani najznámejšie naše či svetové športové osobnosti, ktoré by mali byť samozrejmou výbavou každého rozhľadeného človeka. Väčšina ľudí pozná kadejaké figúrky z bulváru, ale skutočné osobnosti už menej. Je to aj moja skúsenosť zo stretnutia so študentami športovej strednej školy, tak by som chcela trochu prispieť k podpore vyššieho záujmu o hodnotných ľudí, ktorí v živote skutočne čosi dokázali. V knihe som odkomunikovala zároveň aj líniu, ktorá mňa v rámci športu trápi: financovanie športu štátom, kde na Slovensku takto úspešne živíme aj kvázi športovcov, ktorí sa na súťažiach v zahraničí dokážu uplatniť v peknej druhej päťdesiatke zo stovky pretekárov, prípadne sú ustavične na chvoste poradia… A okrem nich podobne štedro a bezdôvodne živíme v mnohých športoch aj desiatky funkcionárov, ktorí sa tam celé roky premotajú, nečinne presedia bez akéhokoľvek prínosu a významu. Ich aktivita spočíva v strkaní sa pred tv kamery a bleskové zbalenie kufrov do sprievodu akéhokoľvek športovca na medzinárodné podujatie, ktoré je pre nich výletom. Politickí predstavitelia tieto problémy roky neriešia a potom nie je dosť financií na vyššiu podporu tých najlepších či šikovných juniorov, z ktorých nám môžu vyrásť celosvetovo úspešní športovci. Problém, o ktorom treba hovoriť, a treba hľadať úplne iný model financovania športu. Ja som túto tému – dúfam – citlivo zasadila do románového príbehu.
Koľko času stráviš denne písaním?
Zhruba tri až štyri hodiny, potom dumám nad ďalšími motívmi deja, aby som na druhý deň za tých pár hodín napísala zasa veľa. Moje romány nevznikajú dlhšie ako tri týždne, vrátane dvoch prestávok.
Tvoj tematický záber je veľmi široký, každá kniha originálna, z inej oblasti. Pôsobila si aj v politike…
… a pripadám si, že som z neho nikdy neodišla, naďalej pôsobím ako poradca politikov. Politika je pre mňa fascinujúce i zábavné prostredie. Na obdobie intenzívnej práce v pozícii hovorkyne politickej strany si však spomínam rada, veľa som sa naučila o politike, politikoch i ľuďoch a hrdo konštatujem, že mám odtiaľ veľa priateľov. Úžasných ľudí, s ktorými sa stretávam dodnes – zvnútra strany i mimo nej, skvelé kamarátky mám medzi vtedajšími hovorkyňami, máme výborné, v niektorých prípadoch priam rodinné vzťahy. Takže hoci mnohí politiku zatracujú, mne dala naozaj veľký dar. Veľmi si to vážim.
(red)Foto: archív, Naše vojsko
