Je jedným z najuznávanejších autorov súčasnej svetovej sklárskej tvorby a patrí medzi vedúce osobnosti hnutia tzv. prizmatickej plastiky. Ján Zoričák svojím originálnym umeleckým stvárnením patrí k priekopníkom a propagátorom nového prístupu ku sklu ako samostatnému výtvarnému médiu. Celoživotnou témou jeho tvorby je vesmír. Na Bratislavskom hrade si môžete pozrieť od 15. novembra 2024 do 3. februára 2025 unikátnu jubilejnú výstavu – Tajomstvá vesmíru v skle Jána Zoričáka.
Ján Zoričák (narodil sa 13. novembra 1944 v Ždiari) patrí medzi najvýznamnejších a najvýraznejších svetových sklárskych umelcov. Uznáva ho celý svet a jeho diela sú v najprestížnejších galériách sveta. Žije vo Francúzsku, ale rád sa vracia domov do rodných Belianskych Tatier. Len čo zacíti, že je na domácej pôde, hneď prechádza v rozprávaní do slovenčiny a pokojne aj do rodnej goralčiny.
Študoval na Strednej priemyselnej škole sklárskej v Železnom Brode a potom na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe. Po absolvovaní odišiel so svojou francúzskou spolužiačkou, neskôr manželkou, žiť a tvoriť do Francúzska.
Celý život sa veľmi intenzívne venuje sklenej plastike a fotografii. Inovatívnou tvorbou podstatne ovplyvnil charakter európskej sklárskej tvorby. Má za sebou bohatú medzinárodnú výstavnú činnosť, jeho diela sú v zbierkach renomovaných svetových múzeí i vo svetových zbierkach sklárskej tvorby, napríklad v Musée du verre Liège, Musée des Arts Décoratifs Lausanne, Paríž, Yokohama Museum of Modern Art Yokohama a i. Vlastní tiež mnohé významné svetové ocenenia. V roku 1987 mu bol udelený francúzsky najvyšší titul – Rytier Rádu umenia a literatúry, v Japonsku získal za tvorbu Zlatu medailu, Kanazawa (1990) a je tiež nositeľom Pribinovho kríža I. triedy.
Umelecký sklár Ján Zoričák uplatňuje v tvorbe vlastné inovačné technologické postupy. Optické vlastnosti materiálu ovplyvňuje šošovkovitými výbrusmi, zvlnením či zošikmením stien elementárnych geometrických foriem, použitím farby, matovaním a ďalšími výtvarnými postupmi, ktoré umocňujú konečný výtvarný výraz plastiky. Majstrovsky ovláda náročné technologické a chemické procesy spracovania sklenej hmoty. Popritom objavuje stále nové a netradičné postupy. Na rozdiel od iných sklárskych umelcov je bytostným solitérom. Celý zložitý proces realizuje sám. Všetko prejde jeho rukami, kritickým okom pozoruje a bdie nad finálnym výsledkom. Ako stvoriteľ dôkladne pozná svoj výtvor, magickým spôsobom vdýchne neživej hmote život.
Celoživotným leitmotívom jeho diela je svetlo a vesmír – nekonečné univerzum a priestor netušených možností. Jeho mimoriadne pôsobivé sklenené objekty možno posudzovať aj ako vesmírne putovanie za záhadami sveta. Tvorbu obsahovo tematizuje do viacerých okruhov, ktoré vyjadrujú ním sledovanú myšlienku, tému. Umelcove výskumy sa pohybujú medzi astronómiou, fyzikou a biológiou. Známe sú cykly Vesmírne signály, Poslovia vesmíru, Veľký tresk, Nebeské kytice, Nebeské záhrady, Hviezdy a ďalšie.
Výstava, ktorú pripravilo Slovenské národné múzeum je prístupná na Bratislavskom hrade od 15. novembra 2024.
Pripravila: Anna Konečná
Foto: SNM a archív J. Z.
