Po úspechu svetovej premiéry na MFF v Karlových Varoch uviedli tvorcovia a herci film Vlny aj do slovenských kín. Osobne ho predstavili herečky Táňa Pauhofová, Michaela Majerníková, herci Tomáš Maštalír, Martin Hofmann, Vojtěch Kotek, Vojtěch Vodochodský, Petr Lněnička, producentky Monika Kristl, Wanda Adamík Hrycová a aj autor a režisér Jiří Mádl, ktorý nám odkazuje: „Česko a Slovensko vôbec nie sú malé krajiny, ako by sa mohlo zdať.“
Obľúbený český herec Martin Hofmann, ktorý stvárnil vo Vlnách elitného novinára, v rozhovore vyslovil želanie: Verím, že si film pozrie čo najviac mladých.
V týchto dňoch doslova zaliali sály slovenských kín Vlny Jiřího Mádla, ktorý vráti divákov do Československa konca 60. rokov minulého storočia, Pražskej jari a následnej okupácie vojskami Varšavskej zmluvy. V Čechách má film veľký úspech. Myslíte si, že to tak bude aj na Slovensku?
- Budem rád, keď sa to potvrdí na číslach návštevnosti. Pretože si myslím, že tento film je nadpriemerný. Mám ho rád a veľmi by som si prial, aby ho videlo čo najviac divákov, predovšetkým tých mladých – aby tí aspoň na chvíľu zahodili všetky tik-toky a instagramy a prišli do kina, lebo tento film nestačí vidieť na počítači, ale zaslúži si plátno.
Ako sa vám hrala postava známeho moskovského spravodajcu Ľuboša Dobrovského?
- Veľmi dobre. Postavy, ktoré sú podobne intenzívne, energické a temperamentné, sa vám vždy hrajú lepšie. Oceňujem, že postoje tohto pána boli vždy konzistentné a jasné, pričom jeho morálny a ľudský kredit je pomerne vysoký. Navyše sa mi páčilo, ako bol pri otázke politiky ako služby ľuďom a odosobnenia vlastného ega prísny. Bola to pre mňa skutočne zaujímavá osobnosť – a rovnako som pristupoval aj k jej stvárneniu.
Uľahčujú vám hereckú prípravu aj krásne slovenské herečky ako napríklad Táňa Pauhofová? Zahrali ste si aj s Monikou Hilmerovou v obľúbenom kriminálnom seriáli Odznak Vysočina.
- Hralo sa mi s nimi perfektne. Máme medzi sebou výborné vzťahy. Keďže sa nevidíme denne, tešíme sa na seba.
Zasiahli udalosti roku 1968 vašu rodinu alebo známych, čerpali ste od nich pri príprave na film Vlny inšpiráciu?
- Mama – mimochodom, je Slovenka – mi o tomto období hovorila len toľko, že bola rýchlo evakuovaná z detského tábora. A vieme, že to, čo nasledovalo, bolo devastačné… Nemusel som však čerpať informácie z blízkeho okolia, lebo to obdobie je mnohými úžasnými dokumentmi tak dokonale zmapované, že materiálu je viac ako dosť. Veľa som si prečítal, pozrel… Odporúčam napríklad seriál Červení prezidenti.
Ste veľký profesionál a máte za sebou mnoho úspešných projektov. Nie sú však niektoré roly a filmy pre vás viac psychicky vyčerpávajúce a deprimujúce?
- Neodporúčam hercom, aby sa nechali nejakým dielom tak pohltiť, že by si ho pripustili bližšie, ako by bolo potrebné. Už skúšanie náročných divadelných úloh dá niekedy poriadne zabrať… Vy musíte ráno jednoducho prísť na pľac a urobiť tam svoju prácu. Vlastné vnútorné poryvy si musíte nechať pre seba, inak vás to príliš pohltí. To je všetko.
Vieme o vás, že ste veľký fanúšik boxu. Čo má podľa vás tento šport spoločné s herectvom?
- Analógií je hneď viac. Už samotné herectvo má so športom veľa spoločného. Boxu sa venujem rád, ale sám seba nepovažujem za boxera. Viem, čo všetko si to vyžaduje. Na taký špičkový level ja nemám…
Vlny zavedú diváčky a divákov do slávnej Redakcie medzinárodného života Československého rozhlasu, kde pracujú pod vedením Milana Weinera odvážni novinári – celebrity svojho obdobia, ktorých plagáty zdobia steny mnohých domácností. Jiří Mádl hovorí o prvom popude nakrútiť tento film: „Zaujala ma kapitola v Súbornej histórii Československého rozhlasu, na jej základe som si kúpil biografiu Věry Šťovíčkovej, Jana Petránka a postupne sa to dalo dokopy. Celú mladosť som vlastne uvažoval len o dvoch povolaniach: diplomat alebo novinár,“ spomína držiteľ mnohých významných cien. „V zahraničnej redakcii sa, aspoň pre mňa, oboje spojilo. Keď som sa stretával s pamätníkmi, bez toho, aby som vedel, kadiaľ sa vydám, najcennejšie pre mňa bolo, ako hovorili o Pražskej jari a o okupácii. Zdalo sa mi, že je to dosť v kontraste s tým, čo o tom období vidíme alebo počujeme,“ pokračuje. Režisérovi sa páčila ich neporaziteľná nálada a podľa neho to boli výpovede víťazov. Ako tvrdí ďalej, vôbec si nepripúšťali, že by nad nimi niekto vyhral pomocou tankov a represií a že by prehrali tým, že by prišli napríklad o prácu. „Mali taký názor, že strach môže vzbudiť každý idiot, no rešpekt málokto. To je rozdiel medzi tým sofistikovaným európskym svetom a primitívnym ruským. Fascinovalo ma to natoľko, že som chcel tento pocit preniesť na divákov,“ dodáva.
Jiří Mádl vo svojom doteraz najambicióznejšom filme odkrýva skutočné udalosti doby a zároveň poukazuje na dôležitosť rodiny, boja za slobodu i osobné hrdinstvo. „Pre mnohých je najsilnejšou linkou rodina – sloboda, pre mňa osobne je to najviac o tom, že stojí za to žiť. O chuti do života, akú by sme si mali udržať aj vo chvíľach, ktoré sú temné. Druhý deň sa totiž môže ukázať, že táto temnota niečomu pomohla a môže z nej prameniť niečo dobré,“ hovorí producentka filmu Monika Kristl a producentka Wanda Adamík Hrycová ju dopĺňa: „Vlny treba naozaj vidieť v kine, na veľkom plátne. Režisér Jirko Mádl v tandeme s fantastickým slovenským kameramanom Martinom Žiaranom vytvorili dych berúci napínavý film s veľkou výpravou. Jedinečné na tomto filme sú nové filmové technológie, ktoré nám umožnili pracovať s archívnymi materiálmi ako nikdy doteraz. Znamená to, že Jirko s Martinom našli doteraz nikdy nezverejnené autentické archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a novým VFX technológiám ich zapracovali do filmu tak, že divák nevidí rozdiel medzi teraz nakrúteným materiálom a zábermi starými 60 rokov. Divákovi to spôsobuje mimoriadne silné emócie.“
Foto: BONTONFILM
